Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

veniec -nca m.

1. (kruhovitý) útvar z kvetov, vetvičiek ap. použ. ako dekorácia: dožinkový, svadobný v., smútočný v., adventný v.; uviť v., dať v. na hrob; vavrínový v. symbol víťazstva

2. čo tvarom pripomína veniec: v. hôr, v. vrások;

vencový príd.: v-á stuha; anat. v-é tepny koronárne;

venček -a m.

1. zdrob. k 1

2. druh pečiva: krémové v-y

3. (záverečný) večierok v tanečnej škole;

vienok -nka m. poet. venček (význ. 1)

veniec venca pl. N vence m.

kruh 1. útvar podobný ploche ohraničenej kružnice: sadnúť si do kruhu • koleso: kruhy, kolesá na vode • kolo (tanec v pravidelnom kruhu; kruh tancujúcich): tancovať kolo; vziať dievča do kola • veniec (útvar podobný kruhu): na stole veniec pohárikov (Figuli)

2. krivka, ktorej body majú rovnakú vzdialenosť od stredu • kružnica: nakresliť kruh, kružnicu • koleso (predmet pripomínajúci kružnicu): vystrihovať kruhy, kolesá z papiera • obruč: cvičiť s kruhom, kolesom, obručou

3. p. skupina 2

panenstvo stav ženy bez pohlavnej skúsenosti • panenskosť: stratiť panenstvo, panenskosť • poctivosť • počestnosť • nevinnosť • čistota • hovor. veniec: prísť o veniec • hovor. česť: pripraviť devu o česť

veniec 1. p. kruh 1 2. p. panenstvo

veniec, -nca m.

1. z kvetov al vetiev upletený útvar, obyč. kruhovitého al. oválneho tvaru, slúžiaci na dekoratívne účel: v. z ruží, z umelých kvetín; čečinový v.; dať, položiť niekomu v. na hlavu; dať niekomu v. na hrob; uviť, upliesť v.; svadobný v. ktorý má nevesta na hlave; dožinkový v. upletený z obilia; symbol skončenia žatvy; myrtový v. z myrtových vetvičiek, ktorý nosievajú mladuchy;

pren. symbol panenskej nevinnosti: Myrtový veniec si chráň ako oči v hlave. (Jégé); vavrínový v. z vavrínových vetvičiek;

pren. symbol slávy, úspechu, uznania, víťazstva; tŕňový v. (J. Kráľ) symbol utrpenia; v. cibule, cesnaku cibuľa, cesnak so suchou vňaťou spletenou do pletenca; pren.: Vo venci pôjde na sobáš a či ako? (Kuk.) ako panna; ak je nehodna toho venca nosiť (Kuk.) ak už nie je panna; Nepôjde pod vencom do kostola (Tim.) nepôjde na sobáš ako panna.

2. niečo pripomínajúce tvarom, zoskupení ap. veniec, kruh, polkruh: pod vencom brál (Lajč.); polkruhový veniec hôr (Min.); na stole veniec bielych pohárikov (Tat.); v. debrecínok (Tomašč.); zafír, obložený vencom briliatov (Jégé); v. vrások (Kost.); V priekope leží čosi hrdzavé, skrútené do venca. (Heč.) Mal nohy do venca (Jégé) krivé, do „o“; vlasy do vrkočov upletené, staromódne do venca zavinuté (Al.) druh účesu; tech. v. zotrvačníka, ozubených kolies; kruhový, ozubený v.; stav. betónový v. betónový pás na obvodových múroch; včel. medný v. zásoby medu kruhovite usporiadané okolo včelieho plodu;

anat. kruhovitý sval, záhyb okolo niektorých orgánov: vráskovcový, žaluďový v.;

3. hovor. pohlavná neporušenosť, panenstvo: dievča stratilo v.;

4. jednotlivosti usporiadané do väčšieho celku, cyklus: v. piesní (Hviezd.); v. okolností, zapadajúcich do seba (Karv.); poet. sonetový v. cyklus 15 sonetov osobitne usporiadaných a spojených;

vencový príd.: v-é stuhy; anat. v-á tepna;

venček, a- m.

1. zdrob. malý veniec;

2. kuch. druh zákuskov: žĺtkové, makové v-y;

3. tanečný večierok (napr. v tanečných školách): Rujana usporiadala na fašiangy zásterkový venček. (Zgur.)

4. veter. časť konskej nohy nad kopytom

veniec [-iec, -ec] m
1. ozdobný predmet kruhovitého al. oválneho tvaru upletená z kvetov, vetiev, plodov al. rôznych rastlín: try wencze cesnaku a gedon wenyecz czybule (ZVOLEN 1602); drabom illawskym od wencza fl 1, d 50 (s. l. 1656); panna hodna nosit drahi wenec z wsselikeho kwíťi (GV 1755); corona qvercea vel qvercica: z listu dubového wenec (KS 1763); (žena) mela pak na hlawe wenec ze samjch oliwowého stromu ratolestech (VP 1764); dwa wencze lanu (PUKANEC 1779);
x. pren náb prygmi, Panno, rúženec, krásny zlatý weňec z žiwota Gežisse wity (CC 1655)
L. bobkového stromu v., bobkový v. symbol víťazstva, slávy, úspechu, uznania: skladatel werssuw wimluwnj, a proto z bobkowjm wencem korunowánj, wersse a rithmy sklada pekne (KoB 1666); bobkovího stromu venec móhel, kdo chcel, obsáhnuťi (BR 1785); ohnivý v., tŕňový v. symbol utrpenia: mesto wencow zelenich budu wam (milovníkom) wence ohnjwe ze sirkj a smoly na hlawy klasty; (kráľ) wencom trnowym bul korunowany (MiK 18. st); smolný v. zviazané konáre poliate smolou a zapálené, ktoré sa hádzali na nepriateľa: weniecz smolny spolu y z hákom potrebnim no 1 (HRÁDOK 1702); malleolus: smolny weňec, strela (KS 1763)
2. čo tvarom, zoskupením pripomína veniec, kruh, polkruh: (murár), aby podle remesla sveho i to, jako potreba bude ukazovat, murom dostatečne nadmuroval a obluky aneb veniec takovej studni potrebni na misto prinaležejici pripavil (STARHRAD 1669); žena oděna slunkom a mesic pod nohami geg a na hlawe geg wenec hwezduw dwanactich (Co 1799)
3. pohlavná neporušenosť, poctivosť, panenstvo al. panictvo: (tovariš) aby nepil any w žadnem ssenkownym domu any žadneho wencže od ny (dievky) nema brat (CA 1556 E); pannu ne pro wenecz poznawa mladenecz, ale pre krasu a cnost (BV 1652); ket puidem do tzutzich, szvet sa pocsuduje, este nyegdi sztratim moj mladenszki wenyecz (CMP 1768); ktera panna wenec stratj, tey se poctiwost nenawratj (Se 18. st)
L. slamený v. symbol dievčiny, ktorá sa sobáši ťarchavá, prespanka: (Marišu Hrnčiarku) sobassily pod slamenim wenczom (KRUPINA 1745)
4. konštrukcia pripomínajúca tvarom veniec, na ktorý sa kladie krov: k stawany mossowskemu kupowal som wence dwa (MOŠOVCE 1563); swedek pre swu potrebu drewo na weniecz hotowil (PRÍBOVCE 1729); wencze pod hradniczjamy no 9 (KAĽAMENOVÁ 1760); -ový príd
1. k 1: wonne a wencowe, z kterjch wence a bokrety wigu gsau: magranek, kwet milosty (KoB 1666); pasy pak wencowe 2 (DUBNICA n. V. 1720); coronamentum: wencowé kwjtj (KS 1763)
L. v. brečtan bot brečtan popínavý Hedera helix: hederiger: brečtan wencowy (KS 1763)
2. k 2: wenczove obručže (NOZDRKOVCE 1652); parta perlowa s pgetmj rubintowimj baglary na wenczowu formu (KRUPINA 1706); -ček [-ček, -čok] dem k 1: pri ustupowany do cahu když ktery prygyma braterstwy a dawa se mu pryzen, na znameny teg pryzne a powažnosty dawa se gemu wenček s ručnyčkem (CA 1698); na stuol pansky chleba, den 15, česneku se dal venček, den 5 (ŽILINA 1712); pastir mjel na sveg hlave weneczek z ruž uvity (SlK 1766-80); dem k 3: kde su wasse swatowe, kde druzbowe, kde druzicky, kde wenečky poctiwosty wasseg? (AgS 1708); když nechtel k hrichu priwoliť mladenec pannenski, nasilne ho chtela (pani) prywest o wenček mlaďenski (GV 1755); nedej, mé díte, oklamal by te, o tvúj krásný veneček pripravil by te (ZL 1759); sedj vrabcok na kostole gako mladencsok, priletela k nemu vranka, dala mu vencsok (KC 1791); gedna panenka mila, sina porodila, panenski swug weneček proto nestratila (Pas 18. st)
L. slamený v. symbol sobášenej dievčiny, ktorá je ťarchavá: však to bude pekný tromf, švarné gavalírství, když ti venček slamený nachám na hlavičky (ZL 18. st)