Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ponechať dok.

1. nechať v nezmenenom stave, podržať: p. si všetky peniaze, p. rozhodnutie v platnosti

2. prenechať (význ. 1), prepustiť: p. vedenie prác inému

3. (za)nechať na niekoho, na niečo: p. niečo náhode, byť p-ný (sám) na seba

p. svojmu osudu nestarať sa; p. niečo bokom, stranou nevšímať si; p. niekomu voľnú ruku, voľné pole dať možnosť samostatne konať;

nedok. ponechávať1 -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ponechať ‑á ‑ajú dok.

ponechať -chá -chajú -chaj! -chal -chajúc -chaný -chanie dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nechať si udržať si niečo v pôvodnom, neporušenom stave • ponechať si podržať si: napriek kritike si nechal, ponechal svoj názoruchovať si zachovať si: zachovať si názor, česť, uchovať si svoju mienkuzastaráv. zadržať si


nechať 1. nezmeniť daný stav, nezasiahnuť do deja, situácie • nezabrániť: nechal všetko tak, ako bolo; nezabránil jej odísťponechať: ponechal dom v dobrom stavedať (často v zápore): nedal jej dopovedať; Daj sa už konečne presvedčiť!

2. odísť od niekoho, niečoho • zanechať ponechaťzried. znechať: dom nechal, zanechal bez dozoru; deti ponechal domaopustiť odlúčiť sa (obyč. od rodiny): opustil ženu, odlúčil sa od detíexpr. zochabiť: manželka ho zochabilatrocha hrub.: okašľať okašlať: okašlal všetkých a odišielslang. dať kopačky (nechať milú, milého)

3. nevziať so sebou • uložiť odložiť uschovať: kabát nechal, uschoval v šatni; odložila deťom z koláča; uschovala peniaze na bezpečnom mieste

4. prestať sa s niečím zaoberať • zanechať: nechal, zanechal pitieprerušiť (dočasne nechať): prerušil štúdiumvzdať sa zriecť sa zrieknuť sa odriecť sa odrieknuť sa (dobrovoľne nechať): vzdal sa všetkých funkcií; odriekol sa fajčeniaodoprieť si (niečo lákavé): odoprel si zábavukniž. opustiť: opustil svoj pôvodný názor

5. nechtiac odložiť niekde • zabudnúť: nechal, zabudol tašku vo vlaku

6. spôsobiť, že niečo po odchode zostane • zanechať: nechal, zanechal po sebe sirotyporučiť odkázať (nechať ako dedičstvo): poručil majetok svojmu synovi

7. p. prenechať


opustiť 1. vzdialiť sa (obyč. natrvalo) z nejakého miesta al. od niekoho (a ponechať ho na seba, bez pomoci) • odísť (odniekiaľ, od niekoho): opustiť dom, školu, vlasť; odísť z ihriska; odišla od rodinynechať zanechať odlúčiť sa: nechal, zanechal ženu; odlúčil sa od detítrocha hrub.: okašlať okašľať: okašlať rodinupoopúšťať (postupne, viacerí): starca všetci poopúšťali

2. prestať byť prítomný (o ľudských danostiach) • stratiť sa minúť: odvaha ho opustila, stratila sa; hnev ho tak skoro neopustí, neminieexpr. zmiznúť: istota v ňom zrazu zmizlazastar. ponechať: trpezlivosť ho ponechalapoopúšťať (postupne)

3. p. vzdať sa


ponechať p. nechať 1, 2, zanechať 1, opustiť 2


prenechať vzdať sa v niečí prospech al. vôbec odovzdať niekomu niečo • postúpiť odstúpiť: všetok rodinný majetok prenechá, postúpi bratovi; prenechať, odstúpiť časť územia protivníkoviponechať nechať dať: rozhodovanie (po)necháme, dáme mladším; nechali, dali nám auto za polovičnú cenuvydať (dať do moci niekoho): vydal im svoju pozíciuprepustiť: prepustiť niekomu na istý čas garsónkuzložiť: všetku starosť zložil na manželku, prenechal manželkezveriť (s dôverou odovzdať obyč. do opatery): zveriť svoje úspory bankepopustiť: popustil mi svoje miesto na sedenie


prepustiť 1. dovoliť odísť z istého úradne viazaného miesta • pustiť: prepustiť, pustiť vojaka na dovolenku; z nemocnice ho prepustia, pustia o týždeň; vraha z väzenia už neprepustia, nepustiauvoľniť (zbaviť nejakej povinnosti): uvoľniť, pustiť žiaka na dve hodiny; uvoľnili ho z pracoviskaexpr.: vyhodiť vyliať: vyhodiť, vyliať niekoho z robotydemobilizovať (prepustiť z vojny) • poprepúšťaťexpr. povyhadzovať (postupne, viacerých)

2. dobrovoľne opustiť niečo v prospech niekoho • prenechať nechať ponechať (obyč. zadarmo): prepustiť susedovi niečo zo svojej úrody; dedičstvo (pre)nechal súrodencomodstúpiť postúpiť: celú knižnicu odstúpil, postúpil bratovipustiť: funkciu pustil až po piatich rokochzriecť sa zrieknuť sa vzdať sa: nechce sa zriecť, zrieknuť, vzdať svojho majetkudať: dáme vám ešte jedného pracovníka navyše; dať svoje miesto inémupožičať (bezplatne prepustiť na istý čas): požičať niekomu chatu na dovolenku


zadržať 1. zabrániť neželateľnému pohybu • zachytiť chytiť: zadržať, (za)chytiť padajúce telo; keby ma neboli (za)chytili, zrútim sa z rebríkazastaviť: zastavil auto ešte včas; zastaviť ženúce sa zvierastaviť: chcel by aspoň na chvíľu staviť beh časupodržať pridržať prichytiť (chvíľu, v istej polohe): podržať, pridržať niekomu kabát; prichytil ho, aby nespadolexpr.: spätiť zapätiť: spätil, zapätil utekajúceho chlapcazried. zhatiť: zhatiť útočníkov

2. zabrániť v odchode, nedovoliť odísť • zdržať: zadržali, zdržali nás na večeruzabaviť: zabavili ma dlhšie, ako som rátalpribaviť pridržať (trocha zdržať): Len ostaň! – pridrží ho.

3. vôľou prekonať (telesné stavy, city) • zdržať potlačiť premôcť ovládnuť: z(a)držať, potlačiť slzy; premôcť, ovládnuť hnev, slovo na jazykuzahatať: zahatal príval zlosti, príval slovzatajiť zakryť: zatajila, zakryla pred mužom náhly žiaľ, bolestné stonypritajiť: pritajiť radosť, pritajiť dych

4. úradne vziať do väzby al. dočasne obmedziť v pohybe • chytiť: zadržať, chytiť špióna na hraniciachzlapať lapiť (dostať do svojej moci): zlapať, lapiť zlodejazaistiť zatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha už zaistili, zatklizajať (vziať do zajatia v boji)

p. aj zatvoriť 2

5. spôsobiť, aby niečo ostalo v pôvodnom, nezmenenom stave • udržať zachovať uchovať: v izbách musia zadržať, udržať poriadok; pôda dobre zadrží, udrží vlahu; chcú si zachovať, uchovať samostatnosťpodržať si ponechať si: vie si podržať, ponechať svoj názor


zanechať 1. vzdialiť sa z nejakého miesta al. od niekoho (obyč. natrvalo a nechať ho bez opory a pod.) • nechať: zanechať, nechať rodný kraj; zanechať, nechať manželku; zanechať, nechať za sebou stopyponechať: ponechal deti samy na sebaopustiť: opustil školu v druhom ročníkuodísť (od niekoho) • expr. zochabiť: žena mu odišla, žena ho zochabilaminúť (o hneve a pod.): hnev ho už minulpozanechávať (postupne, viacerých)

2. dobrovoľne prestať niečo vykonávať, vyznávať, zaujímať sa o niečo a pod. • nechať vzdať sa zriecť sa zrieknuť sa: zanechať, nechať svoje pôvodné plány; vzdať sa, zriecť sa svojich ambíciíodriecť sa odrieknuť sa: odriekol sa pitia už dávnoznechať sa: znechal sa predsedníctva; zlosť sa ho rýchlo znechalakniž. opustiť: nechce opustiť svoj názorodvrátiť sa odkloniť sa odchýliť sa (prestať sa pridržiavať niečoho): odvrátiť sa od priateľov, odkloniť sa od pôvodnej teóriespustiť sa: nespusti sa svojho presvedčeniapren. odložiť: Odložte hnev a nenávisť!rozlúčiť sa: nechce sa s fajčením rozlúčiť

3. dať ako dedičstvo • poručiťpráv. odkázať nechať: zanechal, poručil mu celý svoj majetok; nič mu neodkázal, nenechalprenechať (vzdať sa v niečí prospech): dom prenechať deťom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ponechať, -á, -ajú dok.

1. (čo, koho; komu čo) podržať v pôvodnom stave, na pôvodnom mieste, neodstrániť odniekaľ, nechať: p. úrodu na poli; Tak ma ponechali v prvom ročníku. (Kuk.); p. niekomu voľnosť; Keby mu aspoň košele ponechali. (Kuk.) Vidieckym obciam má sa ponechať voľba úradnej reči. (Vlč.)

2. (komu čo) prenechať, prepustiť: Vedenie práce ponechal jednému z tovarišov. (Kuk.) Ak treba niečo povedať, ponechaj to mne. (Stod.)

p. niekomu voľné pole nerobiť prekážky, ustúpiť;

3. (koho, čo komu, čomu, na koho, na čo) nechať, zanechať niekoho, niečo na niekoho, na niečo: p. niečo náhode; Bol ponechaný na opateru starej Katy. (Jégé) Nesmieme ho ponechať len na jeho vôľu. (Podj.) Ponechal to na okolnosti. (Kuk.)

4. zastar. (čo, koho) vynechať, zanechať, opustiť: Túto otázku Tichý neponechal, keď aj každý rok neprišla na skúške do reči. (Taj.); zbojstvá, ktoré neponechal, ani keď sa oženil (Taj.); Ponechala ho trpezlivosť. (Dobš.);

nedok. ponechávať1, -a, -ajú

ponechať dok.
1. strsl nechať v nezmenenom stave, nechať na pokoji, na mieste: Len_o (koňa) ešte poňahaj, ňach sa schuťi napije (Dol. Lehota DK); Rámike sťaďe vibrau̯ a čele ponahau̯ lem ploďisku (Čelovce MK)
2. šar vzdať sa niečoho, opustiť, (za)nechať: Ta to už davno tote zviki poňechaľi (Dl. Lúka BAR)

ponahať sa p. ponechať


ponechať [-cha-, -ha-] dk
1. čo komu nechať niečo v pôvodnom stave: z tych kusu na gednom nemohu gemv swobodne nechati, lecz by rychtarz chtiel swu dobru wuoli ponechati (ŽK 1473); prosyme, raczte toho (nevyplateného dlhu) w dobree wuoli doczasu ponechati (KEŽMAROK 15. st); prosila, zieby na niu zrenj mel, giey ku wiziweny to giutro poniechal (ILAVA 1632); gakowé klba (priadky morušovej) ponechat máme na plemenenj; pri korenu prosto pnucj prutj kosem obsekáme a gen roztahugjcj se ponecháne (HRANOVNICA 18. st); owes se mwože wčassge skosit, ale koseni nech se na rose dlukssj čas poňeha, na takowi spusob y dozre (PR 18. st)
2. čo dopustiť niečo: o, Duchu sw., potessytelu zarmucenich, neponehag dussu mu na weki zahinut (BD 1779)
3. koho (s čím) zanechať, nechať niekoho: pomluwi-li naň zlodieystwi anebo lupezstwi, on se ma wyswoboditi s prawem, strati-li ten, kdoz ho powinil, musy ho ponechati s osudem (ŽK 1473); neponecham te, dokudž nezanechass zahrjte mjsto, nebo slyssana gest hodina sedma (Káz 18. st)
4. koho, čo opustiť, zanechať niekoho, niečo: nekraď, nelúp, ponechaj i lichvy (ASL 1532); aby toho cžloweka zem wywrhla a že bi ho metalo od nebe až do zeme a že bj ho neponehalo metanya (KRUPINA 1692); abi sme nasse zlosti a neprawosti ponechalj; ano, skoreg kočka ponecha missi lapaty nežli hrissnik k hrichom nawiknuty ponecha hrichj pachaty (MiK 18. st); -ávať ndk k 1: (kone) nektere ponechawalj na Dubowom (s. l. 1775); k 4: ponechawam dobrého starečka, deg mu Pan Bůh wečne odpočinuti (SK 1697); defino: konec dělám, ponecháwám, prestáwám (WU 1750); mnozi s telesnu lasku zapleteny w necistote telesneg sa kochagu a premnohe roky hrichy smradlawe telesne neponechawagu (MiK 18. st); ponechať sa [-nech-, -nah-] dk čoho zanechať niečo: geden wesstecz nemeckj mluwyl, že až sa Kohudka neponaha z toho, ale fatens newye, gakeg weczj, že gu cžyerny kuon kopne (KRUPINA 1695); k tomu ponosa (na krčmara) sa tež dege od lidj, že neucta se dege každemu, nesprawedliwe se mera, droždge sama tolyko woda, čeho gestly se neponeha, na prwu žalobu trestan a z krčmy wiobcowan bude; gak krčmar tak y krčmarka gestli sa neponahagu takowjch pohorssitedlnych rečj, powinen bude sl. magistrat prjsnegssge (s nimi) nakladat (PONIKY 1792; 1797)

ponechať ponechať

Zvukové nahrávky niektorých slov

ponechať: →speex →vorbis
alebo ponechať v účinnosti ou maintenir en vigueur
a ponechať v platnosti et de maintenir en vigueur
môžu prijať alebo ponechať peuvent adopter ou conserver
odporúča ponechať otvorené kritériá recommande de maintenir ouverts les critères
ponechala tri hlavné ciele a maintenu les trois principaux objectifs
si ponechá originál každého conserve l'original de chaque
si ponechá všetky príjmy conserve toutes les recettes
súkromní investori si ponechajú les investisseurs privés garderaient
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu