chlácholiť ndk koho upokojovať, utešovať: ne z násilu, než gazikem chlacholýcim, slowem z Boha dobrého, z kralowstwj nebeského z radosti wečneg zbawuge (SK 1697); pakli se hnewala, hlacholil gj (COB 17. st); ch. si/sebe pochvaľovať si, utešovať sa: kterj sobě w tom chlácholili, že k gedne neb druhé religyi se accomodirowati budu (FP 1744)
ľubovať si, sebe [li-] ndk koho, čo obľubovať si, mať v obľube: ten sobe ffaless libuge (CC 1655); wssecken lid geg sobe libowal (Le 1730)
L. semeno kdyžby saditi miel, hledeg gemu zemie pry wrssku neb w rowinie, (miesto) ať neni prymokre, neb kde gest gemu vlchko, tu (zem) on sobie nelybuge (KORYČANY 1560) nie je preň vhodná
napomáhať ndk komu, koho/čo, čomu poskytovať pomoc niekomu, podporovať niekoho: (poddaní) geden druhimu napomahali, spolu lupily brwna, klaty, krokwe (BUDATÍN 1629); neb kdo napomaha wdowi a sirotky, ten požehnany božj sobe nadobiwa (RUŽOMBEROK 1667); galgan užitečnj ge proti nadimani, zažiwani napomaha (RN 17.-18. st); (majstri) aby se gakožto bratry milowaly, geden druheho z možnym ffedrunkem napomahali (CA 1704); sprawedliwím sa widí biti, abi, kdo od mocnegsího napomúžen biti chce, napomáhal nizsího, w čom on mocnegsý gest (BN 1790)
F. hodownjcy do hrobu mnohym napomahagi (SP 1696) pričiňujú sa o ich smrť; n. sebe pomáhať si navzájom: (súkenníci) aby w pracach domaczych sobe napomahaly (N. BAŇA 1748 E)
navážiť dk
1. čoho odvážiť isté množstvo niečoho: commendantowy sem bil dwa ffunty slanini nawažil (KRUPINA 1691)
2. (o vode) vážením nabrať, načerpať: pane, studnyca hlboka gest, ani nemass s čym bys nawažil (SKá 18. st); musýme djtky w některý den po narozenj s studenau wodau mýti, gak se ze studně nawážila (ŽP 1788); multum haurire: nawážiti (PD 18. st); navažovať ndk čo, k čomu vynakladať na niečo: weliku pýlnost nakládagj djtky tohoto sweta, aby wssecky wedomostj pochopili, k tomu wssecku prácu, pylnost, cžasy, náklady nawažugi (RW 1702); n. sebe [sobe] získať, dosiahnuť niečo: potrebna wec gest, aby sme wečne spasenj sobe nawažili (SP 1696)
predstaviť dk
1. čo pred čo položiť, postaviť niečo pred niečo, umiestniť dopredu: sstyt swúg pred prsá predstawila (PT 1778); praeponere: předstawiti (PD 18. st)
2. čo komu postaviť niečo pred niekoho, predložiť: angel k nemu prissel, kteriž mu predstawil gjdlo skrz Abakuka werneho (PoP 1723-24)
L. p. pred oči koho komu ukázať, oboznámiť niekoho s niečím: pro ochraneňy prawdy postawugem se, aby od starodawneg prawdy odtržených nálezkuw neslussnosti swetu pred očy predstawyl a predstrel (PP 1734); pohan z hnewem zapálen, roskázal mučeny strassne nástroge doniest a pred očy chlapcza predstawit (PeP 1770)
3. adm čo komu, pred koho (o prosbe, žiadosti, žalobe ap.) predložiť, predostrieť; ukázať niekomu niečo (na kontrolu): ponewadž tedy (Petrus) predstawyl swedomy hore poznamenanych lydy, s teg pryčyny offeruge se mu laska (a) prizen meska (P. ĽUPČA 1660); tato pak žaloba predstawena wsseckemu cechu (LIPTOV 1763); mládenecz danú miel sobe práczy, kterú zytregssy den we sskole mussy predstawit (PeP 1770); predstawili sme wec tuto Geho Oswicenosti (DOMANIŽA 1773); aby sme mohli našu veliku krifdu pred mudrost a slavneho pana predložit a predstawit (ŽUPČANY 1784 LP); procese a žaloby prawnym tabulam a wrchnosti takeg saudneg se predstawa a predloža (NJ 1786-88)
4. koho komu/čomu, kde koho pred koho/čo, koho k čomu postaviť, predviesť niekoho pred niekoho, niečo, ukázať niekoho niekomu (kvôli oboznámeniu); adm úradne predviesť pred vrchnosť al. pred súd: 6. april byl Samueli bratanka sweho pred vrad y pred mesto predstawil a odawal mu tu čtwrtinu otce geho Jakuba Hanky (P. ĽUPČA 1608); swedkuw žadnich nepredstawili yak gedna, tak y druha stranka (NIŽNÁ 1635); (učňa) ma geho lehrmjstr wčas w poctiwem cechu predstawity z hodnowernjm swedomjm geho poctiweho rodu (CA 1636); Gežjss okolo 10. hodiny bil gest predstawen, wssechen krvavy, lidu (Le 1730); hned na rozkaz králówsky wywedeného Yózeffa s temnici oholili a s premeňenym oďewem predstawili ho pred krála (KB 1757); takowich swedkuw, ktery ten kontrakt w rukách maly a csitaly, predstawity mužem (PUKANEC 1767); za malo dny we wazbe držan y predstawen byl k súdu (PeP 1770)
L. nie toliko se hnewal, biwsse wssem k smichu predstaweni, ale duchowne také zwytezil (PeP 1771) vystavený na posmech; potom wjceg hressy ten, ktery gest ostatnim za priklad predstawenj (CS 18. st) daný ako príklad
5. koho čomu, nad kým/čím, v čom spraviť niekoho nadriadeným, predstaveným niekomu al. nej. spoločnosti, postaviť niekoho do čela: nech zaopátri král muža mudrého a opatrného y nech ho predstawj nad zemu egyptskú (KB 1757); to na wůli gruntownjch pánůw, na mudrem hospodarenj a officyrůw, který w statkoch predstawenj gsu, rjděný a wywolenj záležj (PH 1770); gest zapálená delnykúw pylnost od tych, ktery predstaweny bili nad pracowniki (PT 1778); ma tehdy sam magistrat gednoho comissara tomuto cechu predstawiti (CA 1782)
6. koho za čo (komu), koho na čo ustanoviť, určiť niekoho do nej. funkcie: tehože Gasspar Chalupku byl Dzuro Domko za tutora predgmenowanjm swjm sinom Tobiasowj a Stanowj do gegich zrostu predstawil (P. ĽUPČA 1597); Bůh mne za Adama a za hospodara a ssafara predstawil (SP 1696); sl. magistrat Johanesa Gyurkouskyho ze sluzby zložil a druheho draba na predesly drabsky plat predstawil a prigal (S. ĽUPČA 1737); nebśto mela čekat hnedky od počátku, když jsi predstavena všem lidem za Matku (ASL 1747); Klemens Dwanastý obzwlasstňe ale mladežy za patrona ho (Alojza) a zástupca predstawil (PiA 1782)
7. čo (komu) slovom al. obrazom vyložiť, popísať, zobraziť, vysvetliť: aby pobožnost rostla a upewňena byla, skrze tuto malu knjžku odpustky, zázraky predstawym (SPo 1690); bil take dawno skutek ten w starich figurach predstawen (KK 1709); wčil predstawyme od wyhodu Nemeckeg zemy Uherskú, Sedmohradskú, Slowenskú (zem) (KrP 1760); dlúho bi trwalo wssechni zázraki predstawiti; (Origenes) ged swého blúdu sladkosti swatého Pjsma ocukrowal a tak ho nepowedanjm predstawil (VP 1764)
8. komu čo (o poddanských povinnostiach) určiť, predpísať niekomu niečo: sahu nam predstavuju tak veliku, že predešle roky o jeden strevic vača saha nam bola predstavena (NAHÁČ 1786 LP)
9. čo čomu ukázať niečo ako hodnotnejšie: diabel celú prizni na to se usiluge, aby budúcjm wěcem prjtomné, nebeskjm zemské a wečnjm časné predstawěne byli (VP 1764); -ovať ndk
1. k 1 čo čomu, kam: ablativus latinský se gednako skončuge, budto se mu predstawuge ab, budte de (BZ 1749); praestruo: predstawugem, predbudugem; projectura: prjstressj, které pro déssť predstawugú (KS 1763); predstawnost gest částka reči, která giným slowům se predstawuge (DM 1780)
2. k 2: propono: predkládám, predstawugem (KS 1763); pokrmi slíbugeš wíná predstawugeš, ged nalíwáš (BN 1790)
L. pred očy misle dustogneho kneze Aarona ga predstawugem (MaS 1776) pripomínam
F. neukazug tweg mudrosti, kde geg ňepotreba, neb sytemu neosožy predstawowat chleba (GV 1755) o zbytočnej práci, nosiť drevo do lesa; kdo bližnimu z ňenawisti predstawuge siťi, gisťe k swemu zahanbeňi sam se do ňich chiti (GV 1755) kto druhému jamu kope, sám do nej spadne
3. k 3: žalobu pred slawny widiek predstawugem (LIPTOV 1760); utikame se k velkomožnemu panu, tak take k všemu sl. panstvu stolici Šarišskej k pomoženi v teto naši težobe, s poniženosti nasledujucim spusobem predstavujeme (OPINÁ 1793 LP)
4. k 4: zrkadlem preto sa (Panna Mária) biti prawy, že ona gako matka negčistegssa nas Panu Bohu w sameg sebe prednassa a predstawuge (MS 1749); kdyby se newygawil zloďég, pán domu predstawowat sa bude pred súdcu a prisahat bude, ze neroztáhel ruku na wec bljžnjho swého (KB 1758); mesto Helos, w kterem opitých sluchuw ditkam predstawowaly, žeby se opilstwa od mladosti warowaly (KrP 1760); repraesento: predstawugem, preukazugem (KS 1763); hle, muže wám predstawugem, od kterého mager gsem kúpil (PeP 1771); gedinku mogu pany sswegerinu Susannu Buzák, spoluobywatelkinu mesta pukanského, slawnému magistratu predstawugem (PUKANEC 18. st); wogák seba samého w wógne neprjtelom predstawowal (BlR 18. st) vystavoval sa proti nepriateľovi
5. k 5: Jejich Excelenciu Osviceneho p. Ošprmon Janoš krofa nam za dedičneho pana instaluvali a nam predstavuvali, aby sme uznavali (ZUBÁK 1760 LP)
6. k 6: ditkam mjm y manzelce meg za tutoruw a ochranczuw predstawugem panuw Caspara Chrena a Daniela Babkowskeho (ŽILINA 1648)
7. k 7: gakowich swedkuw w tegto knyze predstawugem, tých wlasne slowá nakratce po latinski wypisugem (PP 1734); preco wira a wula boska nam se na kaznach wiklada a predstawuge? (MS 1758); my richtár sme mu ze mlina nasseho žita daly ani nikoliw gak on predstawuge smety (PUKANEC 1769); gesste sa neskonaly dnowe mesa gedeny a už nam cirkew I. K. w dnessnem sw. ew. gako na negakem obraze predstawuge cely pust (KP 18. st)
8. koho komu vyzdvihovať niekoho nad niekým; čo čomu uprednostňovať niečo pred niečím: (Coster) totiž predstawuge smilstwo stawu swatemu manželskemu (WO 1670); (Abrahám) bohatich chudjm, zemanuw sedlákum, panuw poddanjm nikdi nepredstawowal, ale gedného každého rownjm spúsobem ctil a milowal (VP 1764)
9. zastavovať, pristavovať: sisto: zastawugem, predstawugem, zadržám (KS 1763); predstaviť sa dk
1. pred koho, čo postaviť sa pred niekoho, predstúpiť pred nej. vrchnosť: ponagprw síce prepitugem, ze nemuzem gsa ustanowiti a predstawiti (PUKANEC 1779); nech pride, nech sa predstawi pred nas y onen Holoffernes, negprednegssy a negwissi wudce wogska asirskeho (SQ 1781); (nový majster má) gedneho statecžniho messtana sobe za mediatora winaleznutj a prositj, skrze ktereho by se pred raddu ku obdrženj messtanstwa predstawil (CA 1782); Othona w tom ruchu pred cysare predstawity se mgela (MC 18. st)
L. p. sa pred oči koho komu zjavne sa niekomu ukázať: (opica) pred wssech pristoiczich očy se predstawila (PeP 1769); Judas wyssel proti neprjteli a smelo se gemu pred oči predstawyl (SJ 18. st)
2. komu ukázať sa niekomu, predviesť sa, uviesť svoje meno al. iné údaje o sebe: on pak aby se yako wlasny otecz ditkam predstawil (TURANY 1658); na geho mjsto muže se giny učitel uwesti a cyrkwy se predstawiti (SP 1696); (nový majster) ma se predne wisseg wrchnosty domáczeg predstawyti (CA 1701); gestly nekdy negaka takowá mátoha a strassidlo wám se predstawi, smele se wiptáwagte, kdo sy ty a odkud pricháziss (VP 1764) objaví sa; tehdi starcowé poručili gemu se predstawit (PT 1778)
L. sam Krystus za priklad w teto cnostj nam se predstawil (SP 1696) dal sa za príklad
3. komu zjaviť sa v predstavách niekomu, vybaviť sa niekomu: nekedy až tak zapleteny budess w wúli a mysli twég, taká mrákava se tebe predstawj, že wedet nebudess, čo činiti máss (BlR 18. st)
L. p. sa pred oči, na oči komu objaviť sa, vybaviť sa(v predstavách): na oči gému predstawila se reč Joba (ŽP 1788); pry tweg smrty predstawa sa ty pred očy misly tweg wssecky hhj (hriechy) celeho žiwota pachane (MiK 18. st)
4. čomu upadnúť do niečoho, podľahnúť niečomu neželateľnému: gá zgewnému nebezpečenstwj k hressenj gsem se predstawil (ŽP 1788); predstavovať sa ndk
1. k 1: s teg techdy prycziny znowu pred W. E. s mu zadostu a prozbu se predstawugi (TRENČÍN 1720); ponewadč lepssy čas nastal, pred tobe gse predstawugem (PeP 1771)
2. k 2: Gertrudis widela seba oďenú predstawowati sa Bohu z ňegaku sukňu (BlR 18. st)
L. winssugi teda, aby (občania) sobe od Pana Boha takowu (osobu) wyžadali, ktera by sa Pana Boha bala, ktera by se za príklad ginym predstawowala (B. BYSTRICA 1688 E) dávala sa za príklad
3. za koho vydávať sa za niekoho iného: kterj by se klamliwe za chromjch predstawowaly (TURIEC 1796)
4. zjavovať sa, prejavovať sa v inej podobe: lstiwé pokussenj pod spůsobem dobrého se predstawuge (MPS 1777); predstaviť si (sebe) dk čo vybaviť si v mysli niečo, urobiť si o niekom, niečom nej. predstavu: predstaw sobe pred twu misel ostatnu hodinu (GŠ 1758); predstawme sy te posmechy, ktere (Kristus) znassal w dome Kaifassowym; ani rozum čloweka sobe nič takoweho predstawit nemohel, čo by se nebezskemu blahoslawenstwy prirownat mohlo (SJ 1783; 18. st); predstawme si pred očy prweho otca Adama (MiK 18. st); predstavovať sebe ndk: dobre wiprawene swědomy gest, gestli we wssech wěcech Boha sobe predstawuge pred očy (SK 1697); (človek) obraz ukrižowaného Yežysse nech sebe pred oči predstawuge a tu newymlúwnu lásku w pamati nech opakuge (BlR 18. st)
uložiť dk
1. položiť na miesto, odložiť: kossik, do ktereho se huby jelenge uložili pre pana Wolneho (ŽILINA 1702); (poddaní sú povinní) zežaté zbozi do krizu ulozit, senno suche zhrabat a do kopi zložit (ILAVA 1751); uložili geg na kone a prinesli do dedini mrtweho a prosyli lydj, aby tomuto nesstastnemu za penjze a na prosbu hospodu a postel dali, snad by gesste mohl k žiwotu prygjti (RPo 1790)
2. usporiadať v istom poriadku: drsseli geden czeli grunt sedliaczki Jamrichousky tak reczeni tu w Nowaczech a w teito slawnei Nittrianskei stoliczi uloseni (NOVÁKY 1697); apte locare: dobre uložiti, sporádati (KS 1763); Pane, ulož a sporádag wssecky weci podlé wúli swég (BlR 18. st)
L. u. v mysli zapamätať si: vložil sem w mysly meg (SPa 1716)
3. umiestniť (osobu, telo) do vodorovnej polohy, na lôžko, na odpočinok, ap.: Abrahám na sedmi den pak swadebné sláwnosti, kdyžbi giž newesta geho skutečne w pokogiku uložena byla, ochotne wen z mesta se wibral (VP 1764); posteľ pripravená, do kteréj taká mladá nevesta mala biť naveki uložená (BR 1785); pozatim na nj tažoba prissla a mdloba, tehdy swedek y z druhu pomocy z kupela gj wen wzala, uložila lehnutj (PUKANEC 1787); kdiž ťelo na odpočjnek uloži, nech zaspj; prwe než spat gidess a kdiž udeláss znamenj križa sw., telo na postelce stydliwe ulož (BlR 18. st)
L. u. do hrobu pochovať: Renait do hrobu mal biť uložen (BR 1785); dnesneho dne stanul ten Spasitel, ktereho hrichi nase do hrobu ulozili (SJ 18. st) kt. pre nás zomrel
4. (o peniazoch) odložiť na bezpečné miesto: geslyže by penjze mu uložené byli, da za swúg žiwot, čokolwek by od ňeho žádali (KB 1757)
5. prikázať, nariadiť, ustanoviť: a gestli by to russili, czoz su obrmanowe aneb gednaczy mezy nimi vlozyli, yakz prawo gest s rychtarzem a z bozeyniky, ti strati za to gednani porussene swu ruku (ŽK 1473); druhy artykul vlozyly, ktery by kolwek hubyl czesty, mosty anebo wody wyrazal, na ktereho by se kolwek dosweczylo, tu ze zwrchumenowanu poenu ma trestan byty (P. ĽUPČA 1579); gest vloženo, aby swonik y rano v trety y weczer pro pace zwonil (ŠTÍTNIK 1610); neprestupug cýluw starých, kteréž vložily otcowe twogj (SPa 1716); exactiones facere: platy uložiti, spjsowati (WU 1750); ponjžene prosym, Pane, ulož konec mym zlosťam, nebo yá gym žádny konce neukládám (BlR 18. st)
L. u. na hlavu uvaliť: bohovia giné úpadki na hlawi nasse uložili (PT 1778)
6. zanechať: ulož zmatky a rozbroje, dej žádaného pokoje (RL 1604); u. sa dk
1. umiestniť sa do vodorovnej polohy, ľahnúť si: když pak ženy gegych porodily, hnedky do práce wstaly a mužowe gegych namisto rodyček do postely se uložily (KrP 1760); prjklad o gistém člowěku, který se natruc do koži howadzeg wečer zdráwý zakrútil a vložil (ŠkD 1775)
L. u. sa k počinku na odpočinok: na noc, když sa k počinku uložiss (SN 1772); u. sa na miesto pokoja svojho uložiť sa na večný odpočinok: když pry geg smrty, Ježjss, geg syn, ukázal se rkuce, matka, rostrhni puta swe, uloss se zas na mjsto pokogu sweho, prindi a nemesskag (SJ 18. st)
2. usadiť sa niekde: syn Daniss, ktery se zatim do Trencžina prestiehoval a uložel (TRENČÍN 1679); u. si, sebe dk rozkázať si niečo vykonať: prysahal sem y uložil sem sebe, že budem zachowáwat súdi sprawedlnosti twég (BlR 18. st)