ráno
I. -a rán s. časť dňa od úsvitu do predpoludnia: krásne letné r.; od r-a prší celý deň; dobré r.! pozdrav; od rána do večera celý deň; od večera do r-a celú noc
● r. je múdrejšie ako večer;
nad r-om → nadránom;
ranný príd.: r-á rosa, hmla; r-á prechádzka;
raňajší príd.: r. autobus;
ránko -a -nok s. zdrob. expr.: dobré r.! pozdrav
II. ráno prísl. v rannom čase, za rána, zaránky: prídem zajtra r.
● kde ho r. postaví, tam ho večer nájde nič neurobí
ráno rána rán s.
ráno prísl.
ráno v časti dňa od úsvitu do predpoludnia, v rannom čase • zrána • naráno: ráno, zrána začalo snežiť; naráno už býva chladno • za rána, pís. i zarána • hovor. zaránky: za rána, zaránky si vyšli k rieke • zastar. ránom (Kukučín) • nár. nazraň (Vansová)
ráno1, -a, rán str. začiatok dňa, prvá časť dňa od úsvitu do dopoludnia: včasné r., chladné, studené r., horúce júnové r.; chodiť do práce každé r.; od (včasného) r-a do (neskorého) večera celý deň; od večera do r-a celú noc; Ráno svitlo škaredé (Min.) bolo zamračené. Hostia sa rozišli až za bieleho rána (Jégé) keď sa celkom rozvidnelo. Prebudil sa len nad ránom. (Hor.) K ránu zaspal. (Taj.) Do rána bolo ešte ďaleko. (Urb.) Na ráno mali deti čierik (Rys.) na raňajky. Za rána, za rosy najlepšie sa kosí. (porek.) Dobré ráno! pozdrav
● Ráno je múdrejšie než večer ráno rozmýšľa a koná človek rozumnejšie než večer po celodennej únave;
pren. bás. začiatok nejakého obdobia, obyč. priaznivého pre niečo: r. života mladosť; Je ráno veku človeka. (Kost.) Slovensko v novom ráne doháňalo zameškané. (Ráz.-Mart.) O, mládež naša, tys držiteľkou rána (Hviezd.) pokroku;
ranný príd. ktorý prichádza ráno, ktorý sa koná ráno: r. svit, r-é zore, r-á rosa, r-á hmla; r-á vychádzka, r-á smena, r-é vysielanie (v rozhlase), r-á rozcvička, r-á gymnastika;
ránko i ráničko, -a str. zdrob. expr.: Dobré ránko! fam. pozdrav Dobré ráno; Za ránička, za rána vypustila škovrana. (Podj.)
ráno2 prísl. v rannom čase: skoro r., včas r.; O tretej ráno už vstal a budil starú mater. (Taj.) V utorok ráno bude dobytok tu. (Heč.) Kde ho ráno postaví, tam ho večer nájde (úsl.) o lenivom človeku.
ránko p. ráno
ráno i rano prísl. csl v rannom čase, na začiatku dňa: A rano, keť šeci sa už zobuďiľi, zobraľi si svoje kosi a išľi každí na tú svoju lúku kosiť (Čimhová TRS); Rano aňi ouce ňedojili a pou̯vau̯ah ih vihnau̯ na pašu ňepodojeňie (Podkonice BB); Na noc sa kosienok pohrabau̯, poskladau̯ do petrencov a rano sa zaz rozmetav, kod rosa opskla (Čelovce MK); Ďieušä si vibere na Lucu najkrajšie abúško a každie rano od Luci do Božieho narodzená zahrizne do neho na lašno (Gem. Poloma ROŽ); Ráno sa navariľi meľence z mľiekom aľebo aj kašša z mľiekom (Súľov BYT); A poton ráno sa to nosiévalo aj do stunne s toho koláča, ráno, ked išli hakon tahat vodu, tam už ból ten koláč puscení (Kostolné MYJ); Ráno ešče fičau̯ vietr, a už je cicho (Stupava BRA); Uš potom jag vikisnul (chlebové cesto), jag u_śe rano zamieśil, ta zme valaľi a zme maľi take koritka a do tich koritkoh zme kladľi (Baldovce LVO); Rano f pondzeleg išľi na prišahu a s prišahi išľi rovno do mladej (Rankovce KOŠ); Skoro rano, ket še išče ľem rozbrizgovalo, už bulo čuc kľepac kosi (Brezina TRB) F. ráno sa mu ňesce, večer sa mu ťaží (Bošáca TRČ) - o lenivom človeku
ráno i rano s. csl časť dňa od úsvitu do predpoludnia: Za rána sa najlepšie kosí (Bobrovec LM); „Za ďeväď ranou buďeťe tochto vola käďiť“, a ke_dzme vola käďiľi, na treťuo rano ochoreu̯ druhí (Lišov KRU); Tí konope z hlavámi trhali v noci do rána, abi boli vlchké a semano s ňíh ňepadalo (V. Maňa VRB); Chitro zme bežaľi do potoka sa umidz a išľi zme sa najesc, čo od rána ostalo (Súľov BYT); Mój sveker ket chodziu̯ na polouku, jeden ráz došeu̯ zafčaz rána k tomu stoku s tú dziéru (Dobrá Voda PIE); Tak sa oňi vipráviali do rána (Jablonové MAL); Toten kvas śe namočil do vodi a toto śe potom vľalo do kisnuca a to do rana skislo (Nemešany LVO); U naz maje staviaju na Rusadľe, od večara do rana hodza po valaľe a staviaju (Kokšov-Bakša KOŠ); Mlacilo śe od skoroho rana až do noci (Brezina TRB) L. nad ránom (Lapáš NIT), nad ranom (Dravce LVO, Sečovce TRB) - pred začiatkom dňa, pred svitaním; na ráno (Súľov BYT), na ráňe (Bošáca TRČ), na ráno (Mokrý Háj SKA) - v rannom čase; od rána do večera (Lukáčovce HLO), od rana do večera (Spiš. Podhradie LVO) - celý deň; do bílého rána (Lukáčovce HLO), do biloho rana (Ľubotín SAB) - celú noc; od božiého rána (V. Maňa VRB), od božieho rána (Čičmany ŽIL), ot sameho božeho rana (V. Slivník SAB) - celý deň; dobruo rano! (Hor. Jaseno MAR), dobré ráno vinšujem! (V. Bielice TOP), dobrua rano! (Brusník REV); dobre rano! (Brezina TRB) - pozdrav F. noc chvál ráno a ďeň večér (Bošáca TRČ) - netreba hodnotiť predčasne; ľen po bruchu sa buchňeš a rano najeďená staňeš (Málinec LUČ) - nepotrebuješ večerať, povrávka obyč. pri nedostatku ránko s. zdrob. expr.: Akuo ránko peknuo! (Ležiachov MAR); ránko (V. Bielice TOP) L. dobruo ránko! (Bystrička MAR) - pozdrav
ráno p. rahno
raňajší p. ráno
ráno I. s prvá časť dňa od svitu do predpoludnia: kdo gineho gsaudy, sam sebe newydy, ten ge zwonu podobnj, ktery ginim zwony rano w čas weczerny (BV 1652); diluculum: switánj, ráno (KS 1763); tak sem se oženil, jak by mi hlavu sťal, šanugem, banugem, pre jednu osobu celý svet mám nechat, ani den, ani noc, ni večer, ni ráno, od velkých žálú všecko mi je jedno (AD 1770-90); tedy bude ráno, kdiž noc prende (BlR 18. st); ranný, ranší, raňajší [-aj-, -ej-] príd: ranj duha, yako y koleso okolo slunce a mesice, mračnj čas, wečernj yasnj wskazuge (KoB 1666); sublucanus: prededňowy, ránny; pallantias: ránny žára (KS 1763); Abrahám gest potessen a twár geho studená rannú rosyčku občerstwena byla (VP 1764); horelo nesskodnyma ohny ranegssy nebe (PT 1778); od prwssiho rana, to gest od switany až do trech hodin, to gest nasseg dewateg ransseg se modlila (Mária) (SJ 18. st) F. ranny čas se smjchem nekdy začjname, wečernj hodiny s slzamy čjtame (WN 1728) II. prísl za rána, v rannom čase: tureckému cisári jeho dvorané ráno povedeli, že mladí páni z temnice ušli (ASL 1560); abi ste poslalj pysare w uterek nebo w stredu, welmy rano (NOVÁKY 1569 KL) skoro ráno, zavčasu; Staniek, když gest wino nalozil, ssel gest s nim na hospodu, a rano wstawssi, ssel domuow (BECKOV 1508 SČL); z tychto piluliek wezmy kazdodenne rano gednu a budeš za 24 hodin bezpečny od muoru (RT 17. st); mane: ráno (KS 1763); cybula surowa ze solú a s chlebem gedená rano, obranuge proti zlemu powetru (Zel 18. st) F. kdo rano wstává, tomu Búh dává (SiN 1678); kdožkoli wčas rano stawa, tomu zdrawa bywa hlawa (Se 18. st); -ičko dem: pry weljkem dwore, kazy sobe ore, chtegjce gratiu ziskat, kdo chce w nem wdecznj bit, ma helitropium uzit polny, sobe za priklad, kterež hned raniczko, když winde sluneczko, k nemu se obracuge (BV 1652); (v nebi) tam slunečko wychazj ranjčko, oswecugjce wsseckno, y nas hrjssne syny neposlussne (PoP 1723-24)