viklať, -e/-á, -ú/-ajú nedok. (čes.) kniž. zastar. (čo, čím) pohybovať, kývať
|| viklať sa pohybovať sa, kývať sa; predn. pre udržanie svoje často viklajúcej sa moci (Šolt) neistej, nepevnej
viklať ndk čes pohybovať, kývať: molitare, agitare: wiklati (PD 18. st); v. sa ndk nebyť pevný, istý, kývať sa: a protož krestianské wrchnosti poddaným swým sem-tam se wiklati nedagj (FP 1744)