opustenie -nia s.
opustenie -nia -ní s. 1. zried. ▶ odlúčenie od iných ľudí, osamelosť, opustenosť: trpí chudobou a opustením; Opustil ju a – možno – aj sám umrel v opustení. [Ľ. Ondrejov] 2. i práv. ▶ vzdialenie sa, obyč. nepovolené, z nejakého miesta, odídenie odniekiaľ: o. vojenskej posádky; súd pojednával o jeho štyroch svojvoľných opusteniach základne; o. republiky bolo v dobe komunistického režimu trestným činom; za o. dieťaťa sa páchateľ potrestá na tri roky až desať rokov odňatia slobody; Trvalým opustením spoločnej domácnosti podľa súdnej praxe je úmyselné konanie zrušiť domácnosť a už ju neobnoviť [HN 2005] ▷ ↗ i opustiť
opustenie p. samota
samota odlúčenie od iných osôb, ľudí • osamotenosť • osamelosť • opustenosť • zried. opustenie: skľučujúca ťarcha samoty, osamotenosti, osamelosti, opustenosti • kniž. zried. osamotenie • poet. zried. osamenie (Mihálik) • osihotenosť • osirotenosť • osirelosť • osirenosť: tiesnivá osihotenosť; osirenosť starých majerov • ústranie: žiť v ústraní • súkromie (život mimo verejnosti): utiahnuť sa do súkromia
opustenie, -ia str. zried. osamotenosť, osamelosť, samota, opustenosť: umrel v opustení (Ondr.)
opustenie [-šť-; -í] s 1. ponechanie, zanechanie niekoho bez pomoci, bez ochrany, bez starostlivosti ap.: to se nema rozumeti o zlobjwem ženy swe opusstenj (SP 1696); repudium: rozwod, od manželki rozweďeni, opússťeni; relictio: pozostáni, zanecháni, opússťeni (KS 1763); odporné manželstwj gest zlostliwé opusstenj, kdy geden z manželu uskakuge (HeT 1775); že se tu opusstenj rozumie nie gmenowjte, ale skutečne, takže darmo se chlubia klassternicy, že opustily manželkj a ditky (CS 18. st) 2. opustenosť, samota, osamelosť niekoho: solitudo hominis: opússteni samého čloweka; solitudo pueorum: opússteni syrotek (KS 1763) 3. narušenie, porušenie niečoho: praevaricatio: prestupeni, opússťenj rozkazu, prjkazu (KS 1763) L. stal se bil w ten (deň) pred Nowjm rokom roku pominuleho swar medzi Mikulassem Zaboynikem, toho času rjchtarem, a medzi Mikulassem Blaysom, kterežto dwe osobj prawa opussteni poručilj na arbitrow (L. TRNOVEC 1628); odkud ty, ktery sa obťažugú z nemocu ťelesnú aneb z opússténjm mysli a z ginssyma protiwnyma wecma, gesly zdrawi nebo wyslobozenj pobožňe žádagú, yá abych gym wedle nagwrúcnegsség láski srdca mohel hógnégsség odplacowati (BlR 18. st) duševnou chorobou 4. zanedbanie niečoho, nedbalosť, nedbanlivosť: Pane Gežjšy, odpust my, co gsem opúšťeňjm dobrých skutkůw zhřešyl (UZ 1722); neglectus: zanedbánj, pomjnúti, opússteni; neglectio: zanedbáni, nedbáňliwost, opússťeni (KS 1763); s kterýma spusobami lidé na sweťe tym hressa? S pomisslenim, slowem, skutkem y opusstenjm dobrého (KW 1775) 5. morálne, duševné spustnutie, zanedbanie sa: remissio animi: zunowáni mysli, opússťeni seba; abjectio animi: opússťeni seba (KS 1763)