oškera p. oštara
oškera1 i oškerenica ž. záh expr. žena, ktorá sa veľa smeje, vyškiera: Viečňe sa smieje, oškera jedna! (Kuchyňa MAL); To je taká oščereňica (Brodské SKA)
oškera2 ž. expr. ojed. oštara, opletačka, mrzutosť: Ňižd mi ňepomuože, len čo mi buďe na oškeru! (Prochot NB)