Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

osádka -y -dok ž. personál obsluhujúci výr., dopr. ap. zariadenie: o. bane; o. lietadla, tanku posádka

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
osádka ‑y ‑dok ž.
Osádka ‑y ž.; Osádčan ‑a mn. ‑ia m.; Osádčanka ‑y ‑niek ž.; osádčanský

osádka -ky -dok ž.

osada -dy osád ž. 1. i admin.administratívne nesamostatná sídelná jednotka menšia ako obec, často na odľahlom mieste, s roztrúsenými obydliami; časť obce s vlastným názvom, priestorovo oddelená od ostatných častí, miestna časť: horská o.; rómska o.; život v malých obciach a osadách; o. Vlkolínec pri Ružomberku je rezerváciou ľudovej architektúry; obyvatelia osady sa venujú poľnohospodárstvu; nosiť poštu do vzdialenej osady; v osade žije málo mladých ľudí; najvyššie položenou tatranskou osadou je Štrbské Pleso
2.komplex budov vybudovaných na osobitný (rekreač­ný, záujmový) účel: chatová o.; stanová o.; indiánska o. zábavné centrum v štýle indiánskej kultúry (obyč. pre deti); trampská o.; veľkým problémom sú skládky odpadu v okolí záhradkárskych osád
3. hist., archeol. ▶ osídlené miesto v predhistorickom al. historickom období, z ktorého neskôr často vznikali mestá al. obce: praveká o.; keltská o.; banícka, remeselnícka, obchodnícka, uhliarska o.; zakladanie nových osád na brehoch riek; pod väčším hradom vznikali trhové osady; výsadné postavenie zabezpečovali osadám povýšeným na mestá ich privilegiálne listiny
4. ▶ územie v cudzine s obydliami, na ktorom sa usídlili príslušníci niektorého národa, kolónia: zakladanie nových osád nemeckými kolonistami na území Slovenska v stredoveku; Slováci vytvorili veľké osady na Dolnej zemi; väčšina židovských osád v minulosti vznikala v blízkosti kráľovských miest; v Severnej Amerike ostali okrem anglických osád aj francúzske kolónie Louisiana a Kanada
osádka1 -ky -dok ž. zdrob. k 1 zried.: nad osádkou sa vypína malebný vrch; Choď si po osádkach ľudí bantovať. [Sln 1974]


Osádka -ky ž.

obec na severnom Slovensku v Dolnokubínskom okrese juhovýchodne od Dolného Kubína;

Osádčan -na pl. N -nia m.;

Osádčanka -ky -niek ž.;

osádčanský -ká -ké príd.


osádka1osada


osádka2 -ky -dok ž. 1. ▶ skupina ľudí obsluhujúca dopravné, vojenské, záchranné a pod. vozidlo al. špeciálne zariadenie, posádka: vycvičená, vyškolená o.; pracovná banská o.; o. lietadla, vrtuľníka; o. vlaku; o. kombajnu; o. vrtnej plošiny; osádku tanku tvoria štyria muži; hasiči spolu s osádkou vozidla záchrannej zdravotnej služby poskytli zranenému vodičovi prvú pomoc; Na podujatí očakávajú štrnásť osádok balónov. [Sme 2009]
2. ▶ skupina ľudí nachádzajúcich sa v nejakom spoločnom priestore, objekte, obyč. v dopravnom prostriedku, osadenstvo: o. výletnej lode; členovia osádky štvorkajaka; na fotografii je celá o. chaty; o. autobusu si pochutila na domácich koláčoch

osádka p. posádka 2


posádka 1. skupina vojska trvale al. dočasne usadená na istom mieste • zastar. garnizóna: v meste je veľká posádka, garnizóna

2. personál niektorých dopravných prostriedkov • osádka: posádka, osádka lietadla, tanku

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

osada, -y, osád ž.

1. menšie územie so skupinou domov, na ktorom žije niekoľko rodín (obyč. menšia ako obec): o. rybárov; banícka o.; horská o.; cigánska o.;

2. skupina budov vybudovaná pre osobitný spoločný cieľ: robotnícka o.; prázdninové o-y;

3. hist. územie, miesta, na ktoré sa natrvalo osádzali obyvatelia (v predhistorických a v historických dobách) a z ktorých vznikali obce, mestá;

4. zastar. územie, na ktorom bývajú príslušníci niektorého národa v cudzine, kolónia: slovenská o. pešťbudínska (Vlč.);

osadný príd.;

osádka1, -y, -dok ž. zdrob.


osádka1 p. osada

osádka2, -y, -dok ž. menšia skupina ľudí, ktorí zaujímajú nejaký priestor al. objekt;

ban. skupina baníkov pracujúcich pod zemou; o. klietky počet baníkov, ktorý môže byť dopravený v klietke naraz; let. o. lietadla; voj. o. tanku

osada ž. strsl, zsl skupina domov na samote (v horách), kopanica; menšia obec: Hnet, takto pri osade bola zastáfka na autobus (Skalka n. Váh. TRČ); Do téj osadi sa pújdú podzívat (Jablonové MAL); Varívala som po svadbách, ma ludé volávali až na druhé osadi kolondokola (Ružindol TRN); osada v horách (V. Bielice TOP); osadský príd. zried.: G muzike prišli aj osatskí mládenci (Červeník HLO); osádka ž. zdrob. expr.: Bol jeden jarek a druhi jarek, medzi tim bola taka osatka Lieskovo (Riečnica KNM)


osádka, osadský p. osada


osádka ž. i osádko s. skal časť biča, ktorá sa drží v ruke, zhotovená zo špeciálnej ohybnej dreviny, bičisko: Já bich si scél kúpit osátko, já vím, že je drahé, ale to je piekňejší jak to sukovité bičisko! (Skalica); Zlomilo sa mi osátko, bez ňeho je ten bič naňic (Kátov SKA); osátka na biči (Radošovce SKA)

osada ž
1. osídlené miesto; väčšia al. menšia administratívna sídelná jednotka, obec, dedina: zebi ste nam boly ochrancze y nassiho statku, kteryss mamie y v messcze (!) y na ozade (ZAVAR 1530 SLL); y my na to budeme myety starost a pylnost, aby (sa) wydalo, czo gest w nasseg pocztyweg osade, syroczie (OPATOVCE 1589); stalo se dokonany w pocztyweg osade Waynorych (VAJNORY 1643); jezli nebudeme mati niektere polechčeni, jako predtym bola pusta osada, zase tak zanechati musime (MARTIN 1689 LP); w procesu zahorskem w gisteg tedyss susedskeg fare a osade predykant zazrel p. kmotru swu (DuH 1723); hádka gest, kďe, v kteréj osaďe (Slováci) lepšé a čistotňejšé majú víslový, kďe pravšéj, základňejšéj mlúvá (BR 1785)
2. spoločenstvo pohromade žijúcich živočíchov: wčely každy rok rug yako nowu osadu wipusstagi (KoB 1666); wčely každeho roku rog yako nowu osadu (:nowy robotny lid:) wipuštegj (KoA 17. st)
3. ohradené, oplotené miesto, ohrada: conseptum: ohrazďené aneb opltené (!) mjsto, ohrada, osada (KS 1763); Haje, ktere sme si vyhajili osady, panstvo nam jich vzalo (UHROVEC 1770 LP)
4. nádržka, schránka, sádka: receptaculum: stok, kam se nerád zlewá, sskryna, rúrowá sskryna, rybny osada (KS 1763); -ný príd kto žije, býva v príslušnej osade, obci, miestny: Jan Ambruzowicz prystupyll gest naposledy s tymyto dobrymi a osadnymi lydmi do domu pana rychtara (TRSTÍN 1599); žebráci a bludáry sedlakom a osadnim gazdóm na terchu pozustawagu (NJ 1786-88); krádežníci sú obecním nebo pánskím službám predstawený gako tak rečeny richtári (:osadný spráwci:) (BN 1790); subst o. m miestny obyvateľ: Osadnj: I to gest, co mně w hlawě ležj, wandrowati těžko gest, katolickým býti take se mi lehké nezdá (FP 1744); osádka dem k 1:
F. gaký pán, takowá čeládka, gaký farár, takowá osádka (WU 1750) aký pán, taký krám

osádka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) osádka
G (bez) osádky
D (k) osádke
A (vidím) osádku
L (o) osádke
I (s) osádkou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) osádky
G (bez) osádok
D (k) osádkam
A (vidím) osádky
L (o) osádkach
I (s) osádkami

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
1708 Osádka DK/ZI orav.
1773, 1786, 1863 Oszadka, 1808 Oszádka, Osádka, 18731913 Oszádka, 1920– Osádka

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
V obci OSÁDKA (okr. DOLNÝ KUBÍN) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: ZVARA 17×; ZVAROVÁ 16×; MURINA 8×; LUPTÁKOVÁ 7×; LUPTÁK 7×; KLOCOKOVÁ 6×; KOVÁČIKOVÁ 5×; KOVÁČIK 5×; MURINOVÁ 5×; HABÁNIK 4×; KOVALČÍK 4×; KUTLÍK 4×; JURÁK 4×; KOVALČÍKOVÁ 4×; FREIEROVÁ 4×; KLÚČIK 3×; KRAKOVSKÝ 3×; KLÚČIKOVÁ 3×; JURÁKOVÁ 3×; URBAN 3×; ZÁPOTOČNÝ 3×; MARETÁK 3×; MIČLOVÁ 3×; KUTLÍKOVÁ 2×; HANKO 2×; MIČLO 2×; DZÚR 2×; FREIER 2×; KLOCOK 2×; HANKOVÁ 2×; ŠEVČÍK 2×; JAVORKOVÁ 1×; KRAKOVSKÁ 1×; KĽÚČIKOVÁ 1×; OTRADOVSKÝ 1×; CHOMISTEKOVÁ 1×; VLKOLINSKÝ 1×; MICHALKOVÁ 1×; ŠEVČÍKOVÁ 1×; MICHALKO 1×; DZÚROVÁ 1×; ČERVEŇ 1×; HABÁNIKOVÁ 1×; FAJČÍKOVÁ 1×; ZÁPOTOČNÁ 1×; OTRADOVSKÁ 1×; BOHÁČIK 1×; MARETÁKOVÁ 1×; URBANOVÁ 1×; REGULÝ 1×; REGULY

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu