Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vziať vezme vezmú dok.

1. chytiť rukami, nástrojom ap. (a istý čas držať), zobrať: v. noviny zo stola, v. si cigaretu, v. niečo prstami, do prstov, pinzetou; v-i to preč! v. dieťa na ruky, v. dievča do tanca; v-i(te) si ponúkanie; v. palicu na psa; hovor. v-i si kabát! obleč si; v. liek užiť

2. zbaviť vlastníctva, odcudziť, odobrať, odňať (násilím), zobrať, op. dať: všetko mu v-li; v. dieťaťu hračku; v. niekomu jedlo od, spred úst; v. niekomu krv odobrať; v. si život spáchať samovraždu; v. niekomu slovo nedovoliť mu ďalej hovoriť

3. prijať ako svoje, získať (kúpou, ako odmenu, výhodu ap.); zadovážiť si, nadobudnúť, zobrať: v. tovar na úver; v. úplatok; za robotu nev-l nič; odkiaľ v. peniaze? v. si odklad, dovolenku; kde v-l tú bezočivosť?

4. prijať k sebe (do spoločnosti, kolektívu ap.), zobrať: v. podnájomníka, v-li ho medzi seba, so sebou do divadla; (ne)v-li ho do práce, na vysokú školu; v. si obhajcu najať

5. odviesť (za vojaka), zaistiť (políciou ap.), zobrať: v-li ho na vojnu, v. obvineného do väzby

6. odniesť, strhnúť so sebou, zobrať: voda v-la most; neos. v-lo ho s autom do priekopy

7. absolvovať (význ. 2), zabrať, zobrať; zasiahnuť: v. dva schody naraz; hovor.: v. zákrutu šmykom, v-li cestu skratkou

8. prevziať ako úlohu, povinnosť, zobrať: v. si veľa (vecí) na starosť, v. službu za kolegu; v. vinu na seba

9. pochopiť (význ. 1), vyložiť si, zobrať: v. žart doslova, osobne; hovor.: ako sa to v-e z akého hľadiska to posúdime; keď sa to tak v-e keď sa nad tým zamyslíme

10. hovor. expr. (o nešťastí ap.) premôcť (význ. 4), ovládnuť, zobrať: veľmi ho to v-lo

11. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s podst. m. (v A), zobrať: v. skazu skaziť sa; v. koniec skončiť sa; v. na vedomie uvedomiť si;

pren. (ne)v. na vedomie (ne)všimnúť si; v. na zodpovednosť urobiť zodpovedným; v. niečo do úvahy prihliadnuť na to; v. si príklad, vzor od niekoho; v. si na starosť postarať sa; v. do ochrany ochrániť; v. niečo späť odvolať

● v. si niečo do hlavy zaumieniť si; v-l si mi to z → úst; kniž. v. do rúk svoj osud pričiniť sa o lepší život; v. si niekoho, niečo na → mušku; v. niekoho do → parády; v. → rozum do hrsti; v. → nohy na plecia; v. niekoho za → slovo; v. si niečo k → srdcu; v. niekoho na milosť a) odpustiť mu b) začať ho brať na vedomie; v. niečo na → ľahkú váhu; v-lo mu to reč veľmi ho to prekvapilo ap.; v. niekomu → vietor z plachát; v. to (okľukou, krížom) pustiť sa, dať sa (okľukou, krížom); expr.: nech ho, to čert, parom v-e! vyj. zlosť, rezignáciu, ľahostajnosť; aby ho, to, bodaj ho, to čert, parom v-l! zahrešenia

// vziať sa

1. pobrať sa (význ. 1), zobrať sa: v-l sa a nebolo ho

2. zjaviť sa (význ. 2), objaviť sa, prísť, zobrať sa: kde si sa tu v-l? odkiaľ sa v-lo toľko prachu?

3. (o dvojici) uzavrieť sobáš, zobrať sa: vlani sa v-li

// vziať si (o jednotlivcovi) uzavrieť sobáš s niekým, zobrať si: v-l si spolužiačku (za ženu)

vziať sa vezme sa vezmú sa vezmi sa! vzal sa vezmúc sa vzatie sa dok.

vziať si vezme si vezmú si vezmi si! vzal si vezmúc si vzatý vzatie si dok.

vziať vezme vezmú vezmi! vzal vezmúc vzatý vzatie dok.

brať berie berú ber! bral berúc berúci braný/bratý branie/bratie nedok. 1. (čo, koho) ▶ chytať rukami al. nástrojom a istý čas (pevne) držať al. premiestňovať: b. veci zo stola; b. dieťa na ruky; b. batoh na chrbát; b. tovar z regála; b. si jedlo z misy vidličkou; neber nič do rúk!; Nakoniec nevydržala a bielučkými rukami brala kusy uhlia. [P. Jaroš]; Berie hlavu do dlaní a skuhravo sa priznáva. [M. Urban] □ berte si! ponúkanie pri jedle
2. (komu čo; čo (odkiaľ)) ▶ dávať odniekiaľ preč; syn. odnímať, odoberať; op. dávať: b. pacientovi krv (zo žily); b. včelám med; b. vzorky z tovaru, z mlieka; b. vzorky vody; Päť ľudí s detektormi chodilo po priestranstve a čo zapípalo, to brali. [Pd 1994]
3. (komu čo; ø) ▶ zbavovať vlastníctva, neoprávnene si niečo prisvojovať; syn. odcudzovať, kradnúť: b. niekomu majetok; b. z cudzieho, zo spoločného; neber nič, čo ti nepatrí; Jánošík bohatým bral a chudobným dával; Chceli len stínať, strieľať, občas i drancovať vo veľkom a vo veľkom brať, bez dávania, bez pomyslenia na zajtrajšok. [M. Urban]
4. (komu čo) ▶ zbavovať niekoho niečoho (nehmotného), pripravovať niekoho o niečo; op. dávať: b. niekomu ilúzie, nádej, odvahu, presvedčenie; b. niekomu prácu; nik ti to (právo) neberie neupiera; Bralo mi to pokoj, nedalo mi to spať. [Vč 1971]; Neberme im šancu, ktorú časť z nich naozaj úprimne žiada. [NP 1983]
5. (čo; ø) ▶ nadobúdať ako vlastníctvo, ako odmenu za istý výkon a pod.; prijímať ako svoje; syn. dostávať: b. plat, prémie; b. štipendium; b. podporu v nezamestnanosti poberať; stíhať niekoho za branie úplatkov; za opravu topánok berie sto korún; bral tridsaťtisíc mesačne dostával ako plat
6. (čo) ▶ (pravidelne) nadobúdať, získavať za peniaze; syn. kupovať: b. benzín; b. auto na lízing; b. hodiny angličtiny, tanca platiť si; čo si berieš?; Mlieko berieme z horárne na kraji dediny. [K. Jarunková]; Berieme tovar bez toho, aby sme vedeli, akú kvalitu kupujeme. [NP 1987]
7. (koho, čo ako) ▶ vysvetľovať si, chápať niečo istým spôsobom; posudzovať niekoho, niečo istým spôsobom: b. niekoho vážne, s rezervou; b. niečo doslova, osobne, žartom; b. horoskopy ako zábavu; berte to ako fakt; neber to ako urážku; táto norma sa neberie až tak prísne; neviem, ako to mám b.; Musíš ma brať len takú, aká som. [V. Šikula]; Chlapec pílil drevo. Bral svoju robotu ako samozrejmosť. [I. Habaj]
8. (koho, čo) ▶ prijímať na istý čas, s istým cieľom k sebe do spoločnosti, do zamestnania, do užívania, na istú úpravu a pod.: b. podnájomníkov; b. byt do prenájmu; b. nových pracovníkov; b. deti, psa niekam so sebou; berieme len čisté fľaše v obchode; Ktovie, či berú do čistiarne aj ruksaky? [V. Šikula]; Po druhý raz si ženu na služobnú cestu neber. [R. Sloboda]; Povedala si, že to skúsi na stavebnej fakulte, kde vraj berú aj bez prijímačiek. [Pd 1994]
9. (čo) ▶ prijímať liečivé látky; syn. užívať: b. antibiotiká; berie tabletky na spanie; berte denne malé dávky vitamínov A, C a E; Ak dieťa začne brať drogu, ide takmer bez výnimky o zlyhanie rodiny. [Sme 1994]
10. (koho (kam)) ▶ odvádzať na základe zákona, rozhodnutia, násilím a pod.: b. obvineného do väzby; b. chlapcov na vojnu; trestný čin brania rukojemníkov; Druhý raz ho beriete do zajatia. [L. Ťažký]
11. (čo) ▶ silou premiestňovať, strhávať so sebou; syn. odnášať: voda brala všetko; prievan berie papiere zo stola; neos. zo zákruty ich bralo rovno do jarku [P. Hrúz]; pren. Vietor jej trepotal, šľahal vlasmi, bral jej od úst smiech. [A. Bednár]
12. (ø; na koho, na čo) ▶ aktívne sa prejavovať, dobre, živo reagovať (na istý popud); syn. zaberať: kosa, britva, holiaci strojček dobre berie; ryby berú chytajú sa na návnadu; b. na niekoho prejavovať záujem o niekoho (opačného pohlavia), dvoriť niekomu
13. (čo) ▶ (obyč. v otázke vyjadrujúcej počudovanie, obdiv a pod.) s veľkým úsilím dosahovať, získavať; syn. nachádzať: kde na to berieš čas, silu, trpezlivosť, odvahu?
14. hovor. (čo) ▶ prijímať so súhlasom, s uspokojením; syn. uznávať, rešpektovať: to beriem súhlasím; vaše výsledky berieme; berieme len víťazstvo; Ak by mi niekto pred majstrovstvami povedal, že získame tri štvrté miesta, vďačne by som ich bral. [Pd 1995]
15. hovor. (koho na čo/do čoho) ▶ pociťovať nutkanie: bralo ho do kýchania, na dávenie; Tak ma berie na spanie, že už ani na oči nevidím. [M. Zimková]; Priznám sa, bralo ma do smiechu. [Pd 1994]
16. hovor. (čo) ▶ dať, navliecť na seba, obliecť, obuť; vziať so sebou (oblečenie, obuv a pod.): ber si čiapku, rukavice; neber si ten starý sveter; berte si dáždniky; Potreboval som behať najmä do kopcov, nuž som si ani nebral tretry. [Pd 1994]
17. hovor. (koho, čo) ▶ robiť zábery fotografickým aparátom, kamerou; syn. snímať: b. niekoho z profilu, spredu, zblízka
18. ▶ ako formálne sloveso vyjadruje dejovú zložku lexikalizovaného spojenia: b. mieru odmeriavať; b. na seba podobu niekoho, niečoho premieňať sa; b. niečo do úvahy zohľadňovať to; b. niečo (zodpovednosť, neúspech, vinu a pod.) na seba pripisovať si; b. na vedomie všímať si; hovor. beriem to späť odvolávam, čo som povedal; b. niekoho, niečoho pod ochranu chrániť; b. niekoho na zodpovednosť robiť zodpovedným ↗ i fraz.; b. ohľad, zreteľ na niekoho, niečo prizerať na niekoho, niečo; b. si dovolenku čerpať; b. si niekoho, niečo na pomoc pomáhať si; b. si pôžičku, úver požičiavať si; b. si prácu domov vykonávať pracovné povinnosti doma; b. si príklad, vzor od niekoho nasledovať ho; b. skazu kaziť sa; b. telefón ohlasovať sa na zvoniaci telefón; b. zákrutu, zatáčku skracovať si cestu vnútorným oblúkom
◘ fraz. kričí, akoby ho na nože brali veľmi; brať Božie meno nadarmo hrešiť; brať niečo na ľahkú váhu zľahčovať význam niečoho; brať niečo športovo prijímať neúspech bez prílišných emócií; brať niečo za bernú mincu veriť tomu; brať niečo zaradom nevyberať si; brať niekoho na milosť odpúšťať mu; brať niekoho na paškál dohovárať mu; brať niekoho na zodpovednosť požadovať vysvetlenie; brať niekoho za slovo využiť i zneužiť jeho výroky; brať niekomu vietor z plachiet znemožňovať mu činnosť; brať nohy na plecia začať utekať; brať rozum do hrsti hľadať riešenie, intenzívne rozmýšľať; brať si niečo k srdcu pripisovať niečomu veľký význam a citovo to prežívať; brať si niečo na svedomie pripisovať si zodpovednosť; brať si niekoho, niečo na mušku sústreďovať pozornosť na niekoho, na niečo; brať všetkými desiatimi s radosťou; brať skazu spieť k zlému koncu, k zániku; expr. čerti ho berú al. zlosť ho berie jeduje sa; neberie to konca čo trvá zbytočne (nezmyselne a rozčuľujúco) dlho; nech to parom/čert berie! al. čert to ber! zahrešenie vyjadrujúce rezignáciu, ľahostajnosť; niekoho to berie vyvádza z rovnováhy; už mu neberie a) nechutí, nežiada sa mu b) nevládze; odkiaľ to berieš? kde si sa to dozvedel? ◘ parem. Katarína hudcom husle berie (25. november) začína sa zima; kde nič nie je, tam ani smrť neberie; keď dávajú, ber, keď bijú, utekaj; neber viacej na chrbát, ako uniesť môžeš; sladšie je dať, než brať
▷ opak. brávať -va -vajú -val; dok. ↗ vziať, zobrať

brať sa berie sa berú sa ber sa! bral sa berúc sa berúci sa branie/bratie sa nedok. 1. (kam; ø) ▶ odchádzať, ísť preč, na iné miesto; syn. poberať sa: b. sa domov; berie sa sám do hory; brali sa na cestu, na výlet; Jano kývne na rodičov a berie sa k dverám. [R. Sloboda]; Chlapec zrozpačitel, zmätene pozrel do chodby, ale nebral sa preč. [L. Ballek]; Alena sa brala so mnou, ale zadržala som ju. [G. Rothmayerová]
2. (do čoho; na čo; s neurčitkom) ▶ začínať nejakú činnosť; syn. dávať sa, chystať sa: b. sa s chuťou do roboty; b. sa písať, upratovať; b. sa spať
3. ▶ uzatvárať sobáš; syn. sobášiť sa: budú sa b.; brali sa v kostole, na radnici; To predsa nie je možné, že ste sa brali z lásky. [G. Rothmayerová]
4. ▶ (obyč. v otázke vyjadrujúcej počudovanie, prekvapenie al. nesúhlas) nečakane sa objavovať, vyskytovať sa niekde: kde sa v tebe berie toľko odvahy?; kde sa v ňom berie toľko bezočivosti?; kde sa tu berie toľko prachu?; kde sa tu berieš? prekvapenie nad prítomnosťou niekoho niekde; Kde sa vo mne berú tieto čudné vidiny? [A. Bednár]; Všetci sa čudovali, kde sa tu zrazu berie taký schopný človek. [M. Zelinka]
◘ fraz. expr. ber(te) sa preč/kade ľahšie! odíď, odíďte ◘ parem. neber sa do toho, keď nie si z toho nerob, ak sa do toho nerozumieš
▷ opak. brávať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. k 1, 3, 4 ↗ zobrať sa, k 1, 2 ↗ pobrať sa, k 3, 4 i ↗ vziať sa

brať si berie si berú si ber si! bral si berúc si branie si/bratie si nedok. (koho) ▶ uzatvárať sobáš s niekým: koho si to berie?; berie si kolegyňu; neber si toho sukničkára □ beriete si tu prítomnú slečnu XY za manželku?/tu prítomného pána XY za manžela? formula v rámci svadobného obradu ▷ opak. brávať si -va si -vajú si -val si; dok. ↗ zobrať si, vziať si

chytiť 1. vziať, zobrať do ruky, do rúk • uchopiť • chopiť • chopiť sa: chytil dieťa za ruku; uchopil, chopil hrniec za ucho; chopil sa sekery • lapiť • ulapiť • kniž.: pojať • jať: (u)lapil nôž, do rúk • schytiť • schopiť • pochytiť (náhlivo, prudko): schytil, schopil ženu do náručia; pochytil palicu a udrel • zobrať • vziať: zobrať, vziať kabelku do ruky, dieťa za ruku • expr.: chmatnúť • schmatnúť • chvatnúť • schvatnúť • chňapnúť • kmasnúť (prudko, v rýchlosti): chmatol, schvatol ho za golier; pes chňapol za kosťou (labami, papuľou) • expr.: zdrapiť • zdrapnúť • popadnúť • zried. spopadnúť • polapiť • rafnúť • subšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (prudko): zdrapiť, popadnúť, rafnúť niekoho za ruku • pochytať (postupne, viac vecí)

2. pre škodlivú činnosť obmedziť pohyb, nedovoliť v pokračovaní takej činnosti • zadržať • dostať • dochytiť • lapiť • polapiť • dolapiť: chytiť, zadržať, dostať, dochytiť, dolapiť zlodeja • expr. čapnúť: už ho čapli • zaistiť • zatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha zaistili, zatkli • ulapiť (dostať do svojej moci) • zastaráv. dopadnúť • nár. dosalápiť (Kálal)

3. lovom získať • uloviť: chytiť, uloviť rybu • zlapať • lapiť: zlapali, lapili vtáčika • zried. ulapiť • vychytať • vylapať (všetko, do jedného)

4. prudko postihnúť (o citovom al. telesnom hnutí) • zmocniť sa • zachvátiť: chytil ho, zmocnil sa ho žiaľ, strach; zachvátil ho kašeľ • kniž.: jať • pojať: jal ho odpor • zaujať: hra ho hneď zaujala • zasiahnuť (prudko sa rozšíriť; o niečom živelnom): oheň zasiahol vedľajšie domy • napadnúť: choroba ho celého napadla • vychytiť • pochytiť: vychytil ho kašeľ; pochytila ju prudká bolesť

5. p. dostať 3 6. p. stihnúť 2 7. p. prilepiť sa 1

objaviť sa stať sa pozorovateľným, viditeľným (často náhle a nepredvídane) • zjaviť sa: na tvári sa mu objavili, zjavili prvé vrásky • vyskytnúť sa: epidémia sa objavila, vyskytla na troch miestach • prísť (neočakávane) • ukázať sa: príznaky choroby prišli, ukázali sa až neskôr • fraz. prísť na oči (niekomu): už nám viac neprišiel na oči, už sa viac neobjavil • predstaviť sa: pred očami sa mu predstavila rodná dedina • kniž. vyvstať: v prípade vyvstali nové dôkazy • ohlásiť sa • prihlásiť sa • ozvať sa • dať o sebe vedieť (o telesných al. duševných príznakoch, javoch): ohlásili sa, prihlásili sa príznaky choroby; po čase sa ozval smäd; už dlho o sebe nedal vedieť • vziať sa • nabrať sa • zobrať sa: Kde sa tu vzalo, nabralo, zobralo toľko vody? • vynoriť sa: vynorili sa nové problémy • expr. vyrojiť sa (objaviť sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdy • expr. vyrásť • zastar. predstať (náhle sa objaviť): zrazu pred ním vyrástla postava; náhle pred nami predstalo strašidlo • hovor. expr.: dostihnúť • prikvitnúť (nečakane prísť) • zahrať • zaihrať (nečakane sa objaviť v očiach): v očiach jej zahrali, zaihrali slzy

p. aj ukázať sa

odniesť 1. nesením odpraviť: odniesť prázdne fľaše do obchodu • expr.: odvliecť • odtrepať: odvlečte, odtrepte si knihy preč • vyniesť (odniesť von): zraneného vyniesli • zaniesť (nesením odpraviť): zaniesť balík na poštu • expr.: odterigať • odredikať (pomaly, s námahou odniesť) • hovor. expr. zrepetiť (s námahou, ťažko odniesť): zrepetili sudy do pivnice • vziať • zobrať: knihy vzali, zobrali so sebou • odnosiť • poodnášať • odvláčiť • poodvláčať • poodvlačovať • povynášať • pozanášať (postupne, viac vecí)

2. mať škodu pri niečom, byť postihnutý, potrestaný • doplatiť (na niečo): výlet odniesla prechladnutím, na výlet doplatila prechladnutím; ty to odnesieš, ty na to doplatíš • odpykať: museli si odpykať trest za neposlušnosť • hovor. expr. odskákať: chyby (si) odskákal • hovor. expr.: zlízať • zliznúť • vylízať: zlízala, vylízala som si to za teba • hovor. expr. vyhorieť: vyhorel za nás nevinne • expr. zviezť sa (na niekoho; o niečom ťaživom, negatívnom): všetka starosť sa zviezla na mňa, všetku starosť som si odniesol ja • doľahnúť (na niekoho; nepriaznivo zasiahnuť): následky doľahli na obyvateľstvo, následky si odnieslo obyvateľstvo • poodnášať (postupne, viac vecí)

pobrať sa 1. začať kráčať al. cestovať niekam • zobrať sa • vybrať sa: pobrali sa, zobrali sa do kostola; pobral sa, vybral sa na výlet • vydať sa: vydať sa do sveta • vziať sa: zrazu sa vzal a už bol preč • vypraviť sa • vystrojiť sa • vychystať sa • schystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypraviť sa, vystrojiť sa, vychystať sa na návštevu k starým rodičom • odísť: nahnevala sa a odišla od nás preč • odobrať sa: odobrali sa za svojimi povinnosťami • vzdialiť sa: poďakoval sa a ticho sa vzdialil • rozlúčiť sa (pobrať sa s lúčením): náhle sa od nás rozlúčil • zried. ubrať sa: ubrať sa svojou cestou • dať sa • pustiť sa • podať sa: dali sa, pustili sa svetom; rezko sa podali k mestu

2. uskutočniť prvú fázu nejakej činnosti • začať: s chuťou začali natierať plot • pustiť sa • dať sa: pustiť sa, dať sa do roboty • chytiť sa • expr. lapiť sa: chytil sa, schytil sa do kosenia • pribrať sa • podobrať sa • prichytiť sa: voľky-nevoľky sa priberie do prania; prichytí sa opraviť pokazené rádio

p. aj pustiť sa 1

3. p. zosobášiť sa

pustiť sa 1. začať niečo robiť, začať nejakú činnosť • dať sa: pustili sa, dali sa s chuťou do kosenia; pustiť sa, dať sa do jedla • chytiť sa • chopiť sa: bez slova sa chytili, chopili do roboty; nemá sa čoho chytiť, chopiť • pribrať sa • prichytiť sa: pomaly sa pribrala do pletenia; prichytiť sa do varenia • prikročiť • pristúpiť (obyč. v úradnom styku): hneď prikročili, pristúpili k riešeniu naliehavej úlohy • podobrať sa • podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podobrali, podujali ste sa na ťažkú úlohu • priprieť sa (s premáhaním vôle): priprieť sa do štúdia • kniž. jať sa: jať sa do práce • expr.: vhryznúť sa • zahryznúť sa • pozahrýzať sa (postupne) • hovor. expr.: vrhnúť sa • zažrať sa: s veľkým elánom sa vrhli, zažrali do problému, do čítania • pohrúžiť sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa do čítania, do roboty • expr.: schytiť sa • vychytiť sa (zrazu sa pustiť do niečoho): schytila sa, vychytila sa upratovať; schytiť sa na útek • hovor. expr. lapiť sa: lapiť sa do roboty • fraz. vyhrnúť si rukávy: neotáľali, vyhrnuli si hneď rukávy • zastaráv. oddať sa: oddal sa rozjímať • hovor. spustiť (o reči, speve a pod.): spustiť krik, plač

2. začať sa pohybovať istým smerom, začať ísť niekam • dať sa • vydať sa: pustili sa, dali sa, vydali sa na cestu domov • zamieriť • vykročiť • pobrať sa: po dlhšom rozmýšľaní zamieril, vykročil, pobral sa doprava • podať sa: podali sa rezko ku kostolu • expr.: schytiť sa • vychytiť sa • rozbehnúť sa (naraz, prudko): naraz sa schytili, vychytili smerom k divadlu • hovor. vziať (to): vzal to krížom cez polia

3. (o tuhých látkach) pôsobením tepla sa stať tekutým al. sa rozplynúť v tekutine • rozpustiť sa • roztopiť sa: sneh sa cez obed pustil, rozpustil, roztopil • stopiť sa: ľad sa v pohári stopil • vyškvariť sa • rozškvariť sa (pustiť sa škvarením): slanina sa na ohni vyškvarila, rozškvarila

vydať sa 1. (o žene) úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým, vstúpiť do manželstva • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo: vydala sa za cudzinca, uzavrela manželstvo s cudzincom • kniž. vstúpiť do stavu manželského • vziať si • zobrať si (niekoho za muža): chce si vziať, zobrať bývalého spolužiaka • hovor. ísť za niekoho: neviem, za koho šla • mať sobáš • zosobášiť sa (aj o mužovi; týka sa svadobného obradu): dcéra mala sobáš, zosobášila sa v Dóme sv. Martina • mať svadbu • svadbiť sa (nedok.) (týka sa svadobného obradu i svadobnej hostiny; aj o mužovi): bude mať svadbu až v lete • fraz.: dostať sa/ísť pod čepiec • ísť pred oltár (aj o mužovi) • hovor. pejor. zadrhnúť sa: zadrhla sa s alkoholikom

2. urobiť rozhodnutie ísť niekam a začať realizovať tento zámer • pustiť sa: vydať sa, pustiť sa chodníkom doľava • dať sa • odísť • odobrať sa: dať sa, odísť na cesty; vydať sa, odísť za slávou • vypraviť sa • vybrať sa • vystrojiť sa • vychystať sa: ráno sa vypravili, vybrali, vystrojili na túru • expr. vytrepať sa • hovor.: tajsť • taísť: nazbierali húb a tašli domov • pobrať sa • vykročiť: pobrali sa navštíviť starkých; po váhaní vykročili cestou doprava • expr.: schytiť sa • vychytiť sa

3. zbaviť sa (obyč. z nevyhnutnosti al. neuvážene) všetkých peňazí • vytroviť sa • minúť • utratiť: vydať sa, vytroviť sa zo všetkých úspor; minúť, utratiť našetrené peniaze • stroviť • potroviť: je ľahkomyseľná, hneď všetko stroví, potroví • premrhať • zmárniť • expr.: prehajdákať • pregazdovať • prebačovať • prešustrovať • roztatáriť • rozfrnadiť • rozfrnádliť (nehospodárne minúť)

p. aj premárniť

vziať 1. chytiť rukami, nástrojom (a istý čas držať) • zobrať: vziať, zobrať koláč z misy • uchopiť • kniž. pojať: uchopil dievča pod pazuchu, pojal dieťa za ruku • vyňať • vybrať (vziať a dať von): vyňať kľúč z vrecka, vybrať muchu z polievky • pobrať (postupne vziať viac vecí, osôb al. vziať všetko): pobrať knihy z poličky

2. dať odniekiaľ preč (op. dať); zbaviť vlastníctva • zobrať: vziať, zobrať niekomu jedlo spred úst • odňať • odobrať: odňali, odobrali mu majetok • zbaviť: zbaviť súpera lopty • kniž. vyrvať (násilne vziať) • expr.: zhrabať • zhrabnúť (obyč. neoprávnene vziať): zhrabal, zhrabol za to veľa peňazí • skonfiškovať • zhabať (úradne vziať) • zoštátniť • znárodniť (vziať do vlastníctva štátu; expr. vziať vôbec) • hovor. expr. vyfúknuť (bezprostredne vziať): vyfúknuť miesto niekomu

3. nadobudnúť ako vlastníctvo, ako odmenu a pod. • zobrať: za robotu vzal, zobral tisícku • dostať • získať: dostať, získať finančnú odmenu • prijať: prijať dar od niekoho • prevziať: prevzala balík od poštára • predchytiť (vziať skôr ako iný) • prebrať • odviesť • odvábiť • odlákať (vábením vziať pre seba): prebral, odlákal kamarátovi dievča • vybrať: vybrať si dovolenku

4. dovoliť vstúpiť niekomu do istého kolektívu, k sebe a pod. • zobrať: vziať, zobrať dieťa do rodiny, študenta na vysokú školu • kniž. pojať: pojali ma do mesta so sebou • pribrať: pribrať niekoho do partie • prijať • adoptovať • osvojiť • prisvojiť si (vziať za vlastné) • odviesť (za vojaka)

5. prudkým pohybom chytiť a odniesť so sebou • zobrať • strhnúť: voda vzala, zobrala, strhla most • schytiť • expr.: skmasnúť • zdrapiť • drapnúť • zdrapnúť: skmasnúť, (z)drapnúť dievku za vlasy • expr. popadnúť: popadla vedro a bežala preč • vytrhnúť • vymyknúť • vychmatnúť • vyšklbnúť • vychytiť • expr.: vydrapnúť • vydrapiť • vykmasnúť • vydrmnúť (prudko vziať): zlodej vytrhol, vychmatol peňaženku a ušiel • poschytať • poschytávať (úchytkom, náhlivo): poschytáva zo stola všetky spisy • postŕhať • postrhávať • postrhúvať (postupne, po častiach): postŕhal obrazy zo stien

6. prijať ako istú úlohu, povinnosť, starosť a pod. • zobrať: zodpovednosť vzal, zobral na seba • podujať sa: na službu sa podujal sám • ujať sa: ujať sa funkcie predsedu • prevziať • prebrať: prevzala, prebrala službu za kolegyňu

7. posúdiť istým spôsobom, utvoriť si predstavu o niekom, niečom • zobrať: výstrahu sme vzali, zobrali vážne • vyložiť si • vysvetliť si: námietky si vyložili, vysvetlili nesprávne • pochopiť • porozumieť: slová pochopil doslova

8. p. premôcť 3

získať 1. rozličným spôsobom, najmä úsilím, prácou, šikovnosťou spôsobiť, aby niekto pre seba al. pre druhého niečo zaistil (ako vlastníctvo al. inú hodnotu) • dosiahnuť • nadobudnúť: získať, nadobudnúť statočnou prácou veľký majetok; získať, dosiahnuť postavenie, tituly, vzdelanie • expr. nadobariť: za vojny si nadobarili veľké majetky • vziať • zobrať • nabrať: Odkiaľ si vzal, zobral peniaze? • pren. načerpať: načerpať silu, poučenie • pren. naverbovať: naverbovali ďalších do partie • zadovážiť si • zaobstarať (si) • obstarať (si) • kniž. opatriť si (cieľavedome získať): prístroje si zadovážil, (za)obstaral v zahraničí • hovor. zohnať • hovor. expr. splašiť: vedel si zohnať, splašiť všetko, hoci aj podvodmi • dostať (ako výsledok predchádzajúceho konania): dostať, získať odmenu, vyznamenanie za niečo • dostať sa (k niečomu) • kniž. zastar.: obsiahnuť • občiahnuť: všetci odsúdenci obsiahli, občiahli milosť • odniesť si: družstvo si odnieslo víťazstvo; odniesť si poučenie na druhý raz • domôcť sa (s námahou, veľkým úsilím): napokon sa domohol uznania • vybojovať • kniž.: dobyť • vydobyť (s veľkým úsilím, bojom): moc napokon v politickom boji dobyla opozícia; vybojovať si nezávislosť • kniž. vykúpiť (získať obeťou, námahou): ťažko si vykúpili slobodu • hovor. expr.: vydupať • vydupkať (energicky získať): vydupať si autoritu; dieťa si vydupkalo pozornosť • expr.: vydrieť • vylopotiť (získať ťažkou prácou): krvavo vydreté, vylopotené peniaze • vylákať • vymámiť (lákaním, mámením získať) • zastar. vypravotiť (získať pravotou, súdne): vypravotiť dom • hovor. expr. vyfigľovať (fígľami získať) • hovor. expr.: vytĺcť • vytrieskať: zo všetkého vytrieska kapitál • zarobiť • hovor. expr. trhnúť (peniaze): celou transakciou zarobil, trhol málo • utŕžiť • stŕžiť (peniaze, obyč. predajom niečoho; expr. byť postihnutý niečím): za zeleninu utŕžil tisíc korún, expr. utŕžiť, stŕžiť posmech za svoju ochotu • hovor. chytiť: chytiť prvú cenu v športke • dôjsť • prísť (k niečomu): ľahko dôjsť, prísť k majetku • vyťažiť • expr. vydolovať (niečo z niečoho): vyrobiť, vyťažiť olej zo semien, cukor z repy • vyslúžiť si • utrpieť (nechcene získať niečo nežiaduce, nepríjemné): vyslúžiť si zlé meno; utrpieť výsmech • expr. vykveštovať si

2. dosiahnuť, že niekto začne postupovať podľa našich predstáv, zámerov; vzbudiť v niekom priazeň, náklonnosť (k sebe al. k niečomu) • hovor. pritiahnuť: získať deti pre šport, pritiahnuť deti k športu; usporiadali ples, aby získali, pritiahli občanov • nakloniť si: chcela si nakloniť svokru za každú cenu • prehovoriť • zagitovať • naagitovať (získať prehováraním, agitáciou): chceli ma prehovoriť, zagitovať do funkcie dozorcu • hovor., často pejor.: zverbovať • naverbovať (naliehavo získať): naverbovali chlapcov za dobrovoľníkov; na akciu zverbovali aj mňa

3. dosiahnuť z niečoho úžitok, zisk • mať zisk • kniž. profitovať: z akcie mnohí finančne získali, mali zisk, profitovali

brať¹, berie, berú nedok.

1. (čo, koho) chytať do rúk, naberať pomocou rúk al. nejakého nástroja: b. niečo do rúk, b. klobúk do ruky, b. dieťa na ruky, b. kabát na seba; b. si jedlo z taniera vidličkou; berte si! ponúkanie pri jedle; b. dievča do tanca tancovať s ním

● b. každé slovo na vážku všetkému (v reči) prikladať dôležitosť; b. si niečo k srdcu uvedomovať si závažnosť, dôležitosť niečoho; brať (nebrať) niečo, niekoho na vedomie všímať si (nevšímať si); hovor. b. si niečo do hlavy trápiť sa nad niečím; b. si príklad z niekoho robiť, konať podľa príkladu niekoho; b. ohľad na niekoho, na niečo mať ohľad; b. do úvahy niečo prihliadať na niečo; b. niekoho na zodpovednosť robiť ho zodpovedným; b. rozum do hrsti začínať rozvážne myslieť, uvažovať; b. nohy na plecia začínať utekať; hovor. čert ho berie zlostí sa; kričí, akoby ho na nože bral veľmi; b. niekomu mieru (u krajčíra, obuvníka) merať rozmery šiat al. topánok; b. si dievča, dievku, b. si niekoho za ženu, za muža ženiť sa s niekým, vydávať sa za niekoho;

2. (komu čo, zried. i koho) odoberať, odnímať, odcudzovať, kradnúť: b. niekomu krv, b. včelám med, b. matke dieťa; b. chlapov na vojnu; b. niekomu jazyk, vieru, presvedčenie; Jedinú kravičku mi berú. (Fr. Kráľ) Kde nič nie je, tam ani smrť neberie. (prísl.)

3. (čo i bezpredm.) dostávať, prijímať: b. vysoký, nízky plat; Blázon dáva, múdry berie. (prísl.) Keď dávajú, ber, keď bijú, utekaj. (prísl.)

● berie na seba (o zvierati) tučnie, priberá; hovor. Skade to berieš? Odkiaľ to vieš?

4. hovor. zaberať, chytať: britva (dobre) berie holí; ryby berú chytajú vnadidlo;

5. (čo, koho) ponímať, chápať, rozumieť, vykladať si istým spôsobom: b. niečo doslova, doslovne, b. niečo, niekoho vážne, tragicky, na ľahko, b. niečo za základ, b. niečo v istom zmysle

● b. všetko na žart robiť si zo všetkého žarty;

6. hovor. (čo i bezpredm.) kupovať: b. (tovar) na knižku; Odkázal mi, že bude brať odo mňa syra. (Tim.)

7. hovor. (na koho) prejavovať záujem o niekoho, lásku k niekomu (druhého pohlavia): chlapci na ňu berú, dievčatá naňho berú;

opak. brávať, -a, -ajú;

dok. vziať, zobrať

|| brať sa

1. ísť, odchádzať, poberať sa: b. sa preč, b. sa von dvermi; Berieš sa domov! Ber sa domov! Choď domov! Berieš sa ho dolu z toho stromu! (Fr. Kráľ) Podvečer domáce zvieratá berú sa z poľa domov. (Šolt.)

2. (s neurč.) chystať sa, mať v úmysle, chcieť niečo urobiť: bral sa čítať, písať, bral sa drevo rúbať;

3. hovor. mať pôvod niekde, mať príčinu v niečom, vznikať niekde: Kdeže sa to berie, že ty ideš? (Tim.) ako si to vysvetliť? Kde sa toľko vody berie? odkiaľ prichádza? Kde sa tu berieš? vyslovenie údivu nad prítomnosťou niekoho.

4. uzatvárať sobáš, vstupovať do manželstva: budú sa brať;

dok. k 1, 3, 4 zobrať sa, k 1 i pobrať sa, k 3, 4 vziať sa, k 3 i nabrať sa

vziať sa¹, vezme, vezmú, vzal, vzatý, rozk. vezmi dok.

1. hovor. neočakávane sa objaviť; vzniknúť, povstať, zobrať sa: Kde sa len vzala táto aristokratka medzi plebejcami! (Vaj.) Kde by sa tu vzala nostalgia a pesimizmus? (A. Mat.) Kde sa veznme, tu sa vezme — milý Ondráš vojde do dvora (Kuk.) náhle. Taká utešená polianka. Kdeže sa tá tu vzala? (Tat.) Kde si sa tu vzal? vyslovenie údivu nad prítomnosťou niekoho.

2. arch. (na čo) začať niečo robiť, podobrať sa: Kto sa dobrovoľne na to vezme, nech vstane. (Kal.) Vzal by sa j i na ženskú robotu. (Kuk.)

3. odísť, pobrať sa, zobrať sa: Vezme sa a poď ho v nohy. (Záb.) Sova vzala sa na krídla (Taj.) vzlietla.

vziať sa², vezme, vezmú, vzal, vzatý, rozk. vezmi dok. uzavrieť sobáš, vstúpiť do manželstva, zobrať sa: Keď sa vzali, pristali k sebe. (Tal.) Ak sa máte radi, vezmite sa. (Bedn.)

vziať, -vezme, vezmú, vzal, vzatý, rozk. vezmi dok.

1. (čo, koho) uchopiť, chytiť do ruky, do rúk, nabrať pomocou rúk, zobrať: v. niečo do rúk; v. si cigaretu; v. z príborníka tanier; Vzali si peniaze zo stola. (Ondr.) Vzala zo zeme niekoľko kamienkov. (Fig.) Vzal Zuzku za ruku a šli. (Taj.) Z vešiaka vzal ručník. (Zúb.) Kazimír vzal do ruky zbraň. (Vaj.) Horovič vzal listy a pozorne ich prečítal. (Urb.) Vzal Aničkinu ruku a pozrel na jej tvár. (Vaj.) Chlap vzal pinklík na plece. (Tat.) Bača vzal kôš na valašku. (Taj.) Karol, vezmi Elzu na lono. (Vaj.) Vzal háby pod pazuchu. (Taj.); v. dieťa na ruky, na chrbát; hovor. v. si prášok, liek užiť

● hovor. v. niekomu niečo z jazyka povedať prv, predbehnúť niekoho v reči; vzali ste mi to (slovo) z jazyka práve som to chcel povedať; hovor. v. si niečo do hlavy zaumieniť si; expr. v. rozum do hrsti začať premýšľať; expr. v. si niečo, niekoho na mušku začať sa niečím, niekým intenzívne zaoberať; hovor. v. niekoho do parády (nakrátko) a) vynadať mu, pokarhať ho; b) začať s ním prísne zaobchádzať; expr. čert (parom) ho (ju ťa, to) vzal zakliatie; hovor. v. niekoho do rečí začať ho ohovárať; hovor. expr. na to môžeš vziať jed je to celkom isté; v. niečo do úst zjesť al. vypiť (obyč. málo); nevziať (nič) do úst nezjesť, nevypiť ani trochu; kniž. v. niečo na vedomie, na známosť prijať, osvojiť si ako nový poznatok; v. niečo do úst zjesť al. vypiť (obyč. málo); si príklad z niekoho, niečoho začať konať podľa príkladu niekoho, niečoho; v. si niečo k srdcu začať niečo vážne chápať; expr. v. nohy na plecia začať utekať, ujsť, zmiznúť; aký to vezme koniec ako sa to skončí; v. skazu skaziť sa, zničiť sa; zastar. Vzal si pred seba, že ide inakšie robiť (Kuk.) zaumienil si, predsavzal si.

2. (čo komu, čo) odňať, odobrať (obyč. násilím), zobrať, zbaviť niekoho niečoho: v. dieťaťu hračku; v. súperovi loptu; v. niekomu obličku operatívne vybrať; Panebože, ešte že mu ju (pušku) niekto nevzal. (Sev.) Keď mu kone vzali, dobre. (Taj.) Hanbila sa, ako keď mládencovi na záletoch halenu vezmú. (Taj.) Vzali mu trafiku. (Vaj.); neos. Dych mu vzalo (jaš.) nemohol dýchať. Vezmeme ti troška krvi. (Tat.) Bledá tvár i jej krutý výzor mu vzali odvahu. (Jaš.)

● kniž. v. niekomu život zabiť, usmrtiť niekoho; v. si život zabiť sa, spáchať samovraždu; v. niekomu slovo nedovoliť mu hovoriť; hovor. v. niekomu strechu nad hlavou odňať mu byt, dom, pozbaviť ho bývania;

3. (čo z čoho) odobrať, zobrať z povrchu niečoho, pozberať: v. z polievky mastnotu; v. smotanu z mlieka; v. úrodu z poľa zviesť, pozvážať;

4. hovor. (čo) obliecť al. obuť si niečo, zobrať: v. (si) kabát, klobúk, čižmy; Lne si ty kožuch vezmi. (Podj.) Ale si vezmi svetrík, večerami sa ochladí. (Žáry) Každú nedeľu si mohla vziať inú šatôčku. (Taj.)

5. (koho) odviesť, zobrať so sebou: v. niekoho so sebou; v. niekoho do divadla, na prechádzku; Janka vzali na vojnu. (Vaj.) Vzali ma do auta. (Tat.) Vezmite ma, strýčko, do Lenártoviec. (Vám.) Otec raz vezme Rudolfa do Štiavnice. (Al.) Četníci ho (Jančoviča) idú vziať. (Smrč.); v. niekoho do tanca začať s niekým tancovať;

6. (čo) prijať, prevziať niečo, obyč. ako odmenu, zobrať: v. za prácu 100,— Kčs; Za obrábačku vzal Hurtík štyri metre. (Smrč.) Od chlapov z druhej dediny vzal trojnásobnú cenu. (Fig.) Za prácu nevzal nič. (Taj.)

7. (čo) prevziať na seba ako úlohu, povinnosť, zobrať: Vzal starosti na seba. (Bedn.) Vďačne by som vzal na seba i smiešnu úlohu kazateľ, (Tat.) Vezme službu za neho. (Sev.)

● v. si niečo na starosť začať sa o niečo starať;

8. (čo) zohnať, získať, nájsť, zadovážiť si (obyč. s námahou), zobrať: Kde vezmem peniaze? — Kde si ho (nôž) vzal? (Jaš.) Kde to všetko vezmete? (Tim.) Kde ja vezmem také parohy? (Kuk.) Potom sa ma opýtal, kde som vzala dvojgrošník. (Janč.) Na dom vzal pôžičku. (Taj.) Kde ste vzali toľko rozumu? (Al.) Kdeže si vzal smelosť? (Tim.) Kde mám vziať ľútosť za hriech, keď ju necítim? (Jégé) Kdeže mám vziať oduševnenie a cit? (Vaj.); v. si dovolenku vybrať, odísť na dovolenku;

9. hovor. (čo) kúpiť: vezmi dva litre vína; Prišla žena vziať na dlh krpčeky. (Taj.) Vezmite si túto rakvu, dám vám ju lacnejšie. (Stod.)

10. (koho, čo, koho za čo) prijať, zobrať do nejakej spoločnosti, do rodiny, do bytu, do zamestnania, do istého pomeru ap.: v. niekoho na byt; v. niekoho do zamestnania, do práce, do služby; v. žiaka na vysokú školu; v. niekoho za učňa, za pomocníka; Vzali si ma k sebe. (Taj.) Haviar ju (Ilonu) vzal do kancelárie. (Jégé) Vzal som ho do opatery. (Al.) Hocikoho do svojho domu nevezmem. (Jégé) Vzali nás do vlády. (Stod.) Čo keby sme si vzali za svoje niektoré z tých deťureniec? (Fr. Kráľ) Do novej školy vezmeme aj nového učiteľa. (Taj.) Lúku zvali do árendy. (Urb.) Brat si vzal fiškála (Barč) najal.

11. (čo, koho) pochopiť, zhodnotiť, posúdiť istým spôsobom, vytvoriť si istú predstavu o niekom, o niečom, zobrať: v. niečo, niekoho vážne, tragicky; Ak vezmeme jeho novely, odlišovalo ho od priemeru našej prózy ešte niečo. (A. Mat.) Vezmite napríklad slovo „Licenz“. (Záb.)

● hovor. ako sa to vezme z akého hľadiska to posúdime; keď sa to tak vezme keď sa nad vecou zamyslíme: Ale keď sa to tak vezme, aj iné deti politizujú. (Krno)

12. hovor. expr. (koho, čo) zasiahnuť, schvátiť, strhnúť so sebou, zobrať: auto ho vzalo; vzala ho voda odniesla; Vzala ho (kobyla) pod predné kopytá. (Švant.)

13. hovor. (koho) (napr. o chorobe, nešťastí, silných dojmoch) ovládnuť, zmôcť, premôcť, otriasť niekým, zobrať: choroba ho vzala; nešťastie ho vzalo; Je ustatý, preto ho tá kvapka tak vzala (Taj.) opil sa z nej.

14. hovor. vzať to pustiť sa, dať sa istým smerom, niekade: vzal to cez les; Vzal to krížom cez Horský park. (Urb.)

15. zastar. (čo) dobyť niečo, zmocniť sa niečoho vojensky, útokom, zobrať: vzatie Pemzy (Jes.); Ľahko by sme vzali to prekliate hniezdo (Devín). (Jégé)

|| vziať si (koho; koho za ženu, za muža) vstúpiť s niekým do manželstva, uzavrieť s niekým manželstvo, zobrať si: Poľku som si vzal. (Tat.) Vzal si sedliacke dievča za ženu. (Jégé)

vziať [vzia-, vza-, vzí-, vze-] dk
1. čo, koho uchopiť, chytiť do ruky, do rúk, nabrať pomocou rúk, zobrať: Ondrey gich (štyri zlaté) wzal a s stola zdwihl (ŽK 1507); na swateho ale Philippa Jakuba wintj rano, wzitj paliczu a driu wložitj na hlawu, každu csarodovniczu a bosorku uhledness (KORYČANY 1560); penize anebo swu stranku za tento grunt Mysso swymi wlastnými rukami wzal, totižto fl 9, d 75 (TURANY 1624); teda wzal to pacholiatko za ruku Polcz a wiedol ho na ten kamen chotarni (KRUPINA 1643); aliqvid in manu(m), vel manu sumere: ňečo do ruki wzjti (KS 1763); wzal penjz do ruky, aby se toliko podjwal na obraz knjžete (PrV 1767)
L. v. ranu poraniť sa: kdo s kordem bojuje, častokrát fektuje, ten vezme ranu snadne (BV 1652); pomstu nad niekým v. pomstiť sa niekomu: pomstwu (služobník) nad pánem swym wzal (PeP 1770); pred seba v. čo vzhliadnuť, prihliadnuť na niečo: aby na nas psotnych lidi a podanych jeho osvicenost svymi milosrdnymi očima račili vzhlednuti a našu veliku uskost pred sebe vziti (V. LOVČA 1682 LP)
F. Samuel odawssi se mezy hayduhy, na Morawe swe skončeni wzal (P. ĽUPČA 1608) zomrel; nie som (striga), anj som nikda nebola, anj do nikoho newiem nisst, anj nikoho nemuožem na dussu wzatj (KRUPINA 1741 E) zaťažiť si svedomie niekým; každy musite swug kriz wzat a geho (Pána) nasledowat (AgS 1708) v utrpení byť podobní Ježišovi Kristovi; wezmy nohy na plecze, t. g. gdi spessně (SiN 1678) utekaj; v. si príklad z niekoho konať podľa príkladu niekoho: bratry a sestry, wezmite sobe pryklad z Jozeffa (SKá 18. st); bohdaj mňa strela vzala (PV ( 1637-45)); bohday tya cert wzal (KRUPINA 1722) zakliatie, zahrešenie
2. čo komu, čo odňať, odobrať (obyč. násilím), zobrať, zbaviť niekoho niečoho: ma se boziti (človek), ze gest geho wlastne bylo y gessce dnes ge(h)o gest, neb gest gemu vkradeno a wzato zlodieysky; pakli ge(m)v czo wlk wezme aneb lupezniczy (ŽK 1473); deset zlatich, kteress take nam wzal s komory kralowskey Fferiancz Kolossta (SIELNICA 1571); z fary do kostela prišli, vzali kalichy, ornáty (ASL 1676); penize, ze w nyeg (kostolnej truhlici) gsucze zlodegskim spusobem wzal (D. KUBÍN 1733)
F. aliqvem securi ferire: sťati, hlawu wzati (KS 1763) popraviť sťatím; v tym spusobe si jiste mne dobre meno vzala (AD 18. st) zbaviť cti; co zhynulo, to zhynulo, wzala to giž Maga je to nenávratne preč
3. čo z čoho odobrať, zobrať z povrchu niečoho, pozberať: it(em) korecz semencza, w zahrade trawy každy rok wuoz wzyty (ĎURČINÁ 1562); sjatja, ktere bj czeled lebo komornjk, kterj bil zasjal, to abj spokogne wzalj (LIPTOV 1646); predmenowanu rolu gesly by wolakdo wymenyty chtel, naspatek brat nemoc bude, dokut on z nawozu troge posata newezme (NOVÁKY 1756)
4. čo obliecť al. obuť si niečo, zobrať: wtom sem na sobe ssaty wzawssj, yssiel wen z domu meho (KRUPINA 1643); Yúdytha kdiž na seba wzala žiňenú oďew, sypala popel na swú hlawu (KB 1757); (Ozaiáš) biwsse člowekem swetskim, opowazil se wzat na sebe rucho kneske (SPr 1783)
F. ať by za nás bogowal, nasse oďeňý wzal (CC 1655) stal sa človekom
5. koho odviesť, zobrať so sebou: gsu nekterzy skrze sluzeb(ni)ky Ge(ho) (Mil)o(s)ti polapani a na Ora(v)v do wezeni wzaty (B. BYSTRICA 1546); wzali mu (farárovi) Turczj manželku y dijtky (ŽILINA 1585); pan Yan Zahoriak pana Yana Drietomagiho do wezeny wzal pro dluhy panske (ILAVA 1637); (:dwuch chlapczow:) timito czasmy Tatary wzaly (PODHRADIE 1682); y wzatá gest žena do domu faraónowého (KB 1757)
L. pod meč vzatá byť popravená sťatím hlavy: z mesta ass na poprawne misto wiwlečena a tam pod mečz wzata aneb sťata biti (KRUPINA 18. st E); v. v svedomie svedčiť: ktera zena bude obzalowana o dlhy, kolik dluzna gest, muoze gi przeswiedssiti, a ona sama chcze swiedsiti przed p(ra)wem, ale nemagi zadnu zenu wzyti w swiedomie (ŽK 1473); v nevoľu v. zajať: (Simeon a Lévi) zabili krála, geho sina i wsseckich obiwaťelov mesta Sichem, ženi ale gich w ňewolu wzali (DS 1795)
6. čo prijať, prevziať niečo (obyč. ako odmenu), zobrať: Maga z bratrem swim na swog diel a na syroty wzala dwa zlate (ŽK 1464); krawu gednu, kteru chcze, aby sobe wzala (ŽILINA 1587); nebosstiček Pawel častku dedične(h)o statku k rukam wzal (RUŽOMBEROK 1598); dworsky priekopsky Ondruss wzal platu fl 7 (MOŠOVCE 1647); geden každý pak wlastnj odplatu wezme podle swé práce (SPa 1716); od mesta Syrmium ona gmeno wzala (WST 18. st) volá sa rovnako
L. v. osud komu súdiť niekoho: gestli ge(m)v nezaplati, tedy rychtar wezme ge(m)v swuoy osud (ŽK 1473); korunu v. za niečo byť odmenený: korunu wezmess za trpěliwost (KO 1782); od Boha mzdu v. byť Bohom odmenený: Abraham, Loth, Sunamitis od Boha mzdu wzali, když pocestnym prichileňi w domoch swogich dali (GV 1755); v. cenu niečoho vynahradiť si protihodnotu: o takove veczi nebudem vycze Va(ss)y Milostem starost cziniti, nez yste mi verte Va(ss)e Mi(los)t, az tym hrusskam czenu vezmem na Dubovenech (D. VODA 1542 SLL); obyčaj v. zaužívať sa: w těch mjstách, w kterých suchých zelyn, zapalowanj zlý obyčeg wzalo (PH 1770); niečo v. do ochrany chrániť: sovj, strakj, vranj to budu kompanyi, ktery moje ťelo vezmu do ochranj (KC 1791)
7. čo prevziať na seba ako úlohu, povinnosť, zobrať niečo: Zowka spolu syny swymy Lawrynczem naymladssym, ktereho terchu na se wzala (BEŇADIKOVÁ 1563); wganočzny dlch, ten, ktereho pan osady na grunt y od Wganocz na sobe wzyty ma (N. MESTO n. V. 1678); sveté tzelo tak trapitz dál, také muki na szebe vsál (HPS 1752); oneri succedere: ňečj ťažobu, prácu, starost na seba wzjti (KS 1763)
F. hréch tzaloho sveta na szve plyetza vsál (HPS 1752) obetoval sa za svet
8. čo zohnať, získať, nájsť, zadovážiť si (obyč. s námahou), zobrať: kde se (Pongrác) dowediel, tu wzal (peniaze) (ŽK 1454); ponižene prosime, že pro nas, pro chude lidi, račite to učinit a nam do roku dočekati, nebo nemame kde včile vziti (BOJNÁ 1564 LP); Guro Lonskich sobe wzal termin, gestly by se ktery pritel k tomu ohlasal (TRSTÍN 1625); kde si wzal te penize, ktere si od nektereho čzasu ass posawad tak hogne a marnotratne trovil? (PUKANEC 1769); kdo od neznagicyho wedomost wezme (PT 1778)
L. v. na seba smelosť osmeliť sa: ty, kteri skriti bily, wezmúce na sobe smelost, z geskine wissly (PeP 1771); podozrenie na niekoho v. podozrievať niekoho: odkud takowe podozreni na neho wzala (LIPTOV 18. st); útočište k niekomu v. utiekať sa k niekomu, dávať sa do ochrany: hor držitelom, který neyponjženěgssý vtočisstě k nám weznu, pomocnu ruku podati chceme (PH 1770); na niekom dlžobu v. vymáhať dlh od niekoho: gestly nas necontentuge, ted odsylame dva penyze stavene, že takovu dluzobu musety budeme na ginem dobrem čloweku vzjty (BÁTOVCE 1652 E); v. od niekoho odpustenie dostať, získať, dostávať, získavať povolenie na odchod: kterykoli towaryss vezme od sukenika odpusteny, ma tiden dodelati, pakližeby nedodelal, ma ffunt wosku položiti (CA 1590)
F. Otče otcúw, obnowytelu lidskég rodini, kdiž za nas bjdnych ťelo wzal sy s ťela chudobneg ženi (BlR 18. st) narodil sa zo ženy
9. čo kúpiť niečo: na tho sem wzal ffyrtel pywa od Matiege Geble w fl 3 (ŽILINA 1566); za teho richtara opiet vzali sme po dvu žajdlu vino po čtyri penize (LISKOVA 16. st LP); pozustale drewo od bergmistra, aneb negblissiho richtare ohlidane a pod cenu ma bitj wzane (CA 17. st E); Anča wzala zem na dolu wodj pri lukach, R fl 5, d 9 (PONIKY 1792)
L. v. na veru na dlh zobrať: oznamil tenze Jozeff Potok, zebi klobucznik ten chtiel wzit na weru wolakteri funt wlni (ČACHTICE 1737)
10. koho, čo, koho za čo prijať, zobrať do nej. spoločenstva: ze ho tam geden wozar wzal k wam do miesta (ANTON 1571); pakli by dczerku mogi brater muog chtel do Slezska k sobie wzyti (ŽILINA 1594); Martin Buczkay Murinowu dywku wzal byl za manzelku (B. ŠTIAVNICA 1613); com(m)unicare aliqve(m) sua mensa: ňekoho k stolu wzjti (KS 1763); wezmi mňa za služebnjčka, o pani (BlR 18. st)
L. na árendu v. čo prenajať si niečo: pan bermagster chce do domu nasseho na hospodu stupiti a na arendu wziti (PUKANEC 18. st); v. do počtu, v počet spočítať: prečytagme kolik w meste, kolik w osadach lidu máss a wezmúce do počtu, ten spyssme (PT 1778); aby se zapisané osoby s pekným poradkem w počet wzali (SO 1785); v. Boha na pomoc vyj. dúfanie v Božie pomáhanie pri nej. robote al. zámere: bratr pak geho, Gabriel wzawsse Boha na pomocz, odkupil od neho dedicztwy (ŽIAR n. H. 1715); v. niekoho do lásky zamilovať si niekoho, mať ho rád: zmeril sem te z Bohem Otcem, wzal sem ťe do laski (GŠ 1758)
F. proces do levaty wzal bil (ZÁBORIE 1730) začalo sa súdne konanie
11. čo, koho pochopiť, zhodnotiť, posúdiť istým spôsobom, vytvoriť si istú predstavu o niekom, o niečom, zobrať: any nam za zle wzyty neraczyly (V. ŠENKVICE 1644); nawsstjwenj, to pobožnjch nenj pokuta we wlasnem zmislu wzata, než radneg gest toliko prutek Božy, otcowsky (LKa 1736); to wydewsse gjni magstrowe, w nenawjst mne wzalj (P. ĽUPČA 1776)
12. koho, čo zasiahnuť, schvátiť, strhnúť so sebou, zobrať: ditky geho zassústilo a z sebou wzalo dolu y s kramom hrubým až skoro k hutě (S. ĽUPČA 1564 E); gestly by mury ty woda wzala a wyhladyla, tehda by byla y hanba (BYTČA 1584); od priwezenia desek, ktere bila woda wzala (ŽILINA 1709); (biele kamienky) ohniwé hod do suda, techdy prytáhnu mútnost k sebe a wezmu na spodek (VK 1764)
13. koho (o chorobe, nešťastí, silných dojmoch) ovládnuť, zmôcť, premôcť, otriasť niekým, zobrať: ten pak den raciz sj mne skrze ohawnu smrt s tohoto sweta wzity a mne žjwot utratity (BOCA 1759)
14. čo dobyť niečo, zmocniť sa niečoho vojensky, útokom, zobrať: Modrý Kamen Turci vzali a junakov v něm osadili (HP 1596); anno 1603 Nowe Zamky wzal Turek a Tatar (RUŽOMBEROK 1603); molestje mate od okolnich dedin susedczkich anebo obiwatelow, kterj chtegy chotare k sobe podmanitj anebo že wziatj (KRUPINA 1647); v. sa dk
1. neočakávane sa objaviť: ya sem se sama tomu diwila, kde se tie drwa wzaly (P. ĽUPČA 1582); mamo, kde se wzalo to dietia? (BZENICA 1639 E); toto gest yakowisy kamen, newiem, kde se wzal (KRUPINA 1643); kde se na pussti wzala tato ssiroka misa? (VP 1764); kde sa wezme, tu sa wezme diabel, y statečnj poliček mu (pustovníkovi) wisolel (MiK 18. st)
2. na čo, za čo začať niečo robiť, podobrať sa: chczeli sme prawy(m) prawem to dokonati, nez dobry lide su se za to wzali a my chudi mosily smy na tom przestati (VARÍN 1485 SČL); nacz se wzal, aby tomu dosti vczinil (HLOHOVEC 1556); do welikeg zwady wzawsse se o ty penize, do bitky se oddaly a geden druheho rozkrwawily (KRASŇANY 1665); sumsi hoc mihi ut scriberem: na pjsani lista wzal sem seba; ordiri telam: k nečemu se wzjti, chytiti (KS 1763)
L. v pasy sa v. pustiť sa do bitky: gako bi se bili w pasi wzaly, p. Dlholuczkeho oblapil (Záborský) a tak ho na zem pod seba hodil (DRAŽKOVCE 1727); z reči do reči sa v. náhle sa začali biť: kdj predoznamenim spusobem z rečj do rečj sa wzalj, geden k druhemu se zbližiwsse (DRAŽKOVCE 1727)
3. odísť, pobrať sa, zobrať sa: w tem sudicze sie, wzali sie do Krupiny a to zadnymi prawy dokonati nemohli (ŽK 1481); ta wecz gesscze neny dokonala, neb sme sa wzaly na zeme(n)ske p(r)awo (HLOHOVEC 1553); nasse prawo potupily a na panske se prawo wzeli (JELŠAVA 1603); on wzal se gwaltem do meho stawany (PRIBYLINA 1772)
L. v. sa na (svoje) nohy ísť (peši): Marya Panna na swe nohy se wzala a pessj k Elizabethy bežela (SP 1696); pro teto pričiny mohol Jozef odporowaty, ale neučinil, než bez odkladanj dal a wzal se na nohy (CO 17. st); v. si dk koho vstúpiť s niekým do manželstva, zobrať si: chcess-li gu (ho) sebe vvziať za pravu a vvernu manželku (praveho a vverneho manzela)? (RS 1625); kdi pak zrostlo (dieťa) mezi namy, teda stupilo do manzelstwj a wzal sebe za manzelku Kutikowu ceru (KRUPINA 1643); gesljže si mne newezmess, sudit se s tebu budu (SNS 1786)