Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pochytať dok. distrib. k chytať: sýkorky p-jú veľa chrobače; policajné orgány p-li zločincov; dieťa p-lo všetky obrázky poohmatávalo; hovor. p-á všetky choroby dostane; p. sa za ruky

// pochytať sa distrib. k chytať sa: chlapci sa p-li za obruče

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pochytať ‑á ‑ajú dok.; pochytať sa

pochytať sa -tá sa -tajú sa -taj sa! -tal sa -tajúc sa -taný -tanie sa dok.


pochytať -tá -tajú -taj! -tal -tajúc -taný -tanie dok.

chytiť 1. vziať, zobrať do ruky, do rúk • uchopiť chopiť chopiť sa: chytil dieťa za ruku; uchopil, chopil hrniec za ucho; chopil sa sekerylapiť ulapiťkniž.: pojať jať: (u)lapil nôž, do rúkschytiť schopiť pochytiť (náhlivo, prudko): schytil, schopil ženu do náručia; pochytil palicu a udrelzobrať vziať: zobrať, vziať kabelku do ruky, dieťa za rukuexpr.: chmatnúť schmatnúť chvatnúť schvatnúť chňapnúť kmasnúť (prudko, v rýchlosti): chmatol, schvatol ho za golier; pes chňapol za kosťou (labami, papuľou)expr.: zdrapiť zdrapnúť popadnúťzried. spopadnúť polapiť rafnúťsubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (prudko): zdrapiť, popadnúť, rafnúť niekoho za rukupochytať (postupne, viac vecí)

2. pre škodlivú činnosť obmedziť pohyb, nedovoliť v pokračovaní takej činnosti • zadržať dostať dochytiť lapiť polapiť dolapiť: chytiť, zadržať, dostať, dochytiť, dolapiť zlodejaexpr. čapnúť: už ho čaplizaistiť zatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha zaistili, zatkliulapiť (dostať do svojej moci) • zastaráv. dopadnúťnár. dosalápiť (Kálal)

3. lovom získať • uloviť: chytiť, uloviť rybuzlapať lapiť: zlapali, lapili vtáčikazried. ulapiť vychytať vylapať (všetko, do jedného)

4. prudko postihnúť (o citovom al. telesnom hnutí) • zmocniť sa zachvátiť: chytil ho, zmocnil sa ho žiaľ, strach; zachvátil ho kašeľkniž.: jať pojať: jal ho odporzaujať: hra ho hneď zaujalazasiahnuť (prudko sa rozšíriť; o niečom živelnom): oheň zasiahol vedľajšie domynapadnúť: choroba ho celého napadlavychytiť pochytiť: vychytil ho kašeľ; pochytila ju prudká bolesť

5. p. dostať 3 6. p. stihnúť 2 7. p. prilepiť sa 1


naučiť sa 1. učením získať vedomosti al. zručnosť • osvojiť si: naučil sa, osvojil si matematikunaštudovať (naučiť sa štúdiom): naštudoval látku na skúškuvzdelať sa (získať vzdelanie): v tomto odbore sa vzdelal sámnacvičiť sa nacvičiť si (naučiť sa opakovaním, cvičením): žiaci si nacvičili pohybynamemorovať (naučiť sa naspamäť): namemorovať báseňdoučiť sa (dodatočne sa naučiť): doučil sa fyzikupriučiť sa zaučiť sa zaškoliť sa (naučiť sa čiastočne): priučil sa chémii; zaškolil sa za zváračaexpr.: pochytiť pochytať (náhodou sa naučiť): pochytila melódiu od starkej; pochytal všetky vtipyvštepiť si do pamäti (naučiť sa s cieľom zapamätať si): vštepil si do pamäti ťažké vzorcehovor. expr.: nabifľovať sa nadrilovať (sa) nadrieť saštud. slang.: nadrviť sa našprtať sa naštukovať sa našrotiť sa (obyč. netvorivo sa naučiť): nabifľoval sa, nadrvil sa na skúšky

2. učením získať návyk, vlastnosť • navyknúť (si): naučil sa, navykol si systematicky cvičiť na klavíriprivyknúť (si) zvyknúť (si): privykla si na ťažkú prácuvycvičiť sa vyškoliť sa: vyškolil sa v úradných veciachvycibriť saexpr. okrôchať sa: vycibril sa, okrôchal sa v spoločenskom správaní


osvojiť si učením, vôľou, tréningom a pod. si zapamätať, prijať ako svoje • naučiť sa ovládnuť: ľahko si osvojiť látku z chémie; naučil sa hre na klavírifraz. prijať za svoje (vlastnosť, návyk a pod.): osvojil si držať hlavu hore; prijal za svoje chodiť vzpriameneprisvojiť si (prijať za vlastné): prisvojili si cudzie zvykyhovor. pochytať: od kamarátov pochytal všelijaké zlozvykyexpr.: vcicať vcucaťkniž. vsiaknuť vsať (dychtivo, intenzívne si osvojiť): vsiakol, vsal do seba vedomosti


pochytať 1. p. chytiť 1 2. p. naučiť sa 1, osvojiť si

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pochytať, -á, -ajú dok.

1. (čo, koho za čo) postupne viac vecí vziať, pobrať, chytiť do ruky (do rúk), jedno po druhom uchopiť, lapiť, schytiť (obyč. o viacerých osobách): Staršie (deti) pochytajú mladšie za ruky. (Ráz.-Mart.) Potom si ruky pochytáme v chvate. (Mih.) Utekali z vody, pochytali šatôčky a s kríkom bežali domov. (Taj.) Svätopluk so svojou družinou pochytali zbrane a popreskakovali ku svojim. (Jégé) šport. p. strely zneškodniť strely vyslané na bránu;

2. (koho, čo) naháňaním, prenasledovaním postupne schytať, dostať do rúk, polapať: Chlapci s výskotom pochytali dievky. (Min.) Centralisti autonomistov už celkom odzbrojili, pochytali, pozavierali (Jes.); p. všetkých psov;

3. hovor. (čo, čo od koho) osvojiť si, naučiť sa: A pochytajú od nich vtipné poznámky. (Jégé) Iste tam toľko rozumu pochytal. (Pláv.)

|| pochytať sa (za čo i bezpredm.) chytiť sa, uchopiť sa, zachytiť sa rukami (o viacerých osobách): p. sa za ruky; p. sa popod pazuchy; Pochytajú sa za držadlá a kolíšu sa. (Tat.)

pochytať dok.
1. strsl, zsl postupne viac vecí vziať, chytiť do ruky, jedno po druhom uchopiť, pobrať: Žena i z maťerou pochitaľi perini a ďeťi a ja̋ som šieu̯ statog vipúšťäť (Pokryváč DK); Ag be jih (mláďatá) voľachto za tech ďeväť dňí pochitau̯, naskutku jih zajačica odňesťe a nahá jich (Čelovce MK); Ked muzikanťi prestáľi hraťi, tag zme sa ďioučence do koľesa pochitaľi (Drienovo KRU); Kerí (kôň) bol takí ňedobrí cahúň, tag mu pochitaľi koľesá, že mu držia, ale mesto toho cisnúli (Podmanín PB); Ná, to biu̯o pravda, do golečka zme sa pochitali (Vajnory BRA)
2. or, zvol naháňaním, prenasledovaním postupne dostať do rúk, dochytiť, polapať: Ras títo zbojňíci ukradľi mnostvo zlatích dukátof a banduri ich skoro pochitaľi (Čimhová TRS); Suseda pochice zo pár kureňiedz na poľiouku (Králiky BB)
3. or vybrať si z väčšieho množstva: Družbová pochitali kúski mäsa dieučätám, tie ím dali za to riže (Val. Dubová DK)
4. byť niečím postihnutý, dostať nejakú chorobu: A ľišäje, nu to zäsä ľen ďeťi pochitaľi pri paseňí o_ťeľát (Žaškov DK)
5. neos. modrokam postupne byť zasiahnutý mrazom: Vlaňi boľi mrazi, pochitalo viňicu (Str. Plachtince MK)
6. neos. trn nahromadiť sa, nazbierať sa: Do plevački poton sa chitá a ke_ca pochitá, poton sa už váže (Slov. Grob MOD)
7. trn postupne priviazať viničné výhonky: Prví rá_sa tí révi chitali, pochitala ich tá vazačka (Vinosady MOD); Ideme to tí rífki pochitat, keré vačé (Dol. Orešany TRN)


pochytať sa dok.
1. chytiť sa, zachytiť sa niečoho, o niečo, za niečo (rukami): Tag on ím povedá, že bi sä pochitaľi voza, a že bi popri voze šli (Veličná DK)
2. modrokam postupne sa ujať (o štepoch), poujímať sa: To sa mláň hmatala prstami, abi sa visťihla najvhodňejšia mláň a abi sa škepence pochitaľi (Str. Plachtince MK)

pochytať dk
1. čo postupne viac vecí uchytiť, pobrať: Budatincom, cuo trami z mostu pochitali, piwa (ŽILINA 1718-19); y pisstole pana cechmistrowe pochital (BREZNO 1752 E); a k tomu i inše sa nachadzaju takove, čo puste pochytali (osminy gruntu) (H. BREZNICA 1773 LP)
2. koho postupne viac jedincov schytať: w dome richtarsom boli pochitaly nekterich gazdou drabj widiecky wedle rozkazu služneho (TURANY 1716); mate tichto ludy (zbojníkov) pochitat (B. BYSTRICA 1781); z drugich roguw zle wčelne matky pochitane byti magu (PeV 1789); samce (hodvábnikov) za krjdlá pochytawše máme gich ku samičkam odwest (HRANOVNICA 18. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu