Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zle-nedobre prísl.

zle-nedobre p. zle 1, 4, 5


zle 1. vyjadruje záporné hodnotenie deja al. stavu; nevyhovujúcim spôsobom, nespĺňajúc odborné, pracovné al. iné požiadavky (op. dobre) • nedobre plano: zle, nedobre hospodária s majetkom; plano sa rozhodnúťnevyhovujúco nekvalitne nedokonale nedokonalo: nevyhovujúco, nekvalitne vykonaná oprava; nedokonale strávené jedlonesprávne nenáležite chybne: nesprávne, nenáležite nastavený motor; chybne odpísať úlohuneprimerane nevhodne: neprimerane, nevhodne stvárnená postavanehodnotne nesúco: nehodnotne, nesúco spracovaná surovinamizerneexpr.: naničhodne ničomne: mizerne, naničhodne, ničomne obrobená pôdahovor. expr. mrchavopejor.: pľuhavo pľuhavsky všivavo: mrchavo, pľuhavo, všivavo vymaľovaná izbanepodarene nevydarene nezdarene nezdarnezried. nehodne: nepodarene, nezdarene vyhotovená kópiaexpr. nechýrnepejor. diletantskyhovor. pejor. fušersky: diletantsky, fušersky opravené autonespráv. špatne • expr.: zle-nedobre pramizerne (veľmi zle)

porov. aj zlý 2

2. spôsobom odporujúcim spoločenským normám z hľadiska morálky, etiky a pod. (op. dobre) • nedobre nečestne: zle, nedobre, nečestne sa zachovať k priateľovinedôstojne nemorálne nešľachetne: správa sa k ľuďom nedôstojne, nemorálnenepekne mrzkoexpr. škaredo: nepekne, mrzko, škaredo zaobchádza s rodičminevhodne neprimerane nespôsobnehovor. expr. nemóresne: v spoločnosti sa správa nevhodne, nespôsobne, nemóresnepodlo nízko ničomneexpr. naničhodnepejor.: pľuhavo pľuhavsky: koná podlo, nízko, ničomne, ak zrádza najbližších; naničhodne, pľuhavo vystupovať na verejnosti

porov. aj zlý 1

3. spôsobom, ktorý prezrádza nežičlivosť, odmeranosť, odpor, nepriateľstvo • nedobre nemilo neprívetivo nevľúdne: zle, nedobre, neprívetivo sa pozrel na synanepriateľsky nevraživo: nepriateľsky, nevraživo hovoril o svojich odporcoch

4. spôsobom zapríčiňujúcim niekomu škodu, nepríjemnosti, problémy (op. dobre) • nedobre: tak mu iba zle, nedobre narobilinepriaznivo nevyhovujúco nepríjemne nešťastne: situácia sa vyvíja nepriaznivo, nevyhovujúcoexpr. zle-nedobre (veľmi zle): skončilo sa to zle-nedobre

5. vyjadruje nepriaznivý stav organizmu, nepriaznivú situáciu a pod. (op. dobre) • nedobre nevoľno: včera jej prišlo zle, nedobre, nevoľnonepríjemne: zostalo mi nepríjemneexpr.: bledo mizerne naničhodne: uvidíš, bude tu bledo, mizernehovor. nebárs: bolo jej nebárs okolo srdcavšelijakohovor. všelijakhovor. expr. všakovak: cítil sa všelijako, všakovakexpr.: naničhovor. expr. nafigupejor. naprdvulg.: nahovno na riť: mám sa nanič, nafigufraz.: pod psa, subšt. na milú kedveš • expr.: zle-nedobre pramizerne (veľmi zle)

6. vyjadruje hodnotenie deja z hľadiska možnosti • ťažko: zle, ťažko je naprávať, keď je neskoro

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zle, 2. st. horšie prísl.

1. vyjadruje záporné hodnotenie deja al. stavu, nevyhovujúcim spôsobom, nesprávne, nedokonale, neprimrane, nenáležite, nedobre; chybne: z. pracovať, z. sa učiť, z. hrať; z. počuť, vidieť, z. spať; z. hospodáriť, gazdovať; z. ušité šaty, z. udržiavaná cesta; z. oblečený, obutý človek; dvere sa z. zatvárajú; z. si niečo vysvetľovať, z. niečomu rozumieť, z. vychovaný človek;

2. spôsobom, ktorý odporuje požiadavkám spoločenských noriem (najmä z hľadiska morálky, etiky ap.); nečestne, nemorálne, nešľachetne; z. konať, činiť; Či som dáko zle žil? V robote som celý život prežil, dedovizeň ti uchránil (Min.) Dobre si uvedomil, že čo robí, zle robí. (Letz); z. urobiť niekomu uškodiť mu; myslieť si z. o niekom zlé veci;

3. neprívetivo, nevľúdne, nevraživo, nepriateľsky; hrubo: z. sa pozrieť na niekoho, z. hovoriť o niekom; Oči jej zle svietia. (Gráf) A len zle a zle na mňa. (Laz.); byť z. naladený mať zlú, nevľúdnu náladu;

4. tak, že to niekomu škodí, že je to neužitočné, že to pôsobí nepríjemnosti: narobiť niekomu z., chcieť, priať niekomu z.; z. niekomu radiť; Zle sa nám stalo, pospali sme a kone dva nám ušli. (Taj.)

5. nepriaznivo, nevyhovujúco; nešťastne; ťažko, namáhavo: z. pochodiť, z. obísť (s niečím) mať pri niečom neúspech, nešťastie; z. sa (mu) vodí; (ne)mať sa z. (ne)trpieť nedostatkom; niečo z. dopadlo, z. sa skončilo nepodarilo sa; Raz v živote mal smelosť spraviť niečo naprieky; aj to tak zle vypálilo. (Ráz.) Naše veci zle idú a jeden neúspech stíha druhý (Vaj.) nedaria sa. Videl, že protestantizmus zle stojí (Jégé) je v nepriaznivej situácii. Keď chlapci zbadali, že je zle, rozprskli sa (Zúb.) že je zlá situácia. Zle je, mysleli si vojaci. (Urb.) Zle je to, zle s nami. Bieda, hlad. (Fr. Kráľ) Ešte nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo byť horšie. (prísl.) Zle je naprávať, keď je už pozde. (Kuk.)

(ne)brať, (ne)mať niekomu niečo za z. (ne)zazlievať niekomu niečo: Nikto mu za zle nebral, že si slovo zrušil. (Taj.)

6. nepríjemne, nemilo; protivne: Každý vedel, že tie pohľad mu zle padnú. (Urb.) Keď bol len v košieľke, človekovi sa bolo zle naň dívať. (Švant.); rozbité črepy starých, zle páchnúcich hrncov (Vaj.);

7. tak, že je ohrozené zdravie, život, telesne nevoľno, nezdravo, choro: z. sa cítiť; Ach, ona je veľmi zle, veľmi zle (Vaj.) je ťažko chorá; (od žalúdka)

hovor. zle-nedobre veľmi zle: zle-nedobre robiť niekomu veľmi škodiť; Zle-nedobre sa osopil a vykríkol na neho (Mňač.) veľmi hrubo, nepriateľsky; je tam zle-nedobre sú kritiky, hnevy (preniečo); Ak nás dochytí, bude zle-nedobre (Jégé) dostaneme bitku. Starý kráľ videl, že je zle-nedobre (Karv.) že je zlá, nepriaznivá situácia. S tým to bolo zle-nedobre. Ten je už teraz na druhom svete (Jégé) bol ťažko chorý.

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu