svetlo1 -a -tiel s.
1. viditeľné (elektromagnetické) žiarenie umožňujúce vnímanie zrakom: slnečné, mesačné, umelé s.; elektrické s., červené, tlmené s. osvetlenie; vstávať za s-a vo dne, op. za tmy
2. zdroj svetla, svietidlo, lampa: zapáliť, zahasiť s.; pouličné s-á; dones s.! motor. diaľkové, smerové s-á; cirk. → večné s.
3. iba mn. svetlá cestná svetelná signalizácia na reguláciu dopravy: na križovatke sú s., s. nefungujú
4. hovor. používanie elektr. energie na svietenie: poplatky za s.
● → uzrieť s. sveta; vyjsť na s. sveta prezradiť sa; postaviť niečo do priaznivého, nového s-a podať priaznivo, novo; to → vrhá zlé s. na niekoho, niečo; vniesť do niečoho s. objasniť; s-á a tiene niečoho dobré a zlé stránky; s. na konci tunela nádej na zlepšenie situácie;
vo svetle predl. s G kniž.: vo s-e nových výskumov;
svetielko -a -lok zdrob. k 1, 2, svetielce -a -lec s. zdrob. expr. k 1, 2
svetlý príd.
1. majúci slabšiu (farebnú) intenzitu, bledý, jasný, op. tmavý: s-é farby; s-é vlasy, oblečená vo s-ých šatách; s-é pivo, op. čierne
2. majúci dosť svetla, ožiarený svetlom, jasný, op. tmavý: s-á miestnosť
3. vydávajúci svetlo, žiariaci, jasný: s-é slnko, s. plameň
4. spôsobený, utvorený svetlom: s. kruh lampy, s-é škvrny na tráve
5. expr. radostný (význ. 1), šťastný, priaznivý: s-á budúcnosť, s-é stránky niečoho
6. kniž. vznešený (význ. 1), ušľachtilý: s. zjav, s-á pamiatka mŕtvych; byť s-ým príkladom;
svetlo2 prísl. k 1 – 3, 5, 6 i vetná prísl. k 2: s. oblečený; bolo (už) s. bolo vidno, nebolo tma;
svetlosť -i ž.
1. k príd.
2. odb. vnútorný priemer, priestor (otvorov, oblúkov ap.): s. rúry, komína