spoločný príd.
1. patriaci dvom al. viacerým, príp. všetkým jednotlivcom: s. známy, s. byt, s-á anténa; s. štát, s-é vlastníctvo
2. rovnaký u dvoch al. viacerých jednotlivcov: s. znak, s-é záľuby, spomienky; mat. previesť na s-ého menovateľa i pren. nájsť niečo zhodné; s tým nemám nič s-é a) to mi je cudzie b) to sa ma netýka
3. konaný, využívaný ap. dvoma al. viacerými jednotlivcami, kolektívny, op. individuálny: s. boj, s-é ubytovanie; dosiahnuť niečo s-ou prácou
● nájsť s-ú reč dohodnúť sa;
spoločne prísl.: s. bývať, pracovať