gigác m. (gigadz) vnovohr, gem, zspiš obyč. mn. č. sorta ovocného kra, bot. egreš (Grossularia), i jeho plod: gigác (Málinec LUČ); gigace (Mur. Zdychava REV, Vernár POP); gigadze (Polomka BRE); gigadzi (Vikartovce POP)
gigáč m. gem expr. hltan, hrdlo: Mahete sä naješč po gigáše (Sása RS); gigáš (Brusník REV)