Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

preto

I. zám. ukaz. príslov. odkazuje na príčinu, účel, cieľ (vyjadrený vedľ. vetou): veď p. sa vrátil (, aby spravil poriadok); odcestoval p., lebo musel

● každé prečo má svoje p. všetko má príčinu

II. (a) preto spoj. priraď. vyj. dôsledkový vzťah, zato: pokazil rys, (a) p. ho prepracoval

III. (veď) preto čast. hovor. (ako replika v dialógu) vyj. upokojenie s výsledkom, (veď) zato: už ta nepôjdem – (veď) p.

a preto spoj. priraďovacia

preto zám. ukazovacie príslovkové i spoj. priraďovacia i čast.

preto 1. odkazuje na príčinu, dôvod, účel obyč. vyjadrený vedľajšou vetou • zato: vrátil sa preto, zato, aby si zobral viacej korún • nato: je tu nato, aby nám pomohol; preto, nato si nás nemusel volať • fraz. na ten(to) cieľ

2. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a preto • zato • a zato: vždy sa vystatoval, preto, a preto ho nemali radi; letel prvý raz, zato sa bál • teda • a teda • tak • a tak: začalo sa zmrákať, teda, a teda sa pobrali domov; páčila sa mu, tak, a tak sa jej prihovoril • nuž • nuž preto: nevládala, nuž, nuž preto jej pomohol

tak 1. ukazuje al. odkazuje na spôsob al. mieru deja; takým spôsobom, do takej miery • takto: tak, takto sa im to nepodarí • natoľko: nemusíš sa tak, natoľko ponáhľať • expr.: takhľa • taktohľa: takhľa, taktohľa to urob • nár. ľaľatak

2. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a tak • preto • a preto: bol unavený, (a) tak, (a) preto si ľahol • teda • a teda: mal chvíľu čas, (a) teda sa tu zastavil • nuž: odmietol som, nuž sa nahneval • i: chytili ho pri špehovaní, i zbili ho • takže • že (uvádza vedľajšiu vetu dôsledkovú): okríkli ho, takže radšej odišiel; noc bola horúca, že nemohol zaspať

3. nadväzuje na situáciu a uvádza vety s rozličným obsahom, s rozličnou modálnosťou • nuž • no • teda: Tak, nuž čo mám robiť? No, teda, už si spokojný? • hovor. takže: takže prídeš

4. hovor. uvádza výraz prinášajúci novú informáciu • napríklad • povedzme • hovor. takto: Nechcel by si tak, napríklad mlieko?; nebolo by zlé, keby, povedzme, takto niečo dali

5. p. asi 1, približne 2 6. p. áno

teda 1. konštatuje al. komentuje istú skutočnosť, uvádza zhrnutie nejakého zistenia • tak • slovom • skrátka: teda, tak si už uvedomuješ, čo si spravil; slovom, skrátka, musíš sa rozhodnúť • jednoducho • prosto • proste: správa sa jednoducho, prosto ako slobodný mládenec • nuž: nuž, mal by sa nad tým zamyslieť • raz • konečne: buďte už raz, konečne ticho • už • potom • takrečeno: a ako to už potom, takrečeno býva, nešťastie nechodí samo • kniž. ergo: ergo, zajtra sa stretneme • zastar. tedy

2. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; uvádza vysvetlenie k textu al. vypočítavanie • čiže: prišli aj naši, teda, čiže otec a mama • to jest (skr. t. j.) • a to: najvyšší predstaviteľ štátu, t. j. prezident; rastú tam ihličnaté stromy, a to smreky, jedle, borovice • napríklad • ako (uvádzajú vysvetlenie al. neúplné vypočítavanie): kôstkoviny, napríklad, ako čerešne, slivky, ringloty, majú šťavnatú dužinu • zastar. tedy

3. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a teda • preto • a preto • tak • a tak: je ešte mladý, (a) teda si to môže dovoliť; nemá nikoho, (a) preto, (a) tak si musí poradiť sama • nuž: išli iní, nuž išiel aj on • i: prišla noc, i museli skončiť • zastar. tedy

4. p. no 3

preto

I. spoj. priraď. dôsledková v rámci dôsledkového (výsledkového) súvetia spája vety, z ktorých prvá vyjadruje dôvod a druhá výsledok: Vezie sa prvý raz mašinou, preto je taký zjašený. (Zúb.) Cestou do Žiliny som ubil akéhosi pána, a preto ma chceli chytiť. (Jégé)

II. zám. prísl. v nadradenej vete odkazuje na príčinu vyjadrenú vedľajšou vetou, ktorá býva obyč. uvedená spoj. že, lebo, aby; z tej príčiny, pre tú príčinu, z toho dôvodu: Spomenul som si raz na túto príhodu len preto, že je poučná. (Jil.) Kľavošom prezývali ho preto, lebo všetko robil ľavou rukou. (Ondr.) Studňu vykopali len preto, aby mali vodu do kotla. (Zúb.)

● nič preto, preto nič to nerozhoduje, zato nič: Páni majú svoje vrtochy, ale nič preto, pán Žúrik sú dobrý pán. (Vaj.) Každé „prečo“ má svoje „preto“ (úsl.) všetko má svoju príčinu

preto
I. zám. ukaz. prísl. strsl, zsl, čiast. vsl odkazuje na príčinu, účel, cieľ (vyjadrený vedľajšou vetou): Preto si sa nahňevau̯, ľebo si ťä ňig ňefšimnú (Mokraď DK); Dochtori preto píšú na recepisoch také čari-bari, abi to ludié nevedzeli prečítat (Šípkové PIE); Spominam to ľem preto, žebi sce druhi raz znaľi (Dl. Lúka BAR)
II. spoj. priraď. strsl, zsl, čiast. vsl vyjadruje dôsledkový vzťah, zato: Ňeprivrävela si sa jej, preto sa na ťebä hňevá (Nižná TRS); Konce sa splietali aj viadz razi a šaďe boli preto ďieri (V. Maňa VRB); Hneval se so mnó, preto neprišól (Kameňany REV); Furd boženká, preto ho prezívajú aj boženkár (Brvnište PB); Moj starí je krajčiér, preto k nán na Lucu celí den prichádzali samí chlapi (Rudník MYJ); Z vozom pritáhóv daleko dopretku, preto mosev trošku cavkad naspátek (Šípkové PIE); Un chori, preto je taki červeni (Dl. Lúka BAR)
III. čast. vyjadruje uspokojenie s výsledkom, (veď) zato: Šak preto, inádž bi palica mala robotu! (Zvončín TRN)

preto, pretož [pre-, pro-]
I. spoj prir dôsledková, spája vety, z ktorých prvá vyj. dôvod a druhá dôsledok: vy zly lude Bardiowcy, wi ste naszych bratov daly zveszaty, a pretos takto se mstiti budeme (BARDEJOV 1493 DSJ); (Bože) wiess, zeť bez tebe mrtwy sme a bez twogeg pomoczy nicz dobreho vcžinit nemuožeme, a protoss porucžeme se w twoge rucze (BAg 1585); ideo: proto, protož (KS 1763); oleg gest masni, preto se lechko prihituge (PR 18. st)
II. zám prísl pre tú príčinu, z toho dôvodu: do domu zadneho prawa nema myti starssy bratr, a to proto, ze statku otcowskeho mnoho utratil (P. ĽUPČA 1552); (deti) kdi se rodia, spia a magi oczi zawrene proto, že zwikly spati w žiwote matky sweg (TC 1631); qvapropter: protož (KS 1763)