požehnanie -ia s.
1. šťastie, dobro; Božia priazeň: práca je preňho p.; Božie p.
2. želanie dobra, šťastia ap., v náb. úkonoch sprevádzané znakom kríža: dať, udeliť niekomu p.; dostať rodičovské p.
3. cirk. úkon, obrad al. pobožnosť, pri ktorých sa požehnáva: p. krstnej vody; eucharistické p.; Áronovské p. jedna zo záverečných častí ev. služieb Božích
požehnanie -nia -ní s.
dobro čo je v súlade s ľudskosťou, čo spĺňa mravné normy (op. zlo) • dobré: preukazovať ľuďom dobro, dobré • prospech: všeobecný prospech • blaho: verejné blaho • dobrodenie (prejav dobra): poďakovať sa za dobrodenie • požehnanie: práca je preňho požehnaním • láskavosť (prospešný čin): ďakujem za láskavosť
požehnanie p. šťastie 1, dobro
šťastie 1. stav, pocit maximálnej spokojnosti, vyrovnanosti, radosti: materské šťastie, žiariť šťastím • blaho: usmievať sa blahom • blaženosť: výraz blaženosti v tvári • požehnanie: práca je preňho požehnaním • zastar. blahoslavenstvo: chvíle blahoslavenstva (Alexy)
2. priaznivá zhoda okolností: nemať šťastie pri ženách; opustilo ho šťastie • úspech • zdar: želať niekomu veľa úspechov, veľa zdaru • hovor. terno: To bolo terno! • slang. štigro
požehnanie, -ia str.
1. dobro, šťastie; v predstavách veriacich ľudí božia priazeň, prinášajúca úspech, šťastie, radosť ap.: Ani vlastným očiam neveril, že naňho odrazu zo všetkých strán tak prší požehnanie. (Kal.) Želám vám šťastie a požehnanie v živote. (Jégé) Práca sama v sebe už aké veľké požehnanie. (Kuk.) Nedeľa je veľkým požehnaním pre Kysuce. (Jil.) Božie požehnanie nevylialo sa na Hlavenkovcov v podobe zlata, ale v podobe detí. (Zúb.); pren. iron. „požehnanie“ kapitalistického zriadenia (Fab.) ťarcha;
2. znak kríža urobený rukou nad niekým, podľa predstáv veriacich ľudí prinášajúci šťastie, spokojnosť ap.: dať niekomu p., dostať p.; otcovské p.; Bez rodičovského požehnania neradím ti vstupovať do manželstva. (Heč.) Skrúšene sa bijúc v prsia, prijali požehnanie. (Jégé)
3. trochu zastar. dary prírody, úroda: Oh, krásne dni, keď sa zberá požehnanie božie! (Kuk.) Pekné požehnanie, kosy len tak zvonia. (Fr. Kráľ) Rozštvrtil si zem podľa najpremyslenejšej rozvahy, aby mu v každom kúte prekvitalo inakšie požehnanie. (Gab.)
4. liturg. záverečná časť omše;
5. cirk. odpoludňajšie bohoslužby: Odpoludnia chodím na požehnanie. (Jil.)
požehnanie s. (požehnáňie) 1. šťastie, dobro, Božia priazeň: Zle je, ked je medzi bratmí nesponosnost, nemajú požehnana̋ potom (Val. Dubová DK); Vinšujem vám zdravia, šťasťia, hojnosť požehnaňia, na poli úrodu, pri dome lásku (Lutila KRE); Bol šak pre nás (dážď) požehnaňím (Predmier BYT); Ňebuďe ma_c ňú požehnaňá (Bošáca TRČ); Prišlo na nas skaraňe, a ňe požehnaňe (Hubošovce SAB) L. Božuo požehnáňä (Revišné DK), z Božím požehnáním (Dol. Súča TRČ), Boské požehnání (Hor. Trhovište HLO), svate Boske požehnaňe (Hencovce VRN) F. bez Božého požehnáná darebné sú naše namáhaná (Lukáčovce HLO), bez Božého požehnáná márné lucké namáhaná (Brestovany TRN) - nie je všetko v našich silách 2. želanie, privolávanie Božej priazne sprevádzané znakom kríža: Prišu̯ol regimencpáter, kňas, no a lacinskí sa čosi pomodľel a dal hím teda požehnáňie (Dol. Hričov BYT); Už aj knaz im dal požehnanie (Val. Belá PDZ); Moseli sa ím otprosit, klaknú_ci, roďičé ím dali požehnáňí a išu̯o sa na sobáš (Závod MAL); Mlada spolu z mladim kľeknu pred rodičoh mladej a pitaju rodičofske požehnaňe (Spiš. Tomášovce SNV) 3. časť pobožnosti, náboženský úkon, pri ktorom sa niekto al. niečo požehnáva znakom kríža: požehnaňia úrodi (Lazany MAR); popouske požehnaňe (Lastomír MCH) L. požehnání svatého Jána (Pata ŠAĽ) - svätenie vína v kostole (27. decembra)
požehnanie [-ie, -e, -í] s 1. božia priazeň prinášajúca živým bytostiam i veciam spásu, prospech, radosť zo života ap.: požehnanij stolu (BAg 1585); winssugem na tito nastale Turjči swatky bozskeho gak duchownjho, tak y telesniho pozehnanj (BRATISLAVA 1640); naše unižene služby a poslušnost V. O. V. a Milostiam oferujeme a Pana Boha požehnani žiadame (KYSUCE 1672 LP); Hospodine, naplnugess wssecko stworenja s twogim swatym požehnanjm (AgS 1708); Buh zaslybuge rozlične swe požehnanj gak w dome, tak na poli (CS 18. st) 2. znak kríža urobený rukou nad niekým, podľa kresťanského náboženstva prinášajúci šťastie, dobro ap.: Gežissi, račiž y nam take nynj udeliti požehnany (SLK 1641-57); Pan Yeziss ruce swe na nich (dietky) wskladal, ge libal a požehnany swe swate gym dawal (AgS 1708) 3. dary prírody, úroda, hojnosť: kdo se rad zdeluge, bližniho lituge, ten ma požehnanj w swogem malyczkem statku (BV 1652); do kterehožto (humna) ze wszeckim mogim malicžkim požehnanim sem se utekal (PRIBYLINA 1768); kdis welike gest požehnani zbožj, stromow owoce a wina, običegne w druhi rok neuroda nasleduge (PR 18. st)