mút, -u m. i múť, -te ž. nár. rmut, kal, nečistota, brud: vínny m.
mut m. kal, nečistota: Ke_celá ťekuťina bola zamúťená, povedaľi, že je ta_mut (Hor. Lehota DK); Tod Jano vipije aj mut (Sása REV)
mút m kal, nečistota: lopaty, czo se muty myssagj (TRENČÍN 1584); mut a breczku preliewat (K. N. MESTO 1690); od miessania chmela a od mutu (ŽILINA 1718); -ový, -ovný príd: nassel se geden mutowny sudek (NEMŠOVÁ 1691); kossik z mutoweg kade (TRENČÍN 1713); piowari kotel nalezitey, dobry, nicz nepokazeny, kadi gedna breczowa, druha mutowa, treti pobiraczi (MOŠOVCE 1733)
mut m lat obsahová miera na meranie sypanín: gestly sa gedon muth tricat kil rata (KRUPINA 1755) L. viedňanský m. miera s obsahom 24 bratislavských meríc (asi 1300 l): wimeralo se Widni widnanskich muttuw s toho woza (KORLÁT 1635)