buc cit.
buc cit. det. ▶ nabádanie dieťaťa k udretiu čelom o čelo; naznačenie nárazu hlavou: baran, baran, buc
Búč Búča L Búči m.
obec na južnom Slovensku v Komárňanskom okrese východne od Komárna;
Búčan -na pl. N -nia m.;
Búčanka -ky -niek ž.;
búčsky -ka -ke príd.
buc naznačuje drgnutie, buchnutie hlavou, hlavami, rohmi, guľatým predmetom a pod. • drc • durk: baran, baran, buc; baran, drc • buch • bum • bums • bach: buc, buch, bum hlavičkou o zem
p. aj buch
buch napodobňuje tupý zvuk pri výbuchu, výstrele, náraze, páde, údere a pod.; naznačuje buchnutie, výstrel, náraz, pád, úder a pod. • bum • bums • bumst: buch, buch, ozývalo sa z vedľajšej miestnosti; bum, bum, bolo počuť každú chvíľu zo strelnice; pošmykol sa a bums(t) na zem • bach • bauch: bach, bauch, brána sa zavrela • bác: bác, roztiahol sa na chodníku, aký bol dlhý • lup • puk: lup mu jednu po líci • buc (naznačuje slabý náraz, pád dieťaťa): dieťa zrazu buc na zem
p. aj bác
1. používa sa na povzbudzovanie barana al. capa (kozy) pri klaní: Baran, buc!
2. det. naznačuje náraz hlavou, udretie hlavy
búčie s, búč ž 1. bukový porast, bučina: pan dal byl nietczo buczia oblupit pre domaczy potrebu (K. VIESKA 1616); geho buczya dost giny spustagu (K. PODHRADIE 1701); u Zagacoweg zeme, kde som dal bucz wiklčzowat ((M. KAMEŇ) 1704) 2. bukové haluzie: bučja na košjar rúbali (BELÁ 1779)