požehnať dok.
1. (podľa náb.) obdariť, zahrnúť priazňou: Boh ho p-l piatimi deťmi
2. dať požehnanie (význ. 2, 3): rodičia ho p-li; p. dom, úrodu;
nedok. požehnávať -a
požehnávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.
požehnávať p. žehnať 1, 2
svätiť 1. cirkevným obradom robiť posvätným, vykonávať posvätné obrady • posväcovať • posviacať: svätiť, posväcovať vodu, veľkonočné jedlo • požehnávať (dávať požehnanie, aby niečo získalo Božiu priazeň): kňaz požehnáva novomanželov • vysviacať (robiť posvätným al. robiť oprávneným vykonávať kňazský úrad): vysviacať kostol, kňaza
2. slávnostne si pripomínať pamiatku, výročie niekoho, niečoho • oslavovať • sláviť: svätiť, sláviť Kristovo narodenie; oslavovať meniny • uctievať (prejavovať úctu slávnostným spôsobom): pamiatku básnika uctievame recitáciami z jeho diela
3. prejavovať niečomu, niekomu úctu obradmi, zvykmi, pracovným voľnom a pod. • zasväcovať: svätiť, zasväcovať nedele, sviatky
žehnať 1. obradným pohybom ruky (obyč. znakom kríža) dávať požehnanie • požehnávať: kňaz žehná, požehnáva mladomanželov • prežehnávať (robiť nad niečím znamenie kríža): u nás sa peceň chleba vždy prežehnáva
2. kniž. pociťovať a prejavovať hlbokú vďaku za preukázané dobro (obyč. Bohu) • kniž.: blahorečiť • blahoslaviť • dobrorečiť: v duchu žehnala Bohu, že vyviazla zdravá; blahorečí, dobrorečí osudu za všetko; blahoslavím svojich rodičov za ich múdre rozhodnutie • požehnávať: požehnáva ho za všetko preukázané dobro • vzdávať vďaku: vzdávame vďaku nebesám, náhode • kniž. velebiť: velebí odvahu ľudu
požehnať, -á, -ajú dok.
1. zastar. (koho; koho, čo čím; komu čo, zried. i čoho i bezpredm.) (v predstavách veriacich ľudí o bohu) obdariť, obdarovať; zahrnúť priazňou: Nech vás boh nebeský požehná! — ďakoval Ďuro Dubaj dojatý. (Laz.) Boh ma požehnal kliatbou. (Barč) Boh žitko vzrastom požehnal. (Podj.) Namiesto šťastia požehnal mu boh preveľkú úrodu detvákov. (Vám.); pánboh nám požehnal dieťa narodilo sa nám; Že im tak pánboh nepožehnal toho potomstva. (Fig.) Pánboh tohto roku dobre požehnal (Švant.) veľa sa urodilo.
2. (koho) dať niekomu požehnanie: Požehnali nás, vnukov, vnučky a pravnukov, bola nás plná izba. (Tat.) Mati požehná mladý párik. (Botto),
nedok. požehnávať
požehnávať, -a, -ajú nedok.
1-2. p. požehnať;
3. (koho) prejavovať niekomu povďačnosť pochvalnými slovami, blahorečiť niekomu: (Paľo a Maco) pili, požehnávajúc krčmára (Tim.);
iron. nadávať niekomu: Žrebec sa nás zľakol, trhol a zlomil oje. Gazda nás začal požehnávať všelijakými vyberanými výrazmi. (Bodic.)
prežehnať, -á, -ajú dok. (koho, čo) urobiť pohybom ruky znamenie kríža nad niekým al. niečím, prekrižovať: Prežehnala ho (Timoteja) do nepravidelného kríža. (Gab.) Bača prežehná večeru. (Sládk.); pren. Tvoj muž môže kostolníctvo len prežehnať (Kuk.) vzdať sa ho; pren. Sila prvého lúča prežehnala nebo a otvorila vstup ránu (Fig.) ožiarila ho;
nedok. požehnávať, -a, -ajú
|| prežehnať sa urobiť na sebe znamenie kríža, prekrižovať sa: prežehnať sa svätenou vodou (Ondr.); prežehnal sa krížikom na čele (Chrob.); pren. Obloha sa prežehnala ohnivým bleskom (Fr. Kráľ) prekrižoval, krížom ju preťal blesk;
nedok. prežehnávať sa
požehnávať nedok. 1. (o Bohu podľa náboženských predstáv) zahŕňať šťastím, dobrom, priazňou ap.; obdarúvať niečím: Čím ma vádz ludié okrádajú, tím ma Pámboško vác požehnává (Kľúčové TRČ); Pam Boh nám požehnává (Lukáčovce HLO) F. chto fčä_stáva, toho Pám Boch požehnáva (Jasenová DK), chto čazrano stava, Bo_ho požehnava (Bracovce MCH) - usilovnému sa lepšie darí; sebe berie, druhím dáva, ždi ho Pán Boch požehnáva (Jasenová DK) - dobré skutky bývajú odmenené 2. dávať niekomu požehnanie, prednášať modlitbu sprevádzanú znakom kríža: U_šeci pozdochádzali a farár ím požehnávál (Brodské SKA); Kedz idu mladi do priśahi, ta jim rodiče požehnavaju (Bracovce MCH) 3. iron. zavrhovať, odsudzovať; preklínať: Budú ťa požehnávať pre tú lúku! (Košťany n. Tur. MAR)
požehnať dk náb 1. koho (s) čím, v čom, na čom (o Bohu) obdariť, obdarovať, zahrnúť priazňou niekoho: gestly by Pan Bůh precze gesste Lenharta Lada synem požehnal; Mychal Laczo slobodny w tom vreku, w yakem ho Pan Bůh požehnal, zustawa (L. TRNOVEC 1604; 1607); slibugem wam Pana Boha srdecžne prositj, abi was wssem dobrim pozehnati racžil, yakžto zdrawim, sstestim (WITTENBERG 1611); Pan Buh Geho Milost požehna na tom statku (TRENČÍN 1663); bil mne Pan Buh požehnal ze žitkom hogne (KRUPINA 1741); požehnáná sy ty mezy ženami, y požehnány gest plod žiwota twého (KB 1756) 2. čo komu (o Bohu) dopriať, podarovať niekomu niečo: Pan Buoch sweg nesmirneg dobroti raczil mne sina meho mileho pozehnati (M. JÁN 1611); budeme se usilovat, kdy nam Pan Buh požehna, V. Osvicenost uspokojit (SOBLAHOV 17. st LP); zagtra alebo pozagtrasku pozehna Pan Boh paneg (RADVAŇ 1705) aby porodila; kdy na zahradach Pan Buh owocja požehná, z takoweho owocja tež tretu čast berawa (pani Záturecká) (ZÁTURČIE 1761); ten gistj riad, kdys nam P. Buch detiatko požehnal, predaly sme (PUKANEC 18. st) 3. koho (čím), čo komu (obyč. o Bohu) dať niekomu požehnanie: požehneg nás wssech spolu, ňyňi pry tomto stolu (CC 1655); benedicere mensam: pokrm pred geďenjm žehnati, požehnati (WU 1750); Bože, požehneg y lekarstwj, ktere užjwam, aby mi k zdrawj poslužilo (UD 1775); Pane, ňepustym te, pokud mi ňepožehnaš (SS 18. st); -ávať ndk 1. k 1: Pan Buch, ktery se syrotkam za otce poczituge, was pozehnawaty bude (PREŠOV 1666); ponevač Vaši Velikomožnost v statečku Pan Buh požehnava, prosime take pokorne Vaši Velikomožnost, žeby i pri noseni archu polechčeni nam spusobiti račila (VÝCHODNÁ 1678 LP) 2. k 2: komu Búh nepožehnává, víš, že se tomu zle stává (PV 18. st); abjchom sobe w požehnanj boskem nepreberali, ale budto že nam (Kristus) pozehnawa ribičky, budto chleb, na tom prestawalj (CS 18. st) 3. k 3: (Kristus) pokrmí običagne požehnáwal (BN 1796) 4. koho prejavovať niekomu povďačnosť, blahorečiť niekomu, chváliť niekoho: tito tre mladencj gednim hlasem chwalilj, welebilj a požehnawalj Pana Boha (KT 1753); benedico: požehnáwám, dobrorečjm (KS 1763); požehnať sa dk 1. prežehnať sa, prekrižovať sa: ponagprwé požehnagjce se swatým krjžem, Boha za milost žádati (IA 1708) 2. s kým rozlúčiť sa s niekým: gedli wečeru obidwa (Gukundus a Absolút) s prawďiwú Chwálu, ale sa welmi rmúťili, že sa s ňu rano požehnať potreba bolo (DS 1795); požehnávať sa ndk prospievať: požehnáwag sa, synu múg, nebo dobrého a wélmy wybórného muža sy syn (KB 1757); prospero: požehnáwám se (KS 1763)