slych -u m. iba v spoj.: ani s-u; ani chýru, ani s-u; ani vidu, ani s-u ani stopy; nič nepočuť ani nevidieť
slych -chu m.
slych1, -u m. jen v spojeniach ani slychu; ani vidu ani slychu; ani chýru ani slychu ani stopy: O vode ani slychu. (Kuk.) O peniazoch ani vidu ani slychu. (Kal.) O sklenom vrchu nebolo nikde ani chýru ani slychu. (Bedn.)
slych2, -u, obyč. mn. č. slychy, -ov m. zastar. sluchy
sluch, slych m zmysel na vnímanie zvuku; orgán tohto zmyslu: sluchem zvuky rozeznawame (KoB 1666); ktery slepim zrak, chromým chod, hluchým sluch, nemým reč nawratil (SK 1697); czibula tež do ussy wpusstena naprawuge sluch (LR1 17. st); exsurdatus: ohluchly, kdo slych stratil (KS 1763); ze wsseckych wec, které zrakem nebo slychem pochopugú (ľudia), čo nagskórsség k Bohu sa priprawugú (BlR 18. st); wssetky takoweto žiwočatka chut, zrak, wuny, sluch a citedelnost magj (PR 18. st); pren: ten Mjchal zde se zachowal czstne a radne y pocztiwe przi otczj swem kdj messkal a po sobe nepozostawjl zadnej zley weczi ani slichu, czoss by melo na odpor bjthj (ORAVA 1574) nič; y mug zrak stratjm y sluch mug zanecha mne (PoP 1723-24) prestanem počuť; sprawedliwe by bylo, abich tobe anj sluchu, ani rečj nedopustil (VP 1764) aby som ťa nepočúval; a tak sluch Buh od verneho pravem žada (SS 18. st) žiada, aby ho vnímal, bral na vedomie
slych p. sluch