snúbenec -nca m.
1. kto sa zasnúbil
2. iba mn. snúbenci zasnúbená dvojica: predstaviť s-ov, gratulovať s-om;
snúbenica -e -níc ž.;
snúbenecký príd.: s. vzťah
snúbenec -nca pl. N -nci m.
snúbenec kto sa zasnúbil • zastaráv. verenec: dievča má už pol roka snúbenca, verenca • zastar.: sľúbenec (Kalinčiak) • zasnúbenec (Palárik) • oddanec • zverenec
snúbenec, -nca m. kto záväzne sľúbil niekomu manželstvo; verenec;
mn. č. snúbenci nastávajúci manželia, ženích a nevesta: Predstavili sa mi ako snúbenci. (Vaj.);
snúbenecký príd. s. pomer, stav;
snúbenica, -e, -níc ž.