Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vzdať dok.

1. preukázať (význ. 1), prejaviť: v. vďaku, úctu, hold (niekomu)

2. šport. v. zápas, preteky skončiť (pre zranenie, poruchu stroja ap.);

nedok. vzdávať -a

// vzdať sa

1. podriadiť sa, podrobiť sa, kapitulovať, poddať sa: v-jte sa, ste obkľúčení!

2. (dobrovoľne) opustiť, zrieknuť sa: v. sa pôvodného plánu, v. sa nádeje; v. sa funkcie;

nedok. vzdávať sa

vzdať sa vzdá sa vzdajú sa vzdaj sa! vzdal sa vzdajúc sa vzdanie sa dok.

vzdať vzdá vzdajú vzdaj! vzdal vzdajúc vzdaný vzdanie dok.

abdikovať zriecť sa funkcie, hodnosti, vlády, úradu a pod. • odstúpiť • vzdať sa: minister abdikoval, odstúpil, vzdal sa • rezignovať: rezignoval z funkcie predsedu • hovor. poďakovať (sa): predseda vlády sa poďakoval • zastaráv. zaďakovať: minister mieni zaďakovať

nechať 1. nezmeniť daný stav, nezasiahnuť do deja, situácie • nezabrániť: nechal všetko tak, ako bolo; nezabránil jej odísť • ponechať: ponechal dom v dobrom stave • dať (často v zápore): nedal jej dopovedať; Daj sa už konečne presvedčiť!

2. odísť od niekoho, niečoho • zanechať • ponechať • zried. znechať: dom nechal, zanechal bez dozoru; deti ponechal doma • opustiť • odlúčiť sa (obyč. od rodiny): opustil ženu, odlúčil sa od detí • expr. zochabiť: manželka ho zochabila • trocha hrub.: okašľať • okašlať: okašlal všetkých a odišiel • slang. dať kopačky (nechať milú, milého)

3. nevziať so sebou • uložiť • odložiť • uschovať: kabát nechal, uschoval v šatni; odložila deťom z koláča; uschovala peniaze na bezpečnom mieste

4. prestať sa s niečím zaoberať • zanechať: nechal, zanechal pitie • prerušiť (dočasne nechať): prerušil štúdium • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa • odriecť sa • odrieknuť sa (dobrovoľne nechať): vzdal sa všetkých funkcií; odriekol sa fajčenia • odoprieť si (niečo lákavé): odoprel si zábavu • kniž. opustiť: opustil svoj pôvodný názor

5. nechtiac odložiť niekde • zabudnúť: nechal, zabudol tašku vo vlaku

6. spôsobiť, že niečo po odchode zostane • zanechať: nechal, zanechal po sebe siroty • poručiť • odkázať (nechať ako dedičstvo): poručil majetok svojmu synovi

7. p. prenechať

poddať sa 1. v súperení, v boji a pod. uznať prevahu protivníka • vzdať sa: obrancovia mesta sa poddali, vzdali bez boja • kapitulovať: pod tlakom súpera naši reprezentanti kapitulovali; nepriateľ odmietol kapitulovať • fraz. hodiť flintu/pušku do žita • dať sa (obyč. v zápore): My sa tak ľahko nedáme!

2. dať sa opanovať, ovládnuť niekým al. niečím • podľahnúť: poddať sa, podľahnúť obavám z budúcnosti • oddať sa: oddať sa strachu, žiaľu, smútku • podriadiť sa • podvoliť sa: z lásky sa podriadi, podvolí všetkým ženiným rozmarom • podrobiť sa: domorodci sa podrobili bez odporu • ustúpiť • upustiť: pod tlakom argumentov ustúpil, upustil od svojej žiadosti

3. prejsť do menšej intenzity • povoliť • popustiť • poľaviť: zima sa už vo februári poddala, už povolila, popustila, poľavila • zmierniť sa • zmiernieť • oslabnúť • zoslabnúť • ustúpiť: bolesť sa k večeru zmiernila, (z)oslabla, ustúpila • ustať • utíchnuť • utíšiť sa • ochabnúť: vietor ustal, ochabol; dážď utíchol

prejaviť dať viditeľne navonok výraz istého citu, postoja atď. • dať najavo • ukázať • preukázať: prejaviť, dať najavo úctu starším; prejaviť, ukázať, preukázať lásku deťom, blížnym • vzdať: vzdať vďaku Bohu; vzdať poctu, chválu niekomu • vyjadriť • vysloviť (slovne): vyjadrili, vyslovili radosť, spokojnosť nad naším postupom • manifestovať (verejne prejaviť): manifestovať odpor k vojne • osvedčiť • dokázať (prejaviť ako dôkaz): osvedčiť niečo pred súdom; činom mu dokázal oddanosť • kniž.: vypuknúť • expr. vybuchnúť (prudko prejaviť): obecenstvo vypuklo, vybuchlo v jasot; hneď vybuchne v plač

prepustiť 1. dovoliť odísť z istého úradne viazaného miesta • pustiť: prepustiť, pustiť vojaka na dovolenku; z nemocnice ho prepustia, pustia o týždeň; vraha z väzenia už neprepustia, nepustia • uvoľniť (zbaviť nejakej povinnosti): uvoľniť, pustiť žiaka na dve hodiny; uvoľnili ho z pracoviska • expr.: vyhodiť • vyliať: vyhodiť, vyliať niekoho z roboty • demobilizovať (prepustiť z vojny) • poprepúšťať • expr. povyhadzovať (postupne, viacerých)

2. dobrovoľne opustiť niečo v prospech niekoho • prenechať • nechať • ponechať (obyč. zadarmo): prepustiť susedovi niečo zo svojej úrody; dedičstvo (pre)nechal súrodencom • odstúpiť • postúpiť: celú knižnicu odstúpil, postúpil bratovi • pustiť: funkciu pustil až po piatich rokoch • zriecť sa • zrieknuť sa • vzdať sa: nechce sa zriecť, zrieknuť, vzdať svojho majetku • dať: dáme vám ešte jedného pracovníka navyše; dať svoje miesto inému • požičať (bezplatne prepustiť na istý čas): požičať niekomu chatu na dovolenku

rezignovať 1. dobrovoľne opustiť istý stav, istú funkciu • odstúpiť: rezignoval, odstúpil z funkcie predsedu; odstúpila celá vláda • podať demisiu • kniž. abdikovať: minister podal demisiu, abdikoval • zložiť (úrad, funkciu) • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa dobrého miesta • hovor.: zaďakovať • poďakovať sa: riaditeľ sa poďakoval • zanechať • nechať: zanechal, nechal všetky funkcie

2. zmieriť sa s okolnosťami • ustúpiť: po neúspechu rezignoval, ustúpil • cúvnuť • ucúvnuť: cúvol pred ťažkosťami • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa všetkých nádejí • podvoliť sa • poddať sa (prestať odporovať): po porážke sa nechcel podvoliť • hovor. kapitulovať • fraz. expr. stiahnuť chvost: v hádke vždy kapituloval, stiahol chvost • fraz.: oddať sa osudu • odovzdať sa/poručiť sa do vôle Božej

ustúpiť 1. urobiť krok al. viac krokov dozadu al. nabok • odstúpiť • zastaráv. odstúpiť sa • odkročiť: ustúpte, odstúpte (sa), prosím, aby sprievod mohol prejsť; naľakane odkročila • cúvnuť • ucúvnuť (urobiť pohyb dozadu): (u)cúvnuť o krok; auto cúvlo • zaspätkovať: naľakaný zaspätkoval ku dverám • uhnúť (sa) • vyhnúť (sa) • vystúpiť sa (uvoľniť cestu): už zďaleka (sa) nám uhli, vyhli; Vystúpte sa okamžite z cesty!

2. zmenou stanoviska (čiastočne) sa vzdať svojho a vyhovieť inému • urobiť ústupok: napokon ustúpi, urobí ústupok a dá otcovi za pravdu • upustiť • odstúpiť: neupustiť, neodstúpiť od svojich požiadaviek • odskočiť • uskočiť: od pôvodného plánu napokon odskočila, uskočila • popustiť • povoliť: rozhodli sa, že nepopustia v ničom; po dlhom prehováraní povolil • podvoliť sa • poddať sa • kapitulovať (prestať odporovať, celkom ustúpiť): neostáva nám nič iné, ako sa podvoliť, poddať • cúvnuť • ucúvnuť: (u)cúvli pred ťažkosťami • zrieknuť sa • zriecť sa • vzdať sa (dobrovoľne úplne zanechať niečo): zriekli sa pôvodného plánu; vzdať sa dedičstva • zastar. odstať: odstať od predsavzatia • expr.: stiahnuť chvost • rezignovať (zmieriť sa s okolnosťami): po porážke rezignovali

3. prestať sa vyskytovať (v pôvodnej rozlohe, veľkosti): les ustúpil stepi; voda na druhý deň ustúpila • stratiť sa • pominúť sa • zmiznúť (úplne): bolesť sa stratila, pominula, zmizla • povoliť • poľaviť • popustiť (prestať sa vyskytovať v pôvodnej intenzite): zima vo februári povolila, poľavila; zlosť v ňom popustila • zoslabnúť • utíchnuť • stíchnuť • utíšiť sa (o intenzite javov, prejavov): búrka zoslabla, utíchla, stíchla; hnev sa utíšil • zmierniť sa • ustať: dážď sa zmiernil, ustal

vzdať sa dobrovoľne prestať v istej činnosti, opustiť istý stav, istú funkciu a pod. • zrieknuť sa • zriecť sa: vzdať sa, zriecť sa ďalšieho pátrania; vzdali sa, zriekli sa výhod, majetku • rezignovať • odstúpiť: rezignovať, odstúpiť z funkcie ministra; riaditeľ rezignoval, odstúpil • kniž. abdikovať (z úradu, funkcie) • hovor. poďakovať (sa): minister sa poďakoval • zložiť (úrad, funkciu) • podať demisiu (vzdať sa úradu, funkcie) • kapitulovať (vzdať sa protivníkovi; hovor. vzdať sa svojho stanoviska): vojsko kapitulovalo; v hádke vždy kapituluje • podrobiť sa • poddať sa • podvoliť sa • ustúpiť (prestať odporovať) • popustiť: nechcel zo svojho popustiť • kniž. opustiť: nerád opustí svoj názor • hovor.: odskočiť • uskočiť: poslednú chvíľu od pretekov odskočil, uskočil • zanechať • nechať: zanechať, nechať staré zvyky; už je to rok, čo nechal fajčenie • vzdať: vzdať súťaž, preteky • odriecť sa • odrieknuť sa (niečoho lákavého, príjemného): dnes si pohárik, zábavu odriekne • rozlúčiť sa • expr. rozžehnať sa: už sa s predstavou úspechu rozlúčil, rozžehnal

vzdať sa, -á, -ajú dok.

1. (koho, čoho) zrieknuť sa, odriecť sa: v. sa majetku, funkcie, miestta, úradu, mandátu; v. sa boja prestať bojovať; v. sa nádeje stratiť nádej; Ak sa jej (Ilony) nevzdám, nedostanem úrad. (Jégé)

2. podrobiť sa v boji nepriateľovi, zložiť zbrane, kapitulovať: Po márnom odpore sa Varšava vzdala. (Taj.)

● v. sa nikomu na milosť a nemilosť odovzdať sa do moci niekoho;

3. (komu) (o žene) oddať sa mužovi sexuálne: Myslí na ženu, ktorá sa mu vzdala. (Karv.);

nedok. vzdávať sa, -a, -ajú

|| vzdať² (čo) šport.: v. zápas, preteky nepokračovať v zápase, v pretekoch a uznať svoju porážku;

nedok. vzdávať²,

vzdať¹, -á, -ajú dok. (čo) dať najavo, preukázať, prejaviť: v. úctu, poklonu, hold, česť, poctu, chválu, vďaku;

nedok. vzdávať¹, -a, -ajú

vzdať [(v)zd-] dk
1. komu čo odovzdať, prenechať, vydať niekomu niečo: on gey zuplna zaplacyl za ten dom a ona g(es)t gemu swuobodywssi swimy syrotamy wzdala (ŽK 1462); Ssymek Tudiess, bywsse wlasny dedyč a namestek ostatny toho zwrchu nadepsaneho rychtarstwy, zdal a slobodyl y ode wssetkich priteli swich zawtupil (BUDATÍN 1478 SČL); tu kopaniczu zmocnila a zdala y swobodyla ode wssech pratel (BÁNOVCE n. B. 1564); Bartos gemu zdal slobodni statek pred peregem (TRNAVA 1577); Czurhay Janoss pustil, wodlowal a dobrowolnie hore wzdal dwe otnye winicze (BÁTOVCE 1628); grunt swemu zetyowj Janu Hutowj pred namy gest wzdala na dedičnost (BÁNOVCE n B. 1665); wjnohrad Martjn kdyss zaplatil, gemu sa wzdal do geho ruku (BRESTOVANY 1719); dum mug take w nem ass posawad bidlim, s ktereho guss zatowy a dczere meg polowicz sem zdala (PRIEVIDZA 1746); kdiž prigmess penjze, které sa zebrali od synúw yzrahélskych, odew zdáss k potrebám stánka swedéctwá (KB 1757); gemu a geho manželce y ditkam na weky nebo na takowu gemu y wiechu wzdal, že ale zwiss psany, aby on takowu slobodne užiwal (ZBOROV n. K. 1777)
2. komu čo dať najavo, preukázať, prejaviť: chwála, čest y požehnaňý buď mu (Bohu) wzdaná ňyňý nade wsse stworeňý; pamatugýce wzkrýsseňy wzdegme giž zwučná spýwaňý (CC 1655); angel prostredkem cyrkewnjch nebes letel z welikym hlasem wolage, bychom se Pa(na) Boha báli a gemu chwalu wzdali (SC 17. st); protož y my zde na zemi, wzdegmež chwalu gemu se wssemi angeli (KK 1709); tsesztz i chválu zdajme Pánu Bohu i Szpaszitzelyoj Jésus Kristusoj (HPS 1752); mssy swatu slyssati s náležitu wrucnostj, chwálu Bohu wzdáti (UKK 1768)
L. v. prosby prosiť; modliť sa: spolu wssychňy swatý, wzdagtež za nás prozby ňyňičko; o, rýsse nebeská y s prečistú Pannu Marygy, wzdegtež prozby za nás, at sme zachowaňý k spaseňý (CC 1655)
3. (obležané mesto, hrad) vydať, odovzdať kapituláciou: recženy haytman samodruhy chodyl k zamku a pytal, žeby mu ho zdaly, slíbugicz na čzest a vieru, že žadnemu any vlasu v nem nechtegy pohnuty (HRHOV 1604 E)
4. oddať, zosobášiť: splodili su mladencze gmenem Waczlawa, take p(re)d zdawani(m) y poto(m) su nastali na to dobrzi lidee, ze gich spolu zdali kneze(m) wedle czyrkwe swate krzestianskey, a to pro ty dieti (BÁNOVCE n. B. 1555); -ávať ndk
1. k 1: ya zdawa(m) za swe(ho) zdrawe(h)o ziwota swe ženie czozkolwiek gmam (ŽK 1485); to (tie dve vinice) wodlowal a hore wzdawal pred namy urodz(eny) pan Janoss Czurhay (BÁTOVCE 1628); ya, Guro Bartowych, Annye Smetanoweg, dczere ya ten statek zdawam od seba y od pritelow mogich (TRSTÍN 1631); Stephan Lisska wzdawal sinu swemu Stephanowi cžtwrtinu (ŽIAR n. H. 1637); dobri člowek Walko zdawa tenze winohrad gmenowani Yanowi Federowich (TRSTÍN 1654); defero, tribuo, trado, credo, concredo, refero: dáwám, wzdáwám (WU 1750); (opát) wssecko, co ze sebu mel, milerad odew zdawal, ale take y do klasstora sweho ho (zbojníka) zaprassal (MS 1758)
L. v. koho za slobodné odňať od niekoho záväzok, dovoliť, povoliť niekomu niečo: tito menouane osobi, jakossto Sofka, Anna i sinem suim Danihelem i Valo Suiskoua panu Kotil Mikolasoui, toho cassu peregem biusi i pred pani firari geho zdauagu veczite ode usech pretelow suich za slobodne, abi on robil a pogel, kam sam chte (TRNAVA 1614)
F. hrušky za pokutu v. biť po prstoch: komu se hrusski za pokutu wzdáwati ljbj, nechže tak rozdáwa, aby kdiž ge bude djte prygjmati, něgakž neobrazilo swe prsti (BZ 1749)
2. k 2: abychom Spasyteli nassemu chwalu wzdawali (Mod 1573 E); vradu tohoto mesta pocztywost a poslussnost (cech) wzdawaty ma (TRENČÍN 1579); wrchnost tato swetska, gestlize nieczo chwalitebneho czini a wikonawa, to (nech pripisuje) Panu Bohu W. a chwalu gemu ma za to wzdawaty (TC 1631); za co geho swateg welebnosti nesmyrne dykj a chwalu wzdawam (T. PETER 1717); velyku tsesztz mu zdávajme, nasomu Szpaszitzelyu (HPS 1752); Gezus onemu knezowi Aaronowi chwalu zdawal (MaS 1776)
L. v. modlenie modliť sa: se wssemi w nebi swatimi wzdawagtež (anjeli) za nas modleňy (CC 1655)
3. sobášiť: iungo: spogugem, pripogugem, ženjm, zdáwám, oddáwám (KS 1763); vzdať sa dk
1. vydať sa: (pani Borovská) sa za pana nebostik Borovskeho zdala (s. l. 1730); na ruku vezmem prsten zlatý a chci se s tebú večne vzdati (PV 18. st); gesli by se snat (vdova) za druheho manžele vzdala, geg pol czechu po manzelowy na miszte ma bity a pol czechu, gesli druhy manžel po swich rodicsoch nedostal, podlužen gest zaplaczity (TOPOĽČANY 18. st)
2. komu oddať sa, zasvätiť sa, podvoliť sa Bohu: z celeho srdce žadeg se z Bohem twim gako nekonečne dobrým spogjti a s nim wzdati (SK 1697); -ávať sa ndk k 1: un s niu uskoczyl przez praczelskey woly do Boksy podle Stropkowa, tam ze se s niu zdawal a zase s niu do domu przysel y odehnal gu od sebe (POĽANOVCE 1584 E); již já se mám, múj najmilší, zítra vzdávati (PV 1596- 1608); prissla Juditha Palan do meho domu prw než se zdawala z panom Lyptay Paulusem (ŠTÍTNIK 1700)

vzdávať p. vzdať