Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

viac, viacej (2. st. k veľa, mnoho)

I. neskl. čísl. zákl. neurč. vyj. väčšie neurč. množstvo, väčší neurč. počet, rozsah, op. menej: v. peňazí; oveľa, omnoho v. (obyvateľov, výrobkov); v. druhov zo všetkého viacero; pred v. rokmi niekoľkými, viacerými

II. prísl.

1. vo väčšej miere, vo väčšom rozsahu, väčšmi, op. menej: v. pracovať, v. spať, (oveľa) v. rozšírený; to ho ešte v. rozčúlilo väčšmi; hovor. to je v. ako isté celkom isté

2. (so zápor. slovesom) už nikdy: v. neprišiel, mladosť sa v. nevráti

3. (so zápor. slovesom) už ďalej: v. nemusíš hovoriť, v. sa nespytoval; nie je v. tým, čím bol kedysi

4. blíži sa k význ. čast. vyj. pribúdanie, pridávanie, pokračovanie, ešte, okrem toho: povedal všetko, čo chcete v.?

III. spoj. priraď. viac, viacej – ako vyj. vylučovací vzťah s uprednostnením prvého člena, skôr – ako: vstal od stola v. hladný ako najedený; na stolčeku v. čupel, ako sedel

● čoraz v., stále v. a v., čím ďalej tým v. vyj. narastanie, stupňovanie; v. očí v. vidí; v. hláv, v. rozumu pri rozhodovaní ap. je vhodné poznať názory viacerých; → malá hŕba pýta v.; expr. má o koliesko v. je nenormálny; nebolo mu v. treba mal vhodnú zámienku

viackrát, viac ráz čísl. násobná neurčitá príslovková

viac, viacej prísl. i neskl. čísl. základná neurčitá

mnoho¹ neskl. 2. st. viac, viacej pl. N mužský živ. i mnohí -hých, pl. N mužský neživ., ženský a stredný mnohé1 -hých v nepriamych pádoch okrem akuzatívu častejšie sklonné tvary čísl. základná neurčitá ▶ vyjadruje veľký počet al. veľké číselne nevymedzené množstvo niečoho; vyjadruje väčší súhrn (rozličných) jednotlivín; syn. hodne, veľa; viacero; op. málo¹: mnoho ľudí, mnohí ľudia; mnoho osobností, mnohé osobnosti; mnoho vody, múky; stálo ma to mnoho námahy; dozvedieť sa m. nového; riešiť mnoho problémov veľa; riešiť mnohé problémy viacero; napriek mnohým starostiam nestráca optimizmus; mať m. spoločného; k mnohým informáciám som sa dostal veľmi ťažko; autor mnohých prác; mnoho diel, mnohé diela sa nepodarí úspešne zavŕšiť; o mnohých veciach som začal uvažovať príliš neskoro; v mnohých prípadoch sa príčina ochorenia nedá zistiť; rieka sa rozvodnila na mnohých miestach; dom postavili pred mnohými rokmi; hrad je opradený mnohými legendami □ mnoho šťastia, mnoho úspechov želanie obyč. pri lúčení al. v gratuláciách ◘ fraz. mať mnoho rečí veľa a zbytočne rozprávať; [narobiť] mnoho kriku pre nič spôsobiť zbytočný, prehnaný rozruch okolo nejakej záležitosti ◘ parem. ak sa na Vincenta vták z koľaje vody napije, ten rok mnoho vína sľubuje (21. január); mnoho jedál, mnoho nemocí prejedanie škodí zdraviu ▷ ↗ i 2. st. viac¹, viacej¹, 3. st. najviac¹, najviacej¹

mnoho² 2. st. viac, viacej prísl. ▶ vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah a pod. deja; syn. hodne, veľa; op. málo: m. čítať, jesť, rozprávať, spať; m. skúsiť v živote; m. sa učiť; vždy m. rečnil; m. nechýbalo a bola by s nami išla; remíza ich stála m.; čoraz viac investujú do vývoja; film viac a viac láka do kín divákov; bolo ich počuť viacej ako obyčajne ◘ fraz. mnoho-premnoho veľmi veľa; mnoho si o sebe myslí je veľmi pyšný, namyslený; nemá toho mnoho je dosť chudobný; nemá toho mnoho v hlave nie je dosť múdry; ten znesie mnoho a) dokáže piť veľa (alkoholu) a dlho b) znesie veľa urážok a pod., nie je urážlivý, precitlivený; to je na mňa mnoho a) to je pre mňa veľmi náročné b) ťažko to zvládam c) veľmi zle to vplýva na moje city; to je aj pre koňa mnoho je to nepríjemná, zložitá, ťažká situácia al. povinnosť; to za mnoho nestojí nemá to nijakú cenu, hodnotu ◘ parem. kto sa sám honosí, mnoho v hlave nenosí o namyslených, hlúpych ľuďoch; neboj sa toho, kto hrozí mnoho nie je nebezpečný ten, kto sa veľa vyhráža ▷ ↗ i 2. st. viac², viacej², 3. st. najviac², najviacej²

ešte 1. vyjadruje rozmnožovanie, zväčšovanie počtu niečoho, zvyšovanie miery deja a pod. • okrem toho • ďalej • potom: nazbierali dubáky, masliaky a ešte, okrem toho, ďalej kuriatka a rýdziky; zostal tam Jano, Jožo, Fero, potom Juro a Mišo • viac • viacej: Čo chceš viac, viacej? • navyše: navyše si zlomil nohu • kniž. zastar. item

2. vyjadruje trvanie deja • stále • ďalej • naďalej: ešte, stále je zima; ďalej, naďalej študuje • zastar. diaľ

3. v zápornej vete vyjadruje nezačatie deja • doteraz • dosiaľ • posiaľ • doposiaľ: ešte, doteraz nám nezaplatili; dosiaľ, posiaľ, doposiaľ nevedia písať

4. p. dokonca 1 5. p. možno 2 6. p. navyše 2 7. p. vôbec 1

skôr 1. pred určeným časom, časovo pred niekým al. niečím (op. neskôr, neskoršie) • skorej • skoršie: vrátil sa skôr, skorej, skoršie, ako sme si mysleli • prv • včaššie: druhý raz musím vstať prv, včaššie

2. v bližšie neurčenom čase v minulosti • predtým • kedysi • voľakedy • prv: skôr, predtým tu bola lúka; kedysi, prv sme mu viacej verili • fraz. svojho času

3. vyjadruje väčšiu pravdepodobnosť • skorej: takto sa tam skôr, skorej dostaneš • ľahšie • pravdepodobnejšie: vo veľkom meste ľahšie, pravdepodobnejšie nájde prácu

4. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí • skorej: má skôr, skorej záujem získať vplyv v predstavenstve • väčšmi • viac • viacej • predovšetkým: ide mu väčšmi, viac, viacej o vlastný prospech; pôjde jej predovšetkým o deti

5. p. vopred 1

viac 1. vyjadruje väčšie neurčité množstvo, väčší neurčitý počet, rozsah (op. menej) • viacej: zarobil viac, viacej ako ostatní • viacero: bolo tam viacero dverí

2. vo väčšej miere, vo väčšom rozsahu (op. menej) • viacej • väčšmi: čím ďalej, tým viac, viacej sa mu páčila; odvtedy sa väčšmi staral o blaho rodiny

3. (so záporným slovesom) popiera jestvovanie niečoho v čase; vyjadruje skončenie nejakého deja, stavu • viacej • už • už nikdy: neukazuj sa mu viac, viacej na oči; mladosť sa už nevráti; už nikdy ma sem nedostane • ďalej • naďalej: ďalej nemusíš hovoriť; nemusíš sa naďalej namáhať • viackrát • viac ráz • hovor.: viacejkrát • viacej ráz: nech sa to viac(ej)krát, viac ráz nestane

4. vyjadruje pribúdanie, pridávanie, pokračovanie • viacej • ešte • okrem toho: bála sa, či si viac, viacej nájde takého dobrého muža; Povedal všetko. Čo chceš ešte, okrem toho?

5. p. skôr 4

viac i viacej prísl.

1. 2. st. k mnoho i veľa; väčšie množstvo (čo do rozsahu al. počtu): urobiť v. roboty, zarobiť v. peňazí; vyrábať vždy v. a lepšie; v. spať, v. jesť (ako inokedy); O jedného viacej alebo menej. Ráno sa k nám môže pridať. (Zún.); ak chcete mať viacej práva, viacej chleba v tejto krajine (Taj.); Viacerej hodnostárov sa už v meste nenašlo. (Jes-á) Nemal viac ako tri roky. (Žáry) Keď nie viac, aspoň árenda sa k nim priložila. (Taj.) Viac ľudí viacej môže. (Čaj.); v. očí v. vidí (prísl.) jedinec sa môže mýliť, úsudok kolektívu je spoľahlivejší; raz v., raz menej; v spojeniach stále (vždy) v. a v., oveľa (omnoho) v., ešte v., čím ďalej, tým v., čoraz v. (so slovesom), napr. robiť, vyrábať, mať ap., vyjadruje, zdôrazňuje stupňovanie; v spojeniach ba čo v., a čo v. vyjadruje a zdôrazňuje stupňovanie: A čo viac: sama pani veľkomožná zúčastnila sa pri tomto ponížení. (Kuk.); v. alebo (či) menej vo väčšej al. menšej miere, viac-menej;

2. vyjadruje mieru, isté množstvo niečoho, niekoľko, viacero: niečo sa skladá z v. dielov; v meste je v. stredných škôl; Pred viac rokmi umel. (Bodic.) Bolo počuť rehot viac hlasov. (Jégé) Panský majetok rozpadol sa na viac dielov. (Vaj.)

3. vo väčšej miere, väčšmi: ešte v. niečo zdôrazniť, v. sa usilovať; Toto ho ešte viac rozhorčilo. (Vaj.) Ohne ešte viacej pálili jeho útroby. (Vaj.) veľmi súca; hovor. toto je v. ako isté (jasné) celkom isté (jasné); Od východu sa čím ďalej, tým viacej rozvidnievalo. (Pláv.)

4. so záporným slovesom inokedy, v inom čase, už nie; nikdy nie, vôbec nie: už to v. nepoviem, nespravím; Otec už viac nešiel do sveta. (Janč.) Nevráti sa viacej poroba. (Štítn.) Nebolo viacej pre ňu lieku. (Lajč.) Dvanásti sokoli, sokolovia bieli, akých ľudské oči viacej nevideli. (Botto) Toto je teda tá krásavica, akých niet viacej pod slncom. (Zúb.) Čo sa stalo, viac sa neodstane (Škult.) nikdy sa nezmení; (radosť) zakliata dávno, viacej neodkliata (Krčm.); Nikdy viac (viacej)! už nikdy.

5. (so záporným slovesom) naďalej, ďalej, už: Viac (viacej) neváhaj! — Vtedy si uvedomil, že nie je viac Alexom Kostolným. (Sev.) Ani Nosúr sa viac nenamáhal. (Tim.) Dala jej pocítiť, že viac u nej miesta nemá. (Taj.)

6. vyjadruje istú mieru, skôr, skorej: Maco stal sa viac panským kočišom ako sedliackym paholkom. (Taj.) Tichý je už viac starý ako mladý. (Taj.) Pristaví sa pri nej menej pre smäd, a viac zo zvedavosti. (Ráz.) Štrnásť-pätnásťročné, ešte viac dieťa a zrobené, chúďa. (Taj.) Viac vľavo (stojí) okrúhly stôl. (Smrč.) Niekedy treba i obete prinášať, tým viac, že je to len raz do roka. (Kuk.) V chorobe sa dievčatko tým viac upriamilo na jej rozprávky. (Janč.)

7. vyjadruje množenie niečoho, pridávanie, pribúdanie, ešte, ďalej, okrem toho: Tri srdcia skľúčili pocitom opustenosti — ale nič viac. (Fr. Kráľ) Pán Niczky nepovedal nič viac. (Kuk.) Či si já nájdem viac takého? (Tim.) Paholci tŕpli, ale (gazda) ani slova viac o tom. (Taj.) Pomenovala som vašich hostí pravým menom. Čo viac? (Vaj.); keď niekto má aspoň o jednu kozu viacej ako ten druhý (Tomašč.); to neznamená nič viac, (a) nič menej iba toľko, je to tak; nebolo mu v. treba to mu stačilo (aby niečo urobil ap.), bolo to pre neho dostačujúcou zámienkou, dostačujúcim popudom

● malá hŕba pýta v. (rísl.) kto má majetok, bohatstvo, obyčajne túži po ďalšom; žart. má o koliesko v. je nenormálny