Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ovisnúť -e -ú -sol dok. dostať sa do visiacej polohy, klesnúť: ruky mu o-li pozdĺž tela, o-té fúzy, konáre

o-ú mu krídla, o-e mu hrebienok skrotne; (odísť) s o-tým nosom zahanbene, sklamane;

nedok. ovísať -a, ovisať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ovisnúť ‑e ‑ú ‑sol dok.

ovisnúť -sne -snú -sni! -sol -sla -snúc -snutý -snutie dok.

ovísať -sa -sajú -sal -sajúc -sajúci -saný -sanie, zried. ovisať -sá -sajú -sal -sajúc -sajúci -saný -sanie nedok. 1. ▶ (o častiach ľudského al. zvieracieho tela) klesať dolu v dôsledku starnutia, straty pružnosti, v dôsledku anatomických daností al. (náhlej) straty hmotnosti: koža, brucho, prsia začínajú vekom nepekne o.; svalstvo tváre mu neprirodzene ovísa; plemeno psa s výraznými nadočnicovými oblúkmi a mierne ovísajúcimi pyskmi; A s hrôzou si uvedomila, že jej kútiky ovísajú ako dajakej starene. [A. Hykisch]
2. ▶ smerovať, klesať al. nachádzať sa v polohe voľne dolu (pod vplyvom ťarchy, zemskej tiaže, v dôsledku uvoľnenia, zranenia a pod.): konáre pod ťarchou snehu ovísajú; ruka mu ovísa cez okraj nosidiel; šedivé fúzy mu ovísajú popri kútikoch úst; z ozdobných debničiek ovísali hlávky pestrofarebných kvetov; na balkóne ovisajú muškáty; [...] dozrievalo žito, klasy ťažko ovísali na vysokých steblách. [H. Zelinová]; Z brány ostali iba dosky ovísajúce z kovaných pántov. [D. Dán]; pren. expr. opitému mladíkovi každú chvíľu ovísala hlava zaspával od množstva vypitého alkoholu al. od únavy
3. ▶ (o rastlinách) klesať nadol v dôsledku nedostatku vlahy, živín a pod., strácať sviežosť, vädnúť: ak má rastlina nedostatok vody, listy i stonky ovísajú; prvé príznaky choroby pri dozrievaní cibule – listy ovísajú a pletivá začínajú mäknúť
dok.ovisnúť


ovisnúť -sne -snú -sol -sla -snúc -snutý -snutie dok. 1. ▶ (o častiach tela) uvoľniť sa, klesnúť dolu v dôsledku starnutia, straty pružnosti, v dôsledku anatomických daností al. (náhlej) straty hmotnosti, poklesnúť, ochabnúť: pleť stratí pružnosť, kútiky úst ovisnú; nechce dojčiť, aby jej neovisli prsia; pri diéte dochádza k ovisnutiu pokožky a svalstva; O pár rokov mu narastie brucho a ovisne tvár, – pomyslela som si. [J. Gavalcová]
2.klesnúť al. ocitnúť sa v polohe voľne dolu (pod vplyvom ťarchy, zemskej tiaže, v dôsledku uvoľnenia, zranenia a pod.): ruky jej voľne, bezvládne, bezmocne ovisnú pozdĺž tela; konáre pod ťarchou jabĺk ovisli až po zem; v kútiku úst mu ovisla cigareta; húsaťu pravé krídlo akosi ovislo; Navečer sa vietor utíšil a zástavy ovisli. [D. Dušek]; Napravila záclonu, ktorej jeden koniec ovisol na radiátore. [R. Dobiáš]; pren. Nad hlavami im ovislo zlovestné ticho, narúšané len bzukotom dotieravého hmyzu. [I. Izakovič] nastalo ticho
3. ▶ (o rastlinách) klesnúť nadol v dôsledku nedostatku vlahy, živín a pod., stratiť sviežosť, zvädnúť: ruže rýchlo ovisnú, ak vo váze nie je čerstvá voda; zemina musí byť stále vlhká, inak listy hneď ovisnú; hlávky kvetov na prudkom slnku ovisli
fraz. ovisla mu sánka bol veľmi prekvapený, zarazený; ovisol mu hrebienok stratil sebavedomie, skrotol; ovisol mu nos zostal sklamaný a zahanbený
nedok.ovísať, ovisať

klesnúť 1. dostať sa do nižšej polohy • padnúť: vták klesol, padol na zempoklesnúť sadnúť usadnúť usadiť sa kľaknúť uľahnúť (klesnutím čiastočiek stať sa pevnejším, tvrdším): zem poklesla, usadla, usadila sa; stavba uľahla, kľaklaprepadnúť sa (klesnúť do prázdneho priestoru): hrob sa prepadolzľahnúť ľahnúť zosadnúť: zem zľahla, zosadlaznížiť sa opadnúť (o vode): rieka opadlaovisnúťkniž. zvisnúť sklesnúť spustiť sa: krídla ovisli, spustili saexpr.: odkvacnúť odkväcnúť odkvicnúť spadnúť (od bezvládnosti, ťarchy a pod.): hlava mu odkvacla, spadla na plecia; fúzy mu ešte viac zvisli; konáre ovisli od bohatej úrodyzviezť sa zložiť sa (pri strate rovnováhy, vedomia a pod.) • sklátiť sa (celým telom): kôň sa bezvládne sklátil na zemzried. zvesiť sa (Timrava)

2. stratiť na intenzite, hodnote, význame a pod. • znížiť sa: jeho odvaha klesla; cena mäsa sa znížilaubudnúť: počet záujemcov ubudol

3. p. upadnúť 1


ochabnúť 1. vysilením, vyčerpaním sa stať chabým, slabým • oslabnúť zoslabnúť zmalátnieť: telo dlhou chorobou ochablo, (z)oslablo, zmalátneloexpr.: zmľandravieť zdengľavieť zhandravieť (stať sa mľandravým, ako handra): svaly mu zmľandravejúzvädnúťzried. zvetšieť (stať sa vetchým) • vycivieť vychradnúť: vychradnuté, vycivené telohovor. ovisnúť sklesnúťhovor. opadnúť: postrelenému vtáčaťu ovisli, sklesli krídla; ruky mu únavou opadlizried. ochradnúťexpr. znedvižnieť: nevesta akosi znedvižnelaoťarbavieť sťarbavieť (stať sa ťarbavým): v chôdzi oťarbavela

p. aj oťažieť

2. stratiť na intenzite, sile, aktivite a pod. • oslabnúť zoslabnúť opadnúť upadnúť: pamäť mu už ochabla, (z)oslabla; nálada opadla, upadlaochromieť otupieť (o duševných schopnostiach človeka): jeho vôľa ochromela; pozornosť mu otupelautíšiť sa utíchnuť ochladnúť: záujem utíchol, nadšenie ochladlopoľaviť povoliť popustiť: bolesť poľavilazmierniť sa zmiernieť: mrazy sa zmiernili, zmiernelipoddať sa: vietor sa časom poddá


ovisnúť dostať sa do visiacej al. nižšej polohy (obyč. od ťarchy, bezvládnosti) • klesnúť sklesnúťkniž. zvisnúť: konáre obťažkané snehom ovisli, (s)klesli, zvisli nadolexpr.: okväcnúť okvacnúť okvicnúť odkväcnúť odkvacnúť odkvicnúť (o častiach tela): hlava, ruky mu okväcli, odkvicliochabnúťhovor. opadnúť (o pleciach, lícach) • nár. expr. okloptavieť: čepiec jej okloptavelprevisnúť (ostať visieť na niečom al. cez niečo): hlava previsla cez operadlo stoličky


spľasnúť, spľasknúť 1. naraz zmenšiť svoj objem (o plnom, nafúknutom predmete): lopta spľas(k)lascvrknúť sa (zmenšiť svoj objem vysychaním, ochladzovaním, obyč. postupným; často v pren. použití): brucho mu spľas(k)lo, scvrklo sa; peňaženka sa mi scvrklaopľasnúť: jazero raz opľaslo, raz sa zdvihloopadnúť ochabnúť ovisnúť sklesnúť (stať sa chabým, stratiť pružnosť): krídla mu ovisli

2. iba v spoj. spľas(k)núť rukami, dlaňami prudko dať dovedna ruky, dlane (obyč. pri prejave údivu, zúfalstva a pod.) • splesnúť sprasknúť sprasnúť: spľas(k)núť, sprasknúť rukami, dlaňamizalomiť (iba v spoj. zalomiť ruky, rukami): zalomila rukami nad toľkým nešťastímzried. stľapnúť: stľapla od údivu ruky


zvädnúť 1. stratiť sviežosť, prestať byť čerstvým v dôsledku nedostatku vlahy, slnka a pod. (o rastlinách) • uvädnúť: muškát sa neujal, zvädol, uvädolovädnúť obvädnúť: obvädnuté listypovädnúť (postupne al. trocha): ruže vo váze rýchlo povädlizried. zavädnúť (trocha, mierne) • odkvitnúť (prestať kvitnúť): odkvitnuté kvetyuschnúť vyschnúť (prestať žiť nedostatkom vlahy): presadené stromčeky uschli, vyschliodumrieť: odumreté lístieovisnúť (o rastlinách al. ich častiach pri nedostatku vody, živín a pod.): listy na slnku ovislipozvädať pouvädať (postupne)

2. p. ochabnúť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ovisnúť, -ne, -nú, -sol dok. spadnúť do visiacej polohy, klesnúť a ostať visieť: ovisli mi údy, ruky, plecia; konáre ovisnú; ovisla mu hlava, gamba, i pren. zostal sklamaný, zahanbený; smutný

brucho mu ovislo veľmi stučnel; ovisne mu hrebienok, ovisnú mu krídla skrotne; hovor. ovisol mu nos zostal sklamaný, zahanbený; zosmutnel

nedok. ovisať, -á, -ajú i ovísať, -a, -ajú

ovisnúť dok. dostať sa do zvislej, visiacej polohy, klesnúť: Buďe velká úroda jabĺk, hádam aj konáre ovisnú (Návojovce TOP)

ovisnúť dk dostať sa do visiacej polohy, zvesiť sa: žiwot bywa pomasten a nan gedna psy kuže položena, aby hladkj a tuhj zustal a neowysnul (HT 1760)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu