hnať ženie ženú bude hnať/poženie nedok.
1. nútiť do pohybu istým smerom: h. statok (na pašu), ž-ie deti domov
2. uvádzať do činnosti, poháňať: elektrina ž-ie stroj, voda ž-ie mlyn
3. expr. nútiť do rýchleho pohybu, do činnosti, poháňať: h. koňa, h. deti do učenia, ž-ie ho pud; h-ný zvedavosťou
4. nútiť odísť, vyháňať, zaháňať: h. niekoho z domu; vojsko ž-ie nepriateľa
5. hovor. expr. rýchle ísť, náhliť sa, uháňať: h. na aute veľkou rýchlosťou
6. (o rastlinách) (rýchle) rásť, vyháňať: strom ž-ie do výšky, h. do kvetu
7. hovor. neos. ž-ie ho má hnačku, preháňa ho
● beží, letí, akoby ho h-l, akoby ho (všetci čerti) h-li rýchle; h. niekoho pred súd žalovať ho; h. niečo do krajnosti vyostrovať; h. niekomu vodu na mlyn pomáhať (aj nevedomky)
// hnať sa
1. expr. rýchle sa pohybovať, uháňať, rútiť sa: h. sa na vlak; búrka, auto sa ž-ie, krv sa mu ž-ie do tváre
2. ponáhľať sa za niečím s cieľom dostihnúť to: h. sa za ostatnými;
pren. expr. chcieť dosiahnuť niečo: h. sa za ziskom, šťastím
3. expr. horlivo sa púšťať do niečoho: h. sa do roboty, do ženenia
● expr. h. sa do niečoho ako divý, splašený rýchlo, veľmi; h. sa do záhuby nedbať na nebezpečenstvo