Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

postúpiť -i dok.

1. pokročiť, podísť: p. o krok, p-te k dverám!

2. posunúť sa dopredu, op. ustúpiť: vojsko opäť p-lo kilometer

3. dostať sa bližšie k cieľu, pokročiť: prípravy na snem už p-li, vo vede sa veľmi p-lo

4. dosiahnuť ďalší stupeň, vyššie zaradenie: p-l za, na zástupcu riaditeľa; p. do vyššieho ročníka, do vyššej súťaže

5. prenechať, odstúpiť, odovzdať: p. majetok deťom; spis úradne p-li ďalej;

nedok. postupovať

1. k 1 – 5

2. počínať si, konať: p. úradne, rozvážne

postúpiť -pi -pia postúp! -pil -piac -pený -penie dok.

odovzdať 1. povinne dať • odviesť: zbraň museli odovzdať; zisk, dane odovzdali štátu • poodovzdávať • poodvádzať (postupne, viac vecí)

2. dať natrvalo niekomu al. dať do správy, ochrany a pod. • prenechať: odovzdať, prenechať dedičom pozostalosť • postúpiť: postúpil bratovi všetky výhody • obetovať • oddať (odovzdať často na úkor seba): obetovať sily verejnému blahu; voliči mu oddali svoje hlasy, oddať niekomu moc • vydať: vydali ho súdu • poodovzdávať • poprenechávať • pooddávať • povydávať (postupne, viac vecí, osôb)

3. dať ako sprostredkovateľ • tlmočiť • oddať: odovzdali, tlmočili nám pozdravy známych; odkaz nám oddali • postúpiť: spisy, list treba postúpiť ďalej • doručiť (odovzdať adresátovi) • poodovzdávať • pooddávať (postupne, viac vecí)

podísť prísť bližšie k niekomu, niečomu • pristúpiť: matka podišla, pristúpila k postieľke • postúpiť: postúpil pár krokov smerom k dverám • zried. pôjsť: rýchlo pošiel žene oproti • pokročiť: pokročte len bližšie, je tu miesta dosť • prikročiť • priblížiť sa: potichu prikročila, priblížila sa k dverám • expr. prišmietnuť sa

postúpiť 1. urobiť jeden al. viac krokov dopredu; dostať sa vôbec dopredu (op. ustúpiť) • podísť • pokročiť: postúpiť, podísť o krok a zastať; nepostúpili, nepokročili ani o kúsok • posunúť sa: zástup ľudí sa posunul asi o meter; front sa posunul k hraniciam • pomknúť sa • pomyknúť sa • podať sa (postúpiť al. sadnúť si o kúsok ďalej): rad čakajúcich sa konečne pomkol; prosím, pomyknite sa, podajte sa ešte • potisnúť sa • potlačiť sa (postúpiť tisnutím, tlačením): musíme sa potisnúť, potlačiť, aby sme sa všetci zmestili • postrčiť sa (postúpiť po náraze)

2. dostať sa bližšie k cieľu • pokročiť • urobiť pokrok: výstavba metra postúpila, pokročila; vo výskume sa postúpilo, urobil sa pokrok • kvalifikovať sa (postúpiť v súťaži)

3. zrieknuť sa, vzdať sa niečoho v prospech niekoho • odstúpiť: časť poľa postúpil, odstúpil bratovi • prenechať • prepustiť: majetok prenechal deťom; prepustím vám svoje miesto • dať • odovzdať • poslať (dať ako sprostredkovateľ): list postúpiť, poslať na vybavenie

prenechať vzdať sa v niečí prospech al. vôbec odovzdať niekomu niečo • postúpiť • odstúpiť: všetok rodinný majetok prenechá, postúpi bratovi; prenechať, odstúpiť časť územia protivníkovi • ponechať • nechať • dať: rozhodovanie (po)necháme, dáme mladším; nechali, dali nám auto za polovičnú cenu • vydať (dať do moci niekoho): vydal im svoju pozíciu • prepustiť: prepustiť niekomu na istý čas garsónku • zložiť: všetku starosť zložil na manželku, prenechal manželke • zveriť (s dôverou odovzdať obyč. do opatery): zveriť svoje úspory banke • popustiť: popustil mi svoje miesto na sedenie

prepustiť 1. dovoliť odísť z istého úradne viazaného miesta • pustiť: prepustiť, pustiť vojaka na dovolenku; z nemocnice ho prepustia, pustia o týždeň; vraha z väzenia už neprepustia, nepustia • uvoľniť (zbaviť nejakej povinnosti): uvoľniť, pustiť žiaka na dve hodiny; uvoľnili ho z pracoviska • expr.: vyhodiť • vyliať: vyhodiť, vyliať niekoho z roboty • demobilizovať (prepustiť z vojny) • poprepúšťať • expr. povyhadzovať (postupne, viacerých)

2. dobrovoľne opustiť niečo v prospech niekoho • prenechať • nechať • ponechať (obyč. zadarmo): prepustiť susedovi niečo zo svojej úrody; dedičstvo (pre)nechal súrodencom • odstúpiť • postúpiť: celú knižnicu odstúpil, postúpil bratovi • pustiť: funkciu pustil až po piatich rokoch • zriecť sa • zrieknuť sa • vzdať sa: nechce sa zriecť, zrieknuť, vzdať svojho majetku • dať: dáme vám ešte jedného pracovníka navyše; dať svoje miesto inému • požičať (bezplatne prepustiť na istý čas): požičať niekomu chatu na dovolenku

stúpiť, stupiť 1. položiť chodidlo nohy na niečo, do istej polohy • šliapnuť: stúpil, šliapol si mi na otlak; stupiť, šliapnuť do blata • dostúpiť • dostupiť • došliapnuť (celým chodidlom): bojí sa dostupiť, došliapnuť na boľavú pätu • našliapnuť (do istej polohy): Našliapni na plyn! • stlačiť (nohou)

2. urobiť krok • kročiť: nemá kde stúpiť, kročiť, všade je neporiadok • podísť • postúpiť (urobiť krok, kroky dopredu): podíďte, postúpte ku mne

3. p. vojsť 1

postúpiť, -i, -ia dok.

1. urobiť krok al. niekoľko krokov dopredu, pokročiť, podísť: Ako chcel postúpiť, noha zlyhala. (Kuk.) Dáma postúpi mu niekoľko krôčkov v ústrety. (Ráz.); p. o krok, o krôčik dopredu, i pren. urobiť pokrok, pokročiť v niečom; pren. než postúpim ďalej žitia na púti (Hviezd.) pokročím v ďaľšom živote; pren. Kedy už konečne postúpime k slovám a vetám. (A. Mat.) kedy sa dostaneme.

● p. z rozumu (Jes-á) zošalieť, zblázniť sa;

2. premiestniť sa, posunúť sa dopredu (obyč. v boji): Nemci postúpili na Kraľovany. (Ondr.) Boj nebol ťažký. Postúpili sme bez ťažkostí. (Karv.)

3. urobiť pokrok, pokročiť v nejakej činnosti, vo vývoji, dostať sa bližšie k cieľu: Prípravy postúpili tak ďaleko, že prvá oplátka zišla zo železa. (Kuk.) Známosť sotva postúpi ďalej. (Škult.)

4. dosiahnuť vyššiu hodnosť, najmä v úrade al. v spoločenskom postavení: p. v hodnosti; Postúpil na kaprála. (Kuk.) Ústav znížil platy, Lajo však postúpil. (Taj.) Prisľúbil, že doštuduje. Potom iste postúpi i v službe. (Gab.) Hurban postúpil medzi najprednejších členov (Jednoty). (Vlč.); šport. p. do ďalšieho kola víťazstvom sa kvalifikovať do ďalšej súťaže; p. bez boja (do ďalšej súťaže); škol. p. do vyššej triedy;

5. (čo komu, čomu) vzdať sa niečoho v prospech niekoho, niečoho, prenechať, odstúpiť: (Mať) musela mlyn postúpiť Trfotkovi. (Kuk.) Musela (izbu) postúpiť pomocníkovi. (Šolt.); pren. Musela postúpiť pole svojej sokyni (Kuk.) ustúpiť, vzdať sa prvenstva; admin. p. spis, žiadosť úradnou cestou dať, odovzdať ďalej na vybavenie;

6. kniž. zastar. urobiť vykonať niečo, zachovať sa nejako, použiť určitý spôsob konania: Tak, ako on postúpil, vydobýjajú sa iné ženské, nie Adely. (Vaj.) Viac nedovolil by som si postúpiť tak voči vám, proti vašej vôli totižto. (Šolt.) Či ho kedy posmelia čo len ľahkým posunkom tak smelo s ňou postúpiť? (Vaj.)

7. nár. (čo) vziať na seba niečo, podstúpiť: Hotový je postúpi ohnivú próbu. (Kuk.);

nedok. postupovať, -uje, -ujú

|| postúpiť sa odstúpi sa; urobiť niekoľko krokov dopredu: Postúpil sa ďalej za dverká. (Tim.) Poputnaný ako račko za klepeto, postúpil sa hen môj sivko. (Hviezd.)

postúpiť dok.
1. pokročiť, podísť: Hrešiu̯ ích, že sa im ňekcelo postúpiď aňi o krok ďalej (Krivá DK)
2. strsl dosiahnuť vyššiu hodnosť, ďalší stupeň, vyššie zaradenie: On si misľel, že var postúpi ež na generáľä (Podbiel TRS); Postúpil do višé klasi (Štítnik ROŽ)
3. presunúť sa, premiestniť sa dopredu: Strieľaľi s kanónou celú noc i ďeň, aľe ňie postúpiť (Krivá DK)

postúpiť dk
1. kam premiestniť sa, posunúť sa: swedek slissawsse wystrelenia, postupil wen z domu sweho (H. JASENO 1664) vyšiel; widel som, kdy Barwier w rukach mal walassku a malo zatim postupil, y ten (Zigmund) se opet nawratil, druk na Barwiera zodwihol (KRUPINA 1682); na nebe postúpim, podobný búďem Nagwiššímu (BN 1790) vystúpim; usylug sa s prudkym kwaltem mysel tam pricháňati, kde gesste nemóžess postúpiti (BlR 18. st) kam sa nemôžeš dostať
L. Thomass Gnobel mel sud z miestienem z Warzyna o neyake brwna, a w tem gest byl Gnobel od prawa postupyl, a to su geho dietkam na oczy nametaly (ŽK 1463) nedodržal súdne rozhodnutie; porucznyczy pro neho praczy meli weliku, ponewadz Pawel Czymerman postupil precz, ktereho oni byli wyruczili (P. ĽUPČA 1564) odišiel; p. späť, naspäť ustúpiť, cúvnuť: dnové moji zhynuly, kosti mé jako škvarek vyprahly a tvé dary, jenž jsem měl, zpět postoupily (RL 1571); pani sudci w negmensseg weci a puncte naspak nechteli postúpiti (S. ĽUPČA 1632); učedlnicy postupily naspet a padly na zem (Le 1730)
F. (dalo sa) swiecz do sspitala žene, čuo z rozumu postupila (ŽILINA 1727) zošalela, zbláznila sa; lepe nazpet postupiti, nezli zlu cestu bluditi (Se 18. st) radšej sa vrátiť, ako konať zle
2. komu čomu ustúpiť niekomu, niečomu: Kubo Bohowycz swug dum pofragmarčžil Albertowy Walachowich na kterižto gesscze Albertowy prydal fl 5, d 50 a hned w tu hodynu geden druhemu z mysta postupil (TRSTÍN 1594)
3. práv čo, čoho komu vzdať sa niečoho v prospech niekoho, prenechať, odstúpiť niečo niekomu: pakli by (súrodenci) mieli rozdiel zemi a byli by gi slibili, tu magi (dievke) postupiti (ŽK 1473); Matthuss, syn Lawrinczow, dobrowolne pustil y postupil ten dom swobodne otczy swemu predati (P. ĽUPČA 1551); gestlyz by se (manželka) wydala, tehda dom hnedz (aby) synom postupyla a role gedne (ŽILINA 1565); král Lazanowy králowstwj sweho slibyl postupiti (HI 18. st)
L. p. statku koho zbaviť niekoho majetku: rodičowé mladencza wsseho statku postupily a na syna swého wssech swych weczy panowany preniesly (PeP 1769)
4. čo dať do nájmu, prenajať niečo: eloco: na interes pučiti, roly k wlastnjmu užiwanj dáti, postupiti, zastawiti (WU 1750)
5. čo, čoho vziať na seba niečo, podstúpiť niečo: (Kristus) o swé wlastný práwo pryssel, sweta postúpiťi musel (CC 1655) obetovať sa za svet; (krajčír) gednaku smrt miel postupit, kdibi skrz orodowány niekterich panúw pokuta hlawy nebyla premenena (PeP 1770); bijs ti ňejaké nebezpečenstvý pre mňa postúpil (BR 1785)
6. v čom vykonať, urobiť niečo: dana discretia hoffmistrowy Geho Milosti, w ktereg dobreg wecj postupil dobre, fl 3 (ŽILINA 1681)
7. pokročiť, podísť: paulo progredi: postupiti (PD 18. st);
x. pren nuž postupme k weci a ze wsseho nagprw mi chciťe odpowedeť (BA 1789) pristúpme; postupovať ndk
1. k 1: hwezdy gednosteyne postupugi, než negednosteyne blyska se (KoA 17. st); odkúd gestly která stránka wogska postupuwala od spasytedlneg zástawy, yhnedky obranu nadobiwala (PeP 1771); dcéro býwag stála a naspát neodstupug any nepostupug (BlR 18. st);
x. pren wjdým neprawost zawisti a hnewu horeti, pjchu a hrdost wýss a wýss postupowati (SK 1697) narastať; nemudry čym do watssiho sstesti postupuge, tim wic seba y ginych blázniwe sužuge (GV 1755) čím má väčšie šťastie
F. nektery lyde z rozumu postupowaly a geden se ho naskrze pozbawyl (HiP 1763) šaleli
2. po kom, čom nasledovať niekoho, niečo, ísť za niekým, za niečím: mnozy prigdu we gmenu mem rkuce, ga gsem a čas se bližy, protož nepostupugte po nich (Le 1730); ty, ktery gsau hodnostj žadostiwj, ustawjčne toliko o tom premisslugj a potem postupugi bez wsselikeg rozpačjtosti (CS 18. st) usilujú sa ju dosiahnuť
3. k 3: Jan ten duom se wssim hospodarzstwim Gardossowi Sstephanowi dawa a postupuge (ŽK 1479); k tomu y gednu galowicžku sestre Hestere postupuge (TRENČÍN 1673)
4. k čomu pristupovať k nej. činnosti: od W. Milosty milostiweg informatie žadam, w tegto weczy yak bich mel postupowaty (BYTČA 1662); na každy den o welikich boskich dobrodenich se wam (ľuďom) kaze, zwestuge a ohlassuge, awssak predce w newdwčnosty wasseg postupugete (AgS 1708) stále sa jej dopúšťate; když syn widí, že zly otec w zlosti postupuge, tess zly bywa (GV 1755); s kriwég prisáhi winen gest, kdo bez rozwažená weci, o kterég má swedectwj widáti, k prisáze postupuge (BN 1790)
5. s kým, s čím narábať: paklize by nechtely s tuže potrebu anebo prawom postupowat, tehda giz wedicz, w czem gest wecz, wedet budem, yako sa w teg weczy sprawyt (ŽILINA 1607); wczil pak welkomozna pani s nami ne tak postupuge (BYTČA 1673); postúpiť sa dk odstúpiť sa (z cesty): potom Barwier malo za nim (Žigmundom) sa postupil (s. l. 1682); dzvihajtze se vetsné bráni, posztuptze se pánu szlavi (DŽ 1752)