prút -a m.
1. dlhý tenký (a ohybný) výhonok, konár: vŕbový, brezový, lieskový p.; tenký ako p.
2. niečo podobné prútu: železné, oceľové p-y; p-y zlata; rybársky p.;
prútový príd.: p-é železo;
prútik -a m. zdrob.
prút -ta pl. N -ty m.
prút dlhý, tenký a ohybný nerozvetvený konárik • prútie (prúty) • zried. prútina (prúty): brezové prúty, prútie; plot z prútiny • lieskovica • lieskovec (prút z liesky) • zastar. feruľa (prút na trestanie): dostať po rukách feruľou • húžva (skrútený, pevný a ohybný prút): húžvy na cepoch
prút, -a m.
1. dlhý, tenký a ohybný výhonok, konárik niektorých rastlín, najmä stromov al. kríkov: vŕbový p., brezový p.; viničný p. (Žáry); holý p. (Botto); Odlomil lieskový prút. (Jil.) Otec lámal suché prúty. (Žáry) Začali ho šibať prútmi. (Fr. Kráľ) Roniačka sťala syna prútom. (Urb.) Učilo sa (v školách) nie metódou, ale prútom (Vlč.) používali sa telesné tresty; hovor. žart. Dnes bude mať tento prút robotu (Ráz.-Mart.) dostane ním niekto. To sme pochopili pri výdatnej pomoci prúta (Taj.) keď nás šibali, bili; tenký, ohybný, pružný ako p. (obyč. o štíhlom chlapcovi al. dievčati); triasť sa, chvieť sa ako p.; čarovný p. rozprávkový predmet robiaci divy; šibnúť niekoho čarovným p-om začarovať; Chveje sa ako čarovným prútom dotknutá. (Tim.) O dva dni, ani čo by bol šibol prútom z rozprávky, premenila sa chalupa na krčmu. (Krno)
2. niečo tenké ako prút, podobné prútu: rybársky p. nástroj na chytanie rýb na udicu; železný, oceľový p. tenká tyč zo železa, ocele; p-y zlata, zlaté p-y forma, v ktorej sa ukladá zlato;
prútový príd.: p-á koliba (Záb.) z prútov; p-é kreslo (Vaj.) prútené; p-é železo vo forme prútov; stav. p-á konštrukcia s použitím železných prútov;
prútik, -a i prútok, -tka m. zdrob.: Nájde zlatý prútik, tým aby pošibal zvery. (Dobš.) Prítomnosť veliteľa bola čarovným prútikom: všetko sa hneď lepšie darilo. (Sev.); prútok trsti (Hviezd.)
prút m. (prut) 1. csl dlhý tenký ohybný (nerozvetvený) výhonok niektorých rastlín, najmä stromov a kríkov: Ostalo mu prútou, tag mi ten košíg upľietou̯ (Ležiachov MAR); S koški som miseu̯ prúd olúpiť (Lipt. Ján LM); Úvitka sa robí z vrbovích prútov a hupka je z oťepi, z ražnej slami (V. Maňa VRB); Agže ňebou̯ jarok cistej, nuž nalámale zme vrbovej prúte a uviazale zme z ňih metlu (Čelovce MK); Mal som korbádž z dobrích prútvov (V. Rovné BYT); Zbožné jami sa otepili otepu aj z bapkáma, to sa pricisklo s prúti (Čachtice NMV); Stojácá oklep sa zbožné_jame pribila prutom (Suchá n. Par. TRN); Já sem potom otla takí prút a sem sa ho (chlapca) dala česat (Jur p. Brat. BRA); Už maju mľazgu te pruti, ta mož zrobic piščalku z ňich (Spiš. Podhradie LVO); Koreňova hlava ma buc širša, žebi śe pruti ňesciskaľi (Trnava p. Lab. MCH); Na Viľiju večar kladľi do pohara tri čerešňovo pruti (Rankovce KOŠ) L. metlovia prúti (Kameňany REV) - vhodné na robenie metiel; surové prúti (St. Turá NMV) - koš. čerstvo narezané; dnové prúti (St. Turá NMV) - koš. na pletenie dna koša; odvarené prúti (St. Turá NMV) - koš. upravené varením na ďalšie spracovanie; olúpané, odrané prúti (St. Turá NMV) - koš. zbavené kôry; narazit prúti (St. Turá NMV) - koš. navliecť prúty na pletenie uší pod spevnený vrchný okraj koša; klepkať prúd na fafaru (Bystrička MAR) - uvoľňovať kôru z dreva otĺkaním; nošic pruti (Rozhanovce KOŠ) - (o pastieroch) robiť vianočnú obradovú obchôdzku; na pruti (Lozorno MAL) - druh výšivky F. chlab aňi chabzoví prút (Mur. Dl. Lúka REV) - slabý, mľandravý; dodal mu prútom chuci (Bošáca TRČ) - bitkou ho donútil niečo urobiť; doťal sa prúd ohíbá, dokal je mladí (Bošáca TRČ) - človeka treba formovať v mladosti; reže prút sám na seba (Bošáca TRČ) - pripravuje si vlastným konaním niečo zlé al. nepríjemné 2. vin. výhonok viniča (niekedy už s koreňmi) pripravený na výsadbu, štep: Aj tri prúťi son pichou̯ do zemi, ada sa mi voľakerí z ňich príme (Pukanec LVI); Kličuvanie prútov sa robilo v hnoji alebo vo voďe (Kozárovce ZM); Ňebožiecon sa pri saďeňí vivŕtala jama, abi prút prišou̯ dolu (Plášťovce ŠAH); Kúpené prúti s korenámi zme volali maderki (Lukáčovce HLO); Na jesen sa jamuvalo a potom na jar sa šest prútóv saďilo do každéj jami (Šintava ŠAĽ); Keré pruti sa nechicili, tan sa moseli znova sadzit (Vištuk MOD); Hledali takové pruti, co bi vidržali aj silné mraze, také mieli enem v Rakúsich (Gajary MAL); Stari viňice ňeščepeni, ľem pruta zasadzil, jak śe tera_sadzi dzivi (Trnava p. Lab. MCH) L. chovat pruti (Trakovice HLO) - pripravovať viničné odrezky na výsadbu (napr. stratifikáciou); jaloví prút (Žemberovce LVI) - viničná ratolesť bez plodu; starí prút (Tesáre TOP) - zvyšok starého viničného dreva na odstrihnutom ročnom prúte; mrtví prút (Radošina NIT) - viničný výhonok v čase rezu ešte bez miazgy; vánočné prúti (Tesáre TOP) - na Štedrý deň odrezané viničné prúty určené na štepenie; običajní prut (Sklabiná MK, Trakovice HLO), neščípení prut (Gajary MAL), prázní prút (Lapáš NIT) - viničný prút použitý na sadenie bez predošlej prípravy (máčania, štepenia, stratifikácie ap.); ďiví prút (Str. Plachtince MK), dzivi prut (Kaluža MCH), planí prut (Doľany MOD) - podpník z planého viniča; šťepoví prút (Dražovce NIT), poščepeni prut (Sečovce TRB) - štepený viničný odrezok na výsadbu; prúd na zagrubuvaňia (Pukanec LVI), prut na doluvánié (Trakovice HLO), prúd na doluvání (Pata ŠAĽ), preťiahnutí prút (Plášťovce ŠAH) - ponechaný dlhší výhonok na priame rozmnožovanie z viničnej hlavy; poťiahnuťí prút (Pukanec LVI) - ponechaný na mnoho očiek; močení prút (Pata ŠAĽ) - pripravený na výsadbu namáčaním vo vode al. v hnojnici; čirkaňí, vičirkaňí prút (Str. Plachtince MK), vifazuvaňí prút (Pukanec LVI), vichovaní prut (Pata ŠAĽ), hotoví prut (Kuchyňa MAL) - pripravený stratifikáciou na sadenie 3. časť udice, na ktorej sú pripevnené očká na vedenie vlasca: Najlepšé sú prúti ze ščiépaného bambusu (Trakovice HLO) 4. prútu podobná drevená al. kovová súčasť rôznych poľnohospodárskych a hospodárskych náradí, strojov, stavieb ap. a. priečka plota, rebríka, rebriny a pod.: Okolo chiški bil taki ploteg z ľiskovich prutuf (Dl. Lúka BAR); drabinoví prút (Tek. Trsťany LVI); prut (Brodské SKA); prut (Stanča TRB, Soľ VRN) b. železná tyčka spájajúca prienohy na pluhu: Keč su urobeny aj prinohi, to še upevňi, daju še na to take stuhi a to še volo prut (Turzovka ČAD); prúd na nohi pluha (Šoltýska RS); prut medzi klače (Kúty SKA) c. oblúkovito zahnuté železné tyče stroja na hrabanie: Na hrabačke veľke źeľezne oblukovo pruti, chtore hrabu (Rankovce KOŠ) d. vrchná tupá zosilnená časť kosy: Prúd na kose bóv hrupší a tupí, kosilo sa z ostrím a to malo patku a špic (Rumanová HLO); Na kose je krk, prut, patka a špic (Modranka TRN); Kosa má krk, chrbet a prut (Stráže n. Myj. SEN); Kosa ma bľad a prut (Dl. Lúka BAR); Puknul mi prud na kośe (Markušovce SNV); prút (Pribylina LM, Prievidza, Senné MK) e. hrubší pás železa na spevnenie váh na voze: źeľezni prut (Porúbka GIR); prút (Svätoplukovo NIT) f. zosilnený stred (vinohradníckej) motyky od ucha k hrotu: prut (Dvorníky HLO) 5. v dvojslovnom názve rastliny: Áronov prút (V. Maňa VRB) - bot. mečík (Gladiolus) 6. zastar. plošná miera (asi 2 áre): Na pruti sa prú meralo poľe, ňije na holdi (Kanianka PDZ) prútový príd. k 1, 4 a: Prútovie šragľe maju namiesto dreveňih ľistou žeľezňie prúťi, sa ľakšie a mocnejšie ako ľistovie (Pukanec LVI); prútoví koš (Drážovce KRU) prútoček m. zdrob. expr. k 1: Ket sa mu (mužovi) scelo, poostruhoval tí prútečki, abi boli pekné bílé (Smolenice TRN)
prútoček p. prút
prútový p. prút
prút s 1. dlhý tenký (a ohybný) výhonok: nebude li (Ondrej) posluchati, bude Mathus trestati geho y prutem (ŽILINA 1565); bednař délá z prutow lijsstenjch na struhácem stolcy z oberučnym nožem obručy (OP 1685); krtyčnyk lysty ma yako koprwa nechlupate, prut hranaty z ratolestmy pulloketny (HL 17. st); staré stromy, gestli se podtinagu, ne snadno nowé pruty wypusstagu (PH 1770) L. ferula: prut detinský (ASL 1740) trstenica; tremere virgas: báti se od pruta (KS 1763) trestu; lepký, lepový p. halúzka natretá lepom, nástraha na vtáky: ptačnjk ptaki do lepowych prutuw zamotuwa (KoB 1666); fallere volucres viscata virga: wtáctwo z lepowym prutem oklamati; wirga viscata: lepky prut (KS 1763) F. pruta kdo ssanuge, detj nemiluge (SiN 1678) deti treba vychovávať prísne už od malička 2. predmet podobný prútu: na izbenne okna na farze dielal pruty (TRENČÍN 1587) mreže; prutty železne na postel no 3 (LIKAVA 1627); arundo: rybárskég údici prut (KS 1763); x. pren doloži-lj Buh na nas prut negakey sskody a ugjm (KT 1753); když rozum neposluchass, bige ťe boži prut (GŠ 1758); bratr was opustil, Buh podle swe rady prut swug na was pustil (LCa 18. st) potrestal L. gnomon: prut ukazujicy (ML 1779) ručička na hodinách 3. meradlo na meranie dĺžky: merič země meři čtwrthranikem aneb prutem (OP 1685); pertica: měrny prut (KS 1763); radius: prut mericy zeme (ML 1779) 4. dĺžková miera (asi 3-4m): mýra prút u Rimanu 10 nohy (KrP 1760) 5. poľná plošná miera (asi 2 áre): Kotrsse, Hladoss a Swederniczky przisudili gsu syrotam geden pruth roli a manzelowy puol pruta roli (ŽK 1492); Cathrena Michalowa predala swu zem poldruha pruta na Strelniczy za fl 16 den 60 Girikowy Kolarowy (RUŽOMBEROK 1574); Gyrik oznamil pred auradom, ze dom otcze geho, ktery se czital na pol pruttu, prigima otecz (ŽILINA 1620); my zme tu wssiczke lem prutniczy, ne gednak pruty rozdelene mame, ale geden gazda može mac dwa pruty (BEŇADIKOVCE 1771); -ový, prútený príd k 1: komyn czeladny ysbe pruteny d 25; komyn pruteny d 50 (ČÁČOV 1720) polokuželovitý dymník nad ohniskom; telo Páne w prutenem kossyčku (DuH 1723); virgultum: husté mjsto prútowe (KS 1763); ploti poprawag prutowe (PR 18. st); -ik, -ok [-ok, -ek], -iček, -očok, -eček dem k 1: sprawce stromuw nožjckom male prutiky klesny (KoB 1666); druhy berany yazyk gest menssj, prutok wysoky, zwrchu kwet (HL 17. st); prútotsok krásnye vikvitnól (HPS 1752); zboku wirostnute halusky a prutečky musa se oklesniti (SN 1772); stromi sstep, ale za trj dni predne prutičky w pgesku drš (PR 18. st); x. pren ktera gest tato, (kráľovná nebeská), genž wstupuge pres pusst gako prutek dimu z wonich weci (MS 1758) L. lepový p. nástraha na vtáky: ptačnikj stawi sydla aneb wystawuge lepowé prútky na osrbe (OP 1685); virga viscata: lepowy prutek (LD 18. st); k 2: pri nem (okne) prutiky zelezne 2 (TRENČÍN 1713); k 5: lán predni wšeczek za Kacžku, prutek za Huorku (dostala vdova) (SÚĽOV 1704)