Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dochodiť² dok. prestať chodiť: d. základnú školu

dôjsť dôjde dôjdu dôjdi! došiel dok.

1. → prísť (význ. 1 – 15, 20): d. načas do roboty; vlak už d-l; d. z výletu; d-li nám pomôcť; d-la mi zásielka; d-la zima; d. do rozpakov; d. k majetku; d. o deti; d-la naňho únava; na každého d-e 10 korún; žil, ako d-lo; d. na chybu; hovor. neos.: ak na to d-e ak bude treba; d-e k zmene

2. kniž. nadobudnúť, dosiahnuť, docieliť: d. uznania, spravodlivosti

3. dosiahnuť želaný stav: zemiaky necháme d. dovariť (bez ohňa); obraté jablká d-u dozrejú

4. hovor. minúť sa, spotrebovať sa: d-l nám cukor; d-la mu trpezlivosť

● → prísť;

nedok. dochádzať -a, dochodiť¹

dochodiť -dí -dia dochoď! -dil -diac -diaci -denie nedok. (dochádzať)

dochodiť -dí -dia dochoď! -dil -diac -denie dok. (prestať chodiť)

dochodiť¹ -dí -dia dochoď! -dil -diac -diaci -denie nedok. zastaráv. 1. (kam; ø) ▶ chôdzou al. dopravným prostriedkom niekam pravidelne, opakovane prichádzať: Do terénu za pacientmi dochodil. [L. Ballek]; Synovia denne dochodili a nosili tú istú zvesť. [J. Horák]
2. (ku komu, k čomu; kam; ø) ▶ chôdzou sa približovať: už dochodia k nám; Dochodia k záhradke, kde leží klát sváka Ondruša. [M. Figuli]
3. ▶ byť niekam dopravovaný, doručovaný: dochodil o ňom chýr; Naprestiera novín, ktoré dochodia na jeho meno. [F. Hečko]
4. iba v zápore neos. ((komu) na čo) ▶ nemať dosť finančných prostriedkov: Na liečbu v Tatrách nedochodilo. [A. Devečková]; Chcela vydávať dcéru a nedochodilo jej na patričnú výbavu. [P. Zván]
5. neos. (k čomu) ▶ (obyč. o udalostiach) začínať sa uskutočňovať; stávať sa skutočnosťou: Tu, pravda, dochodí k sporu. [A. Matuška]
6. ▶ dosahovať konečný, želaný stav: jačmeň už tiež dochodí
7. neos. ▶ (s neurčitkom) vyjadruje nevyhnutnosť: Teraz mi dochodí pred sviatkami odísť. [M. Valehrachová]; Že mu vraj dochodí bosému ísť. [M. Figuli]
8. (k čomu) ▶ ako slovesná zložka lexikalizovaných spojení: d. k poznatku spoznať; d. k zisteniu zistiť
▷ dok. ↗ dôjsť

dochodiť² -dí -dia dochoď! -dil -diac -dený -denie dok. (čo) ▶ skončiť školskú dochádzku: K tetke prišiel, len čo meštiansku školu dochodil. [L. Ballek]; Dochodíš deviatku v našej škole? [K. Jarunková]

dôjsť dôjde dôjdu dôjdi! došiel došla dôjduc dok. 1. (kam) ▶ chôdzou al. dopravným prostriedkom sa premiestniť, dostať sa; syn. prísť: d. domov pešo; d. niekde autom, vlakom; d. na koniec ulice; d. do cieľa; d. k oknu; d. na vlak stihnúť; nedôjdeš načas do školy; poobede k nám došli hostia; dôjdite si k nám po ovocie
2. ▶ (o dopravnom prostriedku) pohybom sa dostať; syn. prísť: vlak ešte nedošiel; autobus došiel presne
3. ▶ vrátiť sa odniekiaľ na pôvodné miesto; syn. prísť: kedy ste došli z dovolenky?; deti už došli z výletu; syn došiel z vojny
4. ▶ obrátiť sa na niekoho, obyč. so žiadosťou; syn. prísť: došiel za učiteľkou, aby mu poradila; čo s tým nedošiel za mnou?
5. ▶ pribudnúť do istého kolektívu, nastúpiť do istej funkcie; syn. prísť: došiel k nám nový pracovník; Čo budeme robiť? Nedošli nám konferencieri! [Ľ. Feldek]
6. ▶ byť dopravený, doručený, dodaný; syn. prísť: včera došiel tovar; došiel mi list; došla nová zásielka; došlo oznámenie; noviny dnes nedošli; došli správy, že nepriateľ už zaútočil
7. ▶ začať byť, jestvovať; syn. prísť, nastať: toho roku došla zima skôr; došla búrka; došlo prudké ochladenie
8. (do čoho) ▶ dostať sa do istého stavu, postavenia, ocitnúť sa v istej situácii; syn. prísť: d. do ťažkej situácie; d. do módy stať sa módnym; Akosi nemohol dôjsť do správneho rytmu. [R. Sloboda]
9. neos. (k čomu) ▶ stať sa, uskutočniť sa, prebehnúť v istom čase (obyč. o udalostiach); syn. prísť, nastať: všetci čakali, že dôjde k zmene, k zlepšeniu; k náprave nedošlo; došlo k zaujímavej situácii; na mnohých miestach došlo k zosuvom pôdy; došlo k nehode; rozpovedz, ako k tomu došlo; bol rád, že nedošlo k najhoršiemu; k ničomu nedošlo; došlo medzi nimi k ostrej roztržke; Chcel som ti zavolať, ale nejako k tomu nedošlo. [E. Gašparová]
10. (k čomu) ▶ získať, nadobudnúť niečo (obyč. bez osobitného úsilia); syn. prísť: ľahko d. k domu, k peniazom; došiel k majetku podvodmi
11. (k čomu; na čo) ▶ premýšľaním, úsudkom a pod. sa dostať k niečomu, docieliť niečo; syn. prísť, dospieť: d. k názoru, k presvedčeniu, k stanovisku; d. k cenným výsledkom, ku konečnému záveru; Na nápad za milión došli stupavskí rybári. [Vč 1978]
12. (na čo) ▶ úmyselne al. náhodou objaviť, nájsť niečo; syn. prísť: d. na stopu; d. na chybu v účtoch, v počtoch; nemohol d. na to, kde sa pomýlil; nebol by na to došiel, keby mu nezavolali; došli sme na to neskoro
13. (o koho, o čo) ▶ byť zbavený niekoho, niečoho; syn. prísť, stratiť: d. o deti; d. o oko; Nesmiem zmárniť ani hodinu. Ináč dôjdem o všetko. [A. Hykisch]
14. (na koho; zastar. koho) ▶ postihnúť, zachvátiť niekoho (obyč. negatívne); syn. prísť, zmocniť sa: došli na mňa driemoty; došla naňho únava; došiel ho hnev; neos. došlo mu zle
15. (na koho) ▶ získať, dostať časť pri delení, rozdeľovaní; syn. prísť, ujsť sa, pripadnúť: na každého dôjde vrece múky; na jedného hosťa dôjdu tri zákusky
16. kniž. zastar. (čoho) ▶ úsilím dosiahnuť, docieliť niečo; syn. dobrať sa: d. uznania, spravodlivosti; dôjsť slávy [J. Blažková]
17. hovor. ▶ (o varenom jedle, o ovocí a pod.) dosiahnuť želaný stav, nadobudnúť želané vlastnosti: zemiaky dôjdu v pare dovaria sa; obraté hrušky dôjdu dozrejú; Na pažitiach sa podívaš, či nám už raž došla. [D. Tatarka] dozrela
18. hovor. ▶ postupne sa spotrebovať, vyčerpať sa; syn. minúť sa: cukor, benzín nám došiel; došli mu peniaze; došla mu trpezlivosť stratila sa; Redaktorka naprázdno preglgla, akosi jej došla invencia. [J. Puškáš]
19. neos. hovor. (komu) ▶ intuitívne zistiť, pochopiť, porozumieť; syn. napadnúť: až teraz mi došlo, čo tým myslel; nedošlo mu, že má mlčať; I jej isto-iste došlo, že to nebudú bežné hodiny telesnej výchovy. [Vč 1988]
20. (do čoho; k čomu) ▶ ako slovesná zložka lexikalizovaných spojení: d. do pomykova stať sa neistým; d. do rozpakov stať sa rozpačitým; d. k presvedčeniu postupne sa presvedčiť; d. k zisteniu postupne zistiť; d. k poznaniu postupne poznať
◘ fraz. ak na to dôjde ak bude treba; došiel mu dych vyčerpal sa, nevládze; došlo mi na rozum/na um spomenul som si; dôjde/došiel rad na niekoho, na niečo niekto, niečo bude nasledovať; dôjde/došlo na lámanie chleba nastane, nastal rozhodujúci okamih; zastar. dôjsť konca skončiť sa; kam by sme došli! výraz rozhorčenia, nevôle; nedôjsť ďaleko málo dosiahnuť, docieliť; nedôjsť nikam nič nedosiahnuť, nedocieliť; vec došla [až] tak ďaleko, že... al. došlo to [až] tak ďaleko, že... vec sa vyvinula do krajnosti ◘ parem. na každého [raz] dôjde spravodlivý trest al. zaslúžená odplata nikoho neminie
▷ nedok. ↗ dochádzať, dochodiť¹

dochádzať, dochodiť porov. prísť

stačiť 1. byť svojimi vlastnosťami (najmä množstvom, rozmermi, kvalitou) vyhovujúci, spĺňať dané požiadavky • byť dosť • mať dosť • postačovať • postačiť • dostačiť • dostačovať: peniaze mi na nákup nepostačia, nepostačujú; jedla je dosť pre všetkých; už mám cukru dosť; zárobok nedostačuje • vystačiť • vystačovať: múka do nového nevystačí • vyjsť: s peniazmi ešte vyjdem • dochádzať • dochodiť: nedochádza, nedochodí nám plat do prvého

2. mať dosť sily, byť schopný splniť nejakú úlohu, mať dostatok prostriedkov, síl na vykonanie niečoho: ešte na to stačí sám; v tempe už nestačí; spieva, ako mu hrdlo stačí • vystačiť: vystačím držať krok s vami • vládať • stihnúť • môcť: nevládzem, nestihnem, nemôžem to urobiť v takom krátkom čase • vedieť (často v zápore so slovesami, ktoré vyjadrujú veľkú mieru deja): nestačíme, nevieme si pomoc vynachváliť • arch. dolieť: robil, kým dolel

3. mať ešte dostatok času na vykonanie niečoho • stihnúť • stíhať: už nestačíme, nestihneme prísť presne; usilujte sa, aby ste všetko stihli, stíhali • mať čas • mať kedy: do večera mám ešte čas porobiť poriadok • zastar. uspieť: neuspela všetky veci vybaviť

dochádzať, -a, -ajú i dochodiť¹, -í, -ia nedok.

1. častejšie, pravidelne prichádzať, prichodiť niekam: d. vlakom do školy, do práce; dochádzajú nám chýry (Tim.); dochádzajú nám listy (Šolt.); Sedliak najradšej dochodí po doktora v nedeľu. (Kuk.)

2. (kam, odkiaľ) približovať sa, blížiť sa, prichádzať, prichodiť: Keď dochádzali k bráne, vybehol k nej Ďurko. (Bod.) Potok hadil sa zďaleka, ktovie, z ktorých až vrchov dochodil. (Šolt.)

3. (k čomu) dospievať, dostávať sa, dosahovať niečo: d. k záveru, k výsledku, k presvedčeniu;

4. (komu) končiť sa, prestávať, byť pred úplným spotrebovaním: Strelivo vám dochádza. Vaše postavenie je beznádejné. (Karv.) Podmaníkovi dochodil čas, keď sa mal zísť výbor. (Tat.)

● dochádza mu dych nestačí;

5. (komu na čo, zried. i čoho, i s neurč., neos., najmä v zápore) stačiť, byť niečoho dosť, mať dosť: Anča vstala dnes o polnoci, a ešte jej času nedochodí. (Tim.) Slúžku držať ti nedochodí. (Kuk.) Akoby mali tisíce a z tých stačilo a dochodilo ešte i na doktora. (Taj.) A na také (cigary) vám dochádza? (Tim.)

6. (k čomu, neos.) nastávať, stávať sa, vyskytovať sa: dochádza, dochodí (dochádzalo, dochodilo) k zmenám, k násilnostiam, k bitkám, k omylom;

7. hovor. dozrievať: Jačmeň už tiež dochodí. (Kuk.);

dok. dôjsť

|| dochodiť sa nár. dohadovať sa, škriepiť sa: Keď sa už máme dochodiť, dochoďmeže sa celkom. (Kuk.)

dochodiť¹ p. dochádzať

dochodiť², -í, -ia dok.

1. prestať chodiť;

2. zried. (bezpredm. i čo) vychodiť až do konca: Len mi nechaj dievča dochodiť (Heč.) vychodiť školu

dôjsť, dôjde, dôjdu, došiel, rozk. dôjdi dok.

1. prísť, chôdzou, dopravným prostriedkom, pohybom sa niekam dostať, dosiahnuť nejaké miesto: d. domov, d. z práce, d. niekam načas, došiel mi list, zpráva, zásielka došla, oznámenie došlo

● nedôjsť ďaleko; nedôjsť nikam málo docieliť, dosiahnuť; nič nedosiahnuť, nedocieliť;

2. dostihnúť, zastihnúť, stihnúť: d. (nedôjsť) na vlak; Veď nedôjdete na stanicu. (Taj.)

3. (koho) zachvátiť, opanovať: Zato už i starého došiel hnev. (Kuk.)

4. (k čomu, zastar. i čoho) dospieť k niečomu, dosiahnuť, docieliť niečo: d. k správnym uzáverom, d. k cenným výsledkom, d. k chybným náhľadom; Takým spôsobom nikdy nedôjdeš do cieľa. (Jégé) Teraz pozoruje, že ani uznania nedôjde. (Tim.)

5. neos. (k čomu, zried. i na čo) uskutočniť sa, stať sa, nastať: došlo k zlepšeniu, k zmene situácie, došlo k vzrušujúcim udalostiam; Došlo až na to, že Ivan bol v škole zavretý. (Šolt.)

6. byť dosť, stačiť, vystačiť: Z toho, čo ti ja posielam, na dohán veru nedôjde. (Kuk.)

7. zried. minúť sa, spotrebovať sa: múka nám došla

● došiel mu dych vyčerpal sa, nevládze;

8. dozrieť, prísť do vyhovujúceho, optimálneho stavu: hrušky došli, dôjdu (napr. po obraní pred dozretím);

9. zried. prestať ísť: hodiny došli;

nedok. dochádzať i dochodiť

dochodiť dok. (dochojic) csl skončiť niečo, vychodiť niečo (napr. školu) až do konca: Aňi školu ňedochoďiu̯ (Hor. Lehota DK); Choďil predom zvádž z dom do domu a tag ho našiel večer a dakedi aj ňedochoďil (Krušetnica NÁM); Kebi si uš čím skvór móhel dochojic ti školi! (Trstie PB); Už dochodzev za frajjérku, vipovedala mu (Brestovany TRN)

dochodiť nedok. (dochojic)
1. strsl, vsl pravidelne al. častejšie niekam prichádzať, dochádzať: A jeden veru aj za mnou už dochoďiu̯ (Bziny DK); Dochodžili sa ponúkaťi na oberaňia oberáči (Čelovce MK); Češko mu dochodzidz do roboti (Bánovce n. Ond. MCH)
2. strsl, vsl blížiť sa, pribižovať sa: Už dochoďiu̯ ku tej voďe (Osádka DK); Už mi dochoďiu̯ dvacáti štvrtí (rok), trá sa bolo žeňiť (Zuberec TRS); Jag mi na tod mozd dochodziu̯ (Hažín SOB)
F. kod roke počnú dochoďiťi (Čelovce MK) - keď sa blíži staroba; tetka dochodila do rokou (Val. Dubová DK) - začala starnúť; dochoďilo im do zufaľstva (Vavrečka NÁM) - chytalo sa ich zúfalstvo
3. strsl, zsl, spiš stačiť, mať dosť (často v zápore): Museu̯ len tag robeť človek, ako mu dochoďelo (Kľak NB); Koj mu ňedochodží, nag neslope! (Sása REV); Čil robá dvaja familiji a lenže jín dochoďí (Bánovce n. Bebr.); Peňeźi malo, na šicko ňedochodzi (Studenec LVO)
F. kerému ako päta dochoďí (Detva ZVO) - ako majetok stačí
4. končiť sa, prestávať: Dochodzi nam šmaľec (Remeniny GIR)
5. dozrievať: Jako ovocié dochodilo, tak sa pomáli sušilo (Trenč. Závada TRČ); Egrež ňeskoro dochodzi (Kaluža MCH)
6. expr. podpichovať, doberať, dráždiť: Jeden druhieho potom dochoďiľi: „To si ti bou̯!`` (Žaškov DK); Dochoďiu̯ hu, abi mu povedala (Záturčie MAR)
F. po ďeďiňe šaďe nastáu̯ nárek, lem tak srcu dochoďilo (Čelovce MK) - až to dojímalo

dochodiť dok. (dochojic) csl skončiť niečo, vychodiť niečo (napr. školu) až do konca: Aňi školu ňedochoďiu̯ (Hor. Lehota DK); Choďil predom zvádž z dom do domu a tag ho našiel večer a dakedi aj ňedochoďil (Krušetnica NÁM); Kebi si uš čím skvór móhel dochojic ti školi! (Trstie PB); Už dochodzev za frajjérku, vipovedala mu (Brestovany TRN)

dochodiť nedok. (dochojic)
1. strsl, vsl pravidelne al. častejšie niekam prichádzať, dochádzať: A jeden veru aj za mnou už dochoďiu̯ (Bziny DK); Dochodžili sa ponúkaťi na oberaňia oberáči (Čelovce MK); Češko mu dochodzidz do roboti (Bánovce n. Ond. MCH)
2. strsl, vsl blížiť sa, pribižovať sa: Už dochoďiu̯ ku tej voďe (Osádka DK); Už mi dochoďiu̯ dvacáti štvrtí (rok), trá sa bolo žeňiť (Zuberec TRS); Jag mi na tod mozd dochodziu̯ (Hažín SOB)
F. kod roke počnú dochoďiťi (Čelovce MK) - keď sa blíži staroba; tetka dochodila do rokou (Val. Dubová DK) - začala starnúť; dochoďilo im do zufaľstva (Vavrečka NÁM) - chytalo sa ich zúfalstvo
3. strsl, zsl, spiš stačiť, mať dosť (často v zápore): Museu̯ len tag robeť človek, ako mu dochoďelo (Kľak NB); Koj mu ňedochodží, nag neslope! (Sása REV); Čil robá dvaja familiji a lenže jín dochoďí (Bánovce n. Bebr.); Peňeźi malo, na šicko ňedochodzi (Studenec LVO)
F. kerému ako päta dochoďí (Detva ZVO) - ako majetok stačí
4. končiť sa, prestávať: Dochodzi nam šmaľec (Remeniny GIR)
5. dozrievať: Jako ovocié dochodilo, tak sa pomáli sušilo (Trenč. Závada TRČ); Egrež ňeskoro dochodzi (Kaluža MCH)
6. expr. podpichovať, doberať, dráždiť: Jeden druhieho potom dochoďiľi: „To si ti bou̯!`` (Žaškov DK); Dochoďiu̯ hu, abi mu povedala (Záturčie MAR)
F. po ďeďiňe šaďe nastáu̯ nárek, lem tak srcu dochoďilo (Čelovce MK) - až to dojímalo

dochodiť sa nedok. dohadovať sa, vadiť sa: Ňejďem sa dochoďiť, aľe viem, že si to ti na mňa povedala (Bodorová MAR); dochoďi_ca (Hor. Lehota DK)

dochádzať [-(d)z-], dochodiť ndk/frekv
1. prichádzať, prichodiť: panom swogym myssel dochodyty (s. l. 1595); križ, kdi dochazegi, nohami swimi potlucžugi (TC 1631); do pokogjčka manželského newesta docháza (BlR 18. st)
2. čo, do čoho dosahovať istý cieľ, získavať: weliky uzitek dochazegi ti lide, kteri su bedliwi (TC 1631); težkost wecy dochazyme funtamj a wahamj (OP 1685); ne wssecy docházagú do skrytého y z Bohem podobného dussi základu (BlR 18. st)
3. dostávať sa, prenikať niekam: na dwore, kde desst nedochody (RN 17.-18. st); tak saditi winicu, aby slúnko docházalo (KS 1763)
L. dochazy nas sprawa dosty gista (PEZINOK 1519 SČL) dozvedáme sa
4. na koho doliehať, postihovať, zasahovať: welika na nas pansstina dochaca (H. TISOVNÍK 1769); od stolicze čuo-to na nas dochody (s. l. 18. st)
5. nastávať: čloweku konec žiwota dochazi (KT 1753)
6. končiť sa, prestávať: annus expletur, agitur, completur: docházá rok (KS 1763)
7. nedochodiť chýbať, nedostávať sa: jeden mesíc nedochodil, kdy sem se já s ní rozlúčil (PV 1681-82); d. sa dk k čomu, o čom chodením niečo dosiahnuť: sluzebnyk muoy nykerak se nemuoz k spravedlyvosty dochodyty (P. BYSTRICA 1547 E); lepssje byl (!) ti bolo zitra, gak maš čuo o tom se dochodit (TURIEC 1746)

dochodiť p. dochádzať