golier -a L -i mn. -e m. časť šiat okolo krku: stojatý, kožušinový g., vyhrnúť si g. kabáta
● → chytiť niekoho za g.; → prišiť niekomu niečo za g.; tečie mu za g. je v zlej situácii;
golierik -a m. zdrob.
golierik -ka pl. N -ky m. zdrob.
golier -ra L -ri pl. N -re m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ rôzne upravený kus látky lemujúci al. nadstavujúci vrchnú časť šiat, kabáta a pod. okolo krku: jednoduchý, dvojitý, stojatý, ležatý g.; okrúhly, špicatý g.; fazónkový, šálový, košeľový g.; obopínací, pripínací g.; námornícky g.; mäkký, tvrdý, škrobený g.; špinavý, ošúchaný, tesný g.; snehobiely g. košele; číslo goliera; kožušinový, perziánový g.; g. z vačice; zapnúť si, vyhrnúť si g.; Jusupov si na cestu obliekol kožuch s vysokým golierom. [I. Izakovič]; Frkla mi snehu za golier. [P. Jaroš]; krajč. vrchný, spodný g.; lek. sadrový g.; g. na krčnú chrbticu špeciálna fixačná pomôcka; veter. ochranný g. pomôcka pre zvieratá, aby si nelízali ranu 2. ▶ biely al. inofarebný pás srsti, peria a pod. na krku zvierat: vták s červeným golierom; Tmavosivo až čierno sfarbené opice s bielym golierom okolo krku. [NP 1989] ◘ fraz. biele goliere i pejor. úradníci, podnikatelia a pod. (ktorí nepracujú manuálne); chytiť niekoho za golier chcieť, chystať sa niekoho vyhodiť, vykázať; nevyleje za golier rád si vypije, neodmietne vypiť si (obyč. alkohol); prišiť niekomu niečo za golier zvaliť vinu na niekoho; tečie mu za golier je v zlej, nepríjemnej situácii ▷ golierik -ka pl. N -ky m. zdrob.: piketový, čipkový g.; šaty s bielym okrúhlym golierikom; prišiť g. na blúzku, ▹ golierček -ka pl. N -ky m. zdrob. expr.: zapni si ten g.!
golier, a, 6. p. -i, mn. č. -e m. pruh látky prišitý na vrchnú časť šiat, kabáta al. košele, obopínajúci krk: mäkký, tvrdý, škrobený, jednoduchý, dvojitý, stojatý, kožušinový g.; vyhrnúť si g.
● hovor. chytiť niekoho za g. vyhodiť ho; prišiť niekomu niečo za g. zvaliť vinu na niekoho; niekomu tečie, leje sa za g. je v tiesni; liať niekomu za g. pôsobiť nepríjemnosti; žart. nevyleje za g. (napr. pálenku) prijme, vypije;
golierik, -a i golierček, -a m. zdrob.
galierik p. golierik
galirik p. golierik
golierik m. (gorieľik, gaľierik, gaľirik) 1. csl zdrob. expr. menší golier, obyč. na košeli al. blúzke: Čistú košélku som mu dala a hnec ci goliérig zašpinev (Brestovany TRN); Na bľusce mala ľem taki mali gaľirik (Dl. Lúka BAR); galiarik (Revúca) 2. tvrdý, stojatý biely golier kňazov a teológov, kolárik: Zo peď rokou v gorieľiku choďiu̯ (Dol. Lehota DK); A ja vidzel, že on mal taki gaľirik, ak popove noša, taki bili (Brezina TRB) 3. manžeta na rukáve košele: Tunáka poveďá, že rukáv má goľierik (Brezovica TRS)
gorielik p. golierik