Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

prestať -stane -stanú -staň! -stal dok.

1. zastaviť, skončiť istú činnosť: p. sa učiť, p. pracovať, spievať; prestaň s tým plačom!

2. (o javoch) skončiť sa, zaniknúť; prerušiť sa: neos. p-lo pršať; p-la ju bolieť noha; spev p-l;

nedok. prestávať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
prestať ‑stane ‑stanú ‑staň! ‑stal dok. (skončiť)

prestať -tane -tanú prestaň! -tal -tanúc -tanie dok.

-stať/81191±143 22.67: verbá inf. dok. 78009→78189
+68
−70
dostať/27792 stať/24789→24969
+68
−70
zostať/9271 ostať/5291 prestať/3179 vstať/2490 nastať/2050 potrestať/1294 zastať/933 prichystať/202 povstať/159 nachystať/144 zaostať/76 (12/339)

-tať/139989±143 2.20: verbá inf. dok. 103458→103638
+68
−70
dostať/27792 stať/24789→24969
+68
−70
zostať/9271 ostať/5291 spýtať/3898 prečítať/3795 prestať/3179 opýtať/2668 vstať/2490 nastať/2050 potrestať/1294 privítať/1028 zapamätať/996 (166/14917)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dokončiť doviesť do konca (op. začať) • skončiť ukončiť zakončiť: dokončili, skončili nakrúcanie filmu; ukončiť, zakončiť začatú prácukniž.: dokonať zakľúčiť: dokonal, zakľúčil príhovor citátomprestať (s niečím): prestal s robotou až neskoro večerdotiahnuť dovŕšiť zavŕšiť zvŕšiť (na najvyššiu mieru): autor nedotiahol scénu do detailov; umelec dovŕšil, zavŕšil svoje dielokorunovať (s úspechom): práca korunovaná úspechom, odmenouuzavrieť uzatvoriť (urobiť definitívny koniec, záver niečomu): uzavrel diskusiuabsolvovať (dokončiť štúdium): absolvoval stáž v zahraničídohotoviť dorobiť dobudovať dotvoriť (dokončiť ručnú al. intelektuálnu prácu): dohotovila, dorobila obed; dobudovať sídlisko; dotvoriť esej, obrazskoncovať (dokončiť niečo nepríjemné): rázne skoncoval s hádkouslang.: odkrútiť (si) dokrútiť (si): chlapci si odkrútili, dokrútili vojenčinunár. pokončiť (Kukučín)


minúť sa 1. náhodou sa nestretnúť • obísť sa: minul sa, obišiel sa s kamarátom

2. postupne sa stratiť • minúť pominúť pominúť sa: úzkosť ju už minula; hnev (sa) pominulprejsť prestať skončiť sa: búrka prešla; deň sa skončilpadnúť: zábrany padlizmiznúť zaniknúť zájsť: mladosť zmizla, zašlaubehnúť ujsť utiecť uplynúť prebehnúť (o čase): prázdniny ubehli rýchlo; cesta prebehla pokojnespotrebovať sa vyčerpať sa zužitkovať sa vyjsť (čerpaním sa minúť): zásoby sa spotrebovali, zužitkovalihovor. dôjsť: cukor nám došielvypršať (o platnosti niečoho): platnosť pasu vypršalahovor. zísť: už mu dovolenka zíde


poľaviť 1. stratiť na sile, intenzite (obyč. o telesných al. duševných pocitoch, o prírodných stavoch) • povoliť popustiť: bolesť zuba poľavila, povolila, popustila; koncom februára mrazy poľavia, povolia, popustiazmierniť sa zmiernieť: smútok sa po roku zmiernilustúpiť ustať prestať oslabnúť zoslabnúť: na večer lejak ustal, (z)oslabolochabnúť: ich úsilie rýchlo ochabnepoddať sa utíchnuť utíšiť sa: víchrica sa po hodine poddala, utíchla, utíšila sa

2. pri jednaní pristúpiť na nižšiu cenu, hodnotu • spustiť zľaviť: nechcel poľaviť, spustiť, zľaviť z ceny ani korunuubrať popustiť povoliť (z nárokov, z ceny a pod.): nerád popustí zo svojich predstáv, nárokov


prestať 1. dočasne al. celkom prerušiť istú činnosť (s neurčitkom nedok. slovesa; s čím) • skončiť (s čím): prestala vyšívať; prestala, skončila s vyšívanímskoncovať (prestať sa zaoberať s niečím; prestať robiť niečo nepríjemné, neželateľné): skoncovať s hádkami, s nenávisťouzabudnúť (prestať v činnosti pri istom duševnom stave): dieťa od prekvapenia zabudlo plakať, dýchať; od radosti zabudne myslieť na nebezpečenstvo

2. (o javoch, dejoch) mať koniec, zavŕšiť svoje jestvovanie (op. vzniknúť) • pominúť pominúť sa minúť minúť sa: horúčavy naraz prestali, pominuli (sa), minuli (sa)skončiť sa zaniknúť prejsť: hnevy medzi rodinami sa skončili, zanikli, prešlizmiznúť: obavy z budúcnosti čoskoro zmiznúpoľaviť popustiť povoliť ustať utíchnuť stíchnuť zmierniť sa (stať sa miernejším, stratiť na sile; o poveternostných javoch): mrazy poľavili, popustili, povolili; búrka utíchla, stíchla, zmiernila sa; dážď čoskoro povolí, stíchnepretíchnuť (obyč. na chvíľu): bolesť pretíchla, dážď pretícholkniž.: ustrnúť utuchnúť (o deji): spev naraz ustrnul; neutuchla v ňom láska k vlastistratiť sa: bolesť sa stratila, strach sa stratíexpr.: zakapať skapať: zlozvyk piť na pracovisku zakapal, skapal


skončiť 1. uskutočniť poslednú fázu, koniec niečoho, doviesť do konca (op. začať) • dokončiť ukončiť zakončiť: robotu sme skončili, ukončili o hodinu skôr; prednášku dokončil, zakončil citátomkniž.: dokonať zakľúčiť: začaté dielo autor už nestihne dokonať, zakľúčiťnár. pokončiť: pokončiť vec razom (Kukučín)dovŕšiť zavŕšiť zvŕšiť (na najvyššiu mieru, úplne): víťazstvo dovŕšime, z(a)vŕšime oslavoukorunovať (s úspechom): korunovať dielo oslavouuzavrieť uzatvoriť (urobiť definitívny koniec, záver niečoho): uzavrieť, uzatvoriť besedu, sympóziumabsolvovať (vychodiť školu, štúdium, kurz a pod.): gymnázium úspešne absolvovalskoncovať (niečo nepríjemné, neželateľné, zdĺhavé a pod.): skoncujeme naše hádky; skoncovať s neporiadkamiprerušiť (predčasne): prerušiť ťarchavosťprestať: prestať, skončiť s robotou

2. mať zlý koniec • hovor. expr. dobačovať dogazdovať doskákať: skončiť na šibenici, v nemocnici; už sme dobačovali, doskákali; takýmto spôsobom rýchlo dogazduješ

3. p. umrieť


stíchnuť 1. prestať sa ozývať (o zvukoch al. ich zdroji) • zatíchnuť umĺknuť zmĺknuť zamĺknuť: krik na ulici stíchol, zatíchol, umĺkol; piesne pomaly stíchli, umĺkli, z(a)mĺkli; naraz všetci v rozhovore stíchli, z(a)mĺkliutíšiť sa: smiech sa zrazu utíšilzanemieťexpr. znemieť onemieťexpr. zamrieťpoet. zmrieť odmlčať sa (prestať istý čas hovoriť): zanemieť, onemieť od strachu, úžasu; načas sa odmlčalexpr. zried. ponemieť: deti od prekvapenia ponemeliexpr.: začúchnuť učúchnuť: zhromaždenie prekvapene začúchne; spev učúchnepritíchnuť (sčasti, trocha stíchnuť): plač pritícholoslabnúť zoslabnúť ochabnúť utíchnuť (stratiť na intenzite, sile; o zvuku): bubny neutíchliustať: zavíjanie vetra ustalokniž. pohasnúť: smiech naraz pohasnezried. zahluchnúť: ozvena zahluchla v diaľke

p. aj stíšiť sa

2. skončiť svoju existenciu, prestať jestvovať (obyč. o prírodných javoch, zvukoch a pod.) • prestať ustať ustúpiť utíchnuť: búrka po hodine prestala, ustala, ustúpilapominúť zaniknúť: bolesť po tabletke pominie; spev v diaľke zanikne


zabudnúť 1. prestať na niečo, na niekoho myslieť, prestať mať na pamäti, nedržať niečo v pamäti, a preto niečo neuskutočniť • nespomenúť si (op. zapamätať si): nezabudnite kúpiť mlieko; zabudol prísť na dohovorené miesto; celkom zabudli, nespomenuli si na rodinupozabudnúť (na chvíľu, na istý čas): pozabudli na ostatných čakajúcichfraz. pustiť z hlavy: na druhý deň som vec pustil z hlavypren. vyšumieť z hlavy: vyšumelo mi to z hlavyhovor. vyspať sa (z niečoho; v spánku zabudnúť na niečo nepríjemné) • nechať (nechtiac nevziať so sebou): zistil, že si tašku nechal v autobusepren. expr. pochovať: nepríjemnú historku už dávno pochovalzanedbaťpráv. opomenúť (neurobiť, čo treba): zanedbal svoju povinnosť; opomenutie vážnych skutočností, zákonazastaráv. omeškať (neurobiť niečo obyč. zo zábudlivosti): neomešká nikdy pripomenúť svoje zásluhypozabúdať (postupne zabudnúť)

2. prerušiť istú činnosť • prestať: od údivu zabudnúť, prestať hovoriť

3. p. odpustiť


zaniknúť prestať jestvovať (o javoch, duševných stavoch a pod.; op. vzniknúť) • pominúť pominúť sa: mnohé civilizácie zanikli, pominuli (sa)stratiť sa: nedôvera sa postupne stratilakniž. odumrieť umrieť: nádej už odumrela, umrelaminúť sa: hnev sa v ňom rýchlo minulprejsť prestať zmiznúťhovor. expr. vypariť sa: úkaz trval iba chvíľu, hneď prestal, zmizol; búrka už prešlaodpadnúť: povinnosť platiť mi už odpadlaexpr.: zakapať skapať: staré zvyky zakapali, skapalikniž. zastar. zniknúť (Hviezdoslav, Tatarka)poet. uvädnúťexpr. odšumieť: mladosť uvädla, odšumeladoznieť (o zvukoch): pieseň v diaľke doznelazapadnúť (nevyniknúť medzi niečím iným): novinka zapadlavyjsť nazmar zmariť sa: talent vyšiel nazmar; nádeje sa zmarili

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

prestať, -stane, -stanú, -stal, rozk. -staň dok.

1. (s neurč. nedok. slovesa, s čím, zried. i v čom) prerušiť, zastaviť, skončiť nejakú činnosť (o osobách i o veciach): Prestali sme sa zhovárať. (Stod.) Prestal sa učiť. (Tim.) Ani na chvíľu neprestala vyšívať. (Vaj.) Prestal byť pánom svojej vôle. (Urb.) Prestal vec brať naľahko. (Taj.) Stroje prestali pracovať. (Kuk.) Čas prestal preňho jestvovať. (Zúb.) Prestalo srdce biť (J. Kráľ) človek zomrel. Letné slnko prestalo hriať. (Ondr.); prestalo pršať; Zdola sa prestalo dymiť. (Hor.) Chceš ustúpiť, aby ti prestalo byť clivo? (Kuk.); prestaň!, prestaňte! napomenutie, rozkaz, zahriaknutie, zastavenie niekoho v nejakej činnosti: Pišta, prestaň (plakať), veď ti to ani nesvedčí. (Stod.); nevie, kedy má prestať nepozná mieru; Prestaň mi, Ďuro, s takými rečami. (Laz.) Už by mohli prestať s tými obeťami. (Urb.) Kedy už prestaneš s tou politikou? (Krno) Matka chcela ju utíšiť, aby prestala so slzami. (Jes.) Razom prestali v robote. (Tat.) Prestali v tanci. (Jes.)

2. skončiť sa, zaniknúť, prerušiť sa; zmiznúť, ukončiť svoje jestvovanie: Spev náhle prestane. (Heč.) Dážď prestal. (Vaj.) Prestali exekúcie. (Jes.) Reč prestala ako s mojím pravým, tak i ľavým susedom (Pláv.) skončil sa rozhovor. Ich styky prestali nadobro. (Jégé) Búrka neprestala. (Jil.) Všetky bolesti prestali. (Jégé) Hudba prestala razom. (Kuk.);

nedok. prestávať, -a, -ajú

prestať1 dok. (prestáť)
1. i neos. csl obyč. v spoj. s neurčitkom nedok. slovesa dočasne al. celkom prerušiť istú činnosť, skončiť: Tá stará harfa ťi ňeprestaňe pľa̋skaď jäzikom, čuo sa buďe čuo robiť (Krivá DK); Šak ti prestaňeš, ke_ťi jednu kmasňem! (Ležiachov MAR); Keť pršalo, miselo sa prestáť, ľebo poňíu bolo málo (Lišov KRU); Prestalo pršac, už móžem isc (V. Rovné BYT); Ked otiédz videli, že ribí je dost, roskázali, abi sa prestalo chitat (Mnešice NMV); Neni to modz rokóv, čo plte prestali chodzit (Sv. Peter p. Váh. HLO); A já sem hledal ženu a neprestál sem hledat, dokál sen nenašel (Skalica); Aľe dachtera (krava) potim prestala žrac (Nemešany LVO); Tag zme kuru mačaľi do vodi, žebi prestala kvočic (Kokšov-Bakša KOŠ); Ke_cigaňe prestaľi hrac, paropci išľi gu ciganom, tam sebe postavaľi a začaľi śpivac (V. Zalužice MCH)
L. bes prestáňa (Dol. Lehota DK), bres prestaňia (Košťany n. Tur. MAR), bes prestáná (Lukáčovce HLO), bes prestaňa (Dl. Lúka BAR) - bez prerušenia, ustavične, stále, neprestajne
F. prestaň už rás! (V. Bielice TOP), prestan už ras! (Lukáčovce HLO) - ostrá výzva, rozkaz, zahriaknutie, zastavenie niekoho v nejakej činnosti, dosť už!; prestad na mále (Bošáca TRČ), prestad na chuci (Bošáca TRČ) - nedosiahnuť žiadané; ňevia, koďi má prestáť (Čierna Lehota ROŽ); ňevie, kedi prestac (Prosné PB), též neví, kedi má prestat (Zvončín TRN), ňezna, kedi ma prestac (Gregorovce SAB) - nepozná mieru
2. ukončiť svoje jestvovanie, zaniknúť, pominúť sa: No prvej (šafraníci) viadz do Rúskej choďiľi, aľe potom už Rúska tak prestala (Ležiachov MAR); Ale potom prestalo podanstvo (Istebné DK); V Mňíchovom potoku buľi do jami zakopaňí dvajá mňísi; to vichoďilo preto, žebi choľera prestala (Vitanová TRS); A ke_dáš prestau̯, tá starina uskla (Tek. Breznica NB); Adaj lem nepajdeš f ťéto mokve domó, poškaj, kím prestane! (Revúca); Us son si celkom mislel, že tá jedlivost prestane a ze susedom bude pokoj (Dol. Súča TRČ); Ale o pólnoci prestal ten veter, tá fujavica (Smolenice TRN); Ftedi, ket ten boj prestau̯, služebňíci nemieli pána (Záh. Bystrica BRA)

prestať2 dok. zameniť príslušnosť k nejakému celku, zmeniť vierovyznanie, presvedčenie ap., prestúpiť: Prestau̯ na katolíka (Brezno); Prestal na katoľicku viru (Bánovce n. Ond. MCH)

prestať dk
1. (od čoho) prerušiť al. zastaviť, skončiť nejakú činnosť: duchovne sobotu máš svietiti, že od skutkov svých máš prestati; prosím tobe, neprestan kolíbat, dokavad ješte nevykolébaš Achima (ASL 1532; 1672); desistere bello: prestati od wógni (KS 1763)
2. (o javoch) skončiť sa: ty na weky trwat budess, Pane, a památka twoga ňykdy neprestane (CC 1655); Lacuskowi prestala zimnica (RADVAŇ 1714); Martin ze swu ženu medzi ginu čeladu do tancza se oddal a kdy potom tanecz prestal, Jana paliczou po chrbte uderil (BLATNICA 1734); prestane ti slunce, mesic, tess y hwezdy switit (GV 1755); proste Pána, aby prestlo hromobiti (KB 1757)
3. (na čo, na čom) pristať, privoliť, súhlasiť s niečím: na tom ty strany zvplna gsu przestaly, ze giz gmenowane pane Markusse giz gmenowany przatele neboztika Stanczle gmagi pokoy dati (ŽK 1485); rychtarz prawo osadil, na prawe prestaly obedwe strany (P. ĽUPČA 1549); strani dobrowolnje na tom presztaly, aby grunt pana Ferencza na troge se rozdelil (TRENČÍN 1629); actor na to prestal a prowolil, aby toliko wčilegšie nakladky zložene byli (ZÁTURČIE 1760); -ávať ndk k 1: my k geho (Ladislavovej) prosbie naklonieni gsucze pro sluzby geho, kterez nam wod mnoha czasuow czinie a cziniti neprestawa (BUDÍN 1481 SČL); (mešťania) Valenta ode wsseckey na poctiwosti posskwrnj cžisteho nachazegi a zastawagi y zastawati neprestawagi wedle geho newinosti (P. ĽUPČA 1596); nepratele spurnj gsau a vkrutnj, ktery neprestawagj nam zle strogiti (ZA 1676); zaden newedel až do smrty, že z geho napominany a modlidbu nestidate zeny od smilstwa prestawaly (ŽA 1732); k 2: po wsseckych dňoch zemskych mráz a horko, leto a zyma, noc y deň nebudú prestáwat (KB 1757); dimittit eum dolor: prestáwá bolest (KS 1763); k 3: Janowy porucziam piet zlatych, to aby na tom prestawal, protoze sem niekolik zlatych na listj gemu nalozil (ŽILINA 1594); wos geden welikj ze sestorim statkem sinowj poručam, abj na tom prestawal a w pokogj užiwal (P. ĽUPČA 1689); annuo: priwolugem, prestáwám na nečem (KS 1763)

prestať_1 prestať prestať_2 prestať

Zvukové nahrávky niektorých slov

a kto prestane rásť et, qui cesse de croître
alebo sa prestane uplatňovať ou cesse de s'appliquer
ale o polnoci prestal mais à minuit il cessa
kto prestane rásť, umiera qui cesse de croître, meurt
na chvíľu prestalo biť de battre un instant
na trh okamžite prestane sur le marché cesse immédiatement
prečo, prestal mu odpovedať pourquoi, il cessa de lui répondre
prestalo biť, to srdce de battre, ce coeur
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu