vyzuť -je -jú dok.
1. dať dolu (obuv), zobuť: v. si topánky
2. zbaviť obuvi, zobuť: v. dieťa; v. sa z čižiem;
nedok. vyzúvať -a
// vyzuť sa
1. (o obuvi) uvoľniť sa a spadnúť z nohy: v-li sa mu papuče
2. hovor. expr. zbaviť sa, vymaniť sa: v. sa zo zodpovednosti;
nedok. vyzúvať sa
vyzuť sa vyzuje sa vyzujú sa vyzuj sa! vyzul sa vyzujúc sa vyzutý vyzutie sa dok.
vyzuť vyzuje vyzujú vyzuj! vyzul vyzujúc vyzutý vyzutie dok.
vymaniť sa s námahou sa dostať z istého stavu al. odniekiaľ preč (odniekiaľ, kde je neželateľné ostať) • vyslobodiť sa: vymaniť sa, vyslobodiť sa zo zovretia • uvoľniť sa • oslobodiť sa: ledva sa uvoľnil, oslobodil z obkľúčenia hustých konárov • vymôcť sa • vyvinúť sa (vymaniť sa zo zovretia): žena sa usiluje vymôcť, vyvinúť z náručia • expr. vymotať sa: vymotať sa z úzkych uličiek • expr.: vypantať sa • vyplantať sa • vychabrať sa: nemôže sa vypantať, vychabrať z dlžôb • expr.: vykrútiť sa • vyšmyknúť sa: chce sa vykrútiť, vyšmyknúť z povinností • hovor.: vytiahnuť sa • vyvliecť sa • vypliesť sa: nevie sa vytiahnuť spod vplyvu rodiny; ledva sa vyplietla zo zovretia • hovor. expr. vyzuť sa: vyzul sa zo zodpovednosti • expr. vytárať sa: z húštiny, z hory sa horko-ťažko vytárali
vyzuť dať dolu obuv; zbaviť obuvi • zobuť: vyzuť, zobuť si čižmy; pomáha vyzuť, zobuť starkú • zried. zozuť (Kukučín) • povyzúvať • pozobúvať (postupne, viacero vecí al. viacerých)
vyzuť sa p. vymaniť sa
vyzuť, -uje, -ujú dok.
1. (čo) sňať, dať dolu z nôh obuv, zobuť: v. topánky, kapce, čižmy, ponožky, papuče;
2. (koho, koho z čoho) sňať, dať niekomu dolu z nôh obuv, zobuť: v. dieťa; v. niekoho z topánok; Vyzuj si ho (muža) a odvleč do pitvora. (Jil.);
nedok. vyzúvať, -a, -ajú
|| vyzúť sa
1. sňať, dať si dolu z nôh obuv, zobuť sa: Baganče ma tlačili a len-len že som sa nevyzul. (Jes.)
2. (o obuvi) uvoľniť sa a spadnúť z nohy: topánka sa mi vyzula;
3. hovor. expr. (z čoho) vyprostiť sa, vymaniť sa, oslobodiť sa od niečoho: v. sa zo zodpovednosti, z povinnosti; Z celej veci som sa lžou šťastne vyzul. (Urb.);
vyzuť dk 1. čo sňať, dať dolu z nôh obuv, zobuť: prikazal mu (Mojžišovi) Buch Wssemohuci rikagice, abi totissto wizul z noch swich obuw swogu a tak abi se priblizil k mistu tomu, na kterem mel slisseti slowo Boži (MS 1758); wizugíc (mohamedáni) pred dwermi kostelními strewice, gedni bosý, gedni w čistég obuwe do tehož kostela wstupugú (BR 1785); wjzug obuw twu, nebo misto, na kterem stogiž, misto swate gest (CS 18. st) 2. koho, koho z čoho sňať, dať niekomu dolu z nôh obuv, zobuť niekoho: djewka služebna Sklabinčzanom otewriti chtegjcze, do domu oknom se drjapala a woljar p. Plathy Josephou za nohy gu chitil, wizuti gu usilugjcze (D. KALNÍK 1729); vyzúvať ndk 1. k 1: tento obyčag bywal za starodáwna w lidu yzrahélskem mezy prjtelmi bljzskými, že gestly kdy geden druhému práwo swé popússtal, aby to popússtenj bywalo pewné, wyzúwal člowek strewjc swúg a dáwal bljžnjmu swému (KB 1757); detraho soccos: wyzuwám; excalceo: wyzúwám strewjce (KS 1763) 2. k 2: (swätý Martin) sluzebnika maice, s ponizenosti welikeg geho wizuwal, nohj obmjwal, iak cinil Kristus (Káz 18. st) 3. z čoho vyprostiť, vymaniť, oslobodiť od niečoho: nech seba samého z swého pohledáwaňá a wywoleňa koňečňe wyzúwá a obnažuge (BlR 18. st); vyzuť sa dk sňať, dať si dolu z nôh obuv, zobuť sa: Palamedes ssel s nimj a gich ponucenym wyzul se (HI 18. st); vyzúvať sa: excalceor: wyzúwám sa (KS 1763)