priateľ -a mn. -ia m.
1. kto si s niekým dobre rozumie a žičí mu; kamarát, druh: starý, verný p., p. zo školských čias;
pren. kniha je najlepší p.
2. prívrženec, priaznivec, podporovateľ, stúpenec: p. hudby
3. dôverné oslovenie: vážení p-ia, milý p.
● v núdzi poznáš p-a;
priateľka -y -liek ž.;
priateľko -a m. zdrob. expr.
priateľka -ky -liek ž.
milá žena v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnému mužovi • hovor. frajerka: z vojny písať milej, frajerke • priateľka • dievča (zdôrazňuje mladosť, bezzáväzkovosť) • hovor. baba: prišiel aj so svojou babou • hovor. svoja • zastar.: ľúbenica • ľubica • subšt. kočka
porov. aj milenka
milenka žena v ľúbostnom vzťahu obyč. k ženatému mužovi • hovor. frajerka • priateľka (zjemňujúco): už rok má priateľku • kniž. zried.: milostnica • milenica: mať milostnicu • kurtizána (v minulosti mimomanželská družka vysokopostavených osôb): kráľove milenky, kurtizány
priateľ, -a, mn. č. -lia m.
1. človek, s ktorým nás spája vzájomná dôvera, náklonnosť; druh, kamarát: dávny, dobrý, dôverný, úprimný p.; starý p. po dlhé roky; nerozluční, verní p-ia; p. z detstva, zo školských čias, z vojny; p-ia na život a na smrť verní; v kruhu p-ov; mať, nájsť, nemať p-a; V núdzi poznáš priateľa. (prísl.) Priatelia buďme, dlhy si plaťme. (prísl.);
pren. i o zvieratách a o knihe: štvornohí p-ia zvieratá žijúce s človekom; operení p-ia vtáci; pes je dobrý p., kniha je verný (najlepší) p.;
2. človek zaujímajúci sa o niečo, priaznivo naklonený niečomu, priaznivec: p. nášho národa, p. ľudu; p. hudby, šachu, p. dobrého vína kto rád pije dobré víno; p-ia prírody milovníci; Združenie rodičov a p-ov školy; vážení, milí, drahí p-ia, p. milý p., p-u oslovenia
● hovor. p. i nepriateľ každý človek;
priateľka, -y, -liek, zastar. i priateľkyňa, -ne, -kýň ž.;
priateľko, -a, mn. č. -ovia m. hypok. obyč. v oslovení
priateľ m. (prítel) 1. csl, miest. zried. označenie človeka vo vzťahu k niekomu, s kým si dobre rozumie a žičí mu, kamarát: Tí dvajá bívaľi veľkí práťeľá (Dol. Lehota DK); Ňeská f tom dome, ďe je veselie, ňiž ňepečú, priaťelie šetko doňesú (V. Maňa VRB); Šo si ti za príťeľ, koď náz aňi opášiď ňéďeš?! (Čierna Lehota ROŽ); Ti si muoj najľepší priaceľ! (Prosné PB); Išól so_mojemu prátelovi pomáhad hnoj nahadzovad na vlečku (Blatné MOD); Ten tvoj prátel má teda dost šmrncu! (Val. Belá PDZ); Muj ľubi praceľu! (Studenec LVO); Od mladosci mi bul dobri praceľ (Ďačov SAB); Buľi me i nadaľej veľki praceľe (Sečovce TRB) F. to je ľen takí nasilu priaťeľ (Košťany n. Tur. MAR) - neúprimný, falošný; priaťelia buďme, dlhi si plaďme (Bobrovec LM) - priateľstvo sa nemá zneužívať; praceľa treba jag vodi a chľeba (Dl. Lúka BAR) - o dôležitosti priateľstva; dobri praceľ ľepši jak treca ruka (Dl. Lúka BAR) - o osožnosti priateľstva; pre práťela nového ňeopúščaj starého (Bošáca TRČ) - váž si vybudované priateľstvo; praceľ veľo, Boh vecej (Dl. Lúka BAR), praceľa sebe ceňim, Boha sebe važim (Dl. Lúka BAR) - aj priateľstvo má svoje hranice; roďina Pán Boh a príťel miašok (Revúca) - priateľstvo je cenné, ale rodina posvätná (?) 2. csl, miest. zried. dôverné oslovenie cudzieho človeka: V Ďereku ňeňi hrobárov, každí si vikope hrop sám, priaťelie (V. Maňa VRB); Véťe, prejťeľ mój, ako sa vraví: od Očovana a Máľinčana porejdnu kravu ňekúpiš (Málinec LUČ); Ve_neutekajte, prítel, adaj sä poednámo! (Sása REV); Kňes mu povidá: „Prítelu múj, já idem, ale nevím kam, lebo nevím, de je cesta do peku̯a“ (Stupava BRA); Poce zo mnu, praceľu! (Spiš. Tomášovce SNV) 3. zried. rodinne spriaznený človek, vzdialenejší príbuzný: Priaťeľ je z roďini (V. Bielice TOP); Aj priaťeľou druhih zme si povolaľi, roďinku z druhej ďeďine (Cerovo KRU); To mi je už delekí prítel (Kameňany REV) priateľský príd. k 1: Podvojná klobása je prátelská, prajná (V. Rovné BYT); práťeľskí (Hor. Lehota DK); priaťelskí (V. Bielice TOP); prátelskí (Koniarovce TOP); praceľski (Torysa SAB) L. praceľska hoscina (Torysa SAB) - pohostenie pre priateľov v nedeľu po svadbe priateľko i priateľček m. zdrob. expr. k 2: Priaceľko, vipime si! (Prosné PB); Príteu̯ku, co scete za ti koňe? (Koválov SEN); Prátelko mój, to ste veru zle natrafili! (Lukáčovce HLO) F. roďini do psej hoďini a pra̋ťelčeka aňi do palčeka (Zázrivá DK) - iron. o niekom, kto berie väčšie ohľady na priateľov ako na rodinu priateľka i priateľkyňa ž.: Poparáťila som si s priaťeľkou, torú som už dávňejšie ňeviďela (Sučany MAR); Jedného pekného dna išla som s priatelkami na malini do bánu na Sitno (Ban. Štiavnica); Ona bola priaťeľka z moju ženu (Košec. Podhradie ILA); Prátelkiňo moja, ke_ci uš tu, priznám sa ťi (Kuklov MAL); Jenna moja práťelka ma varovala, abi som praj ňenaleťela (Lapáš NIT); Tam stala moja praceľka, co mi jej bula za svatku ket śe vidavala (Čemerné VRN); priaťelka (Bobrovec LM); praceľka (Dl. Lúka BAR); praceľkiňa (Mokroluh BAR);