dlžný, dlžen príd.
1. obyč. iba v prís. povinný platiť dlh, majúci dlh: byť, zostať niekomu d. za nákup; čo som d.?
2. obyč. iba v prís. majúci istý (morálny) záväzok, povinnosť ap.: ostal rodičom d. veľa lásky; ostať d. svojej povesti
3. iba dlžný kt. treba zaplatiť, nevyplatený: vymáhať d-é poistné, dávky
● expr. to mi bol čert d. to je nepríjemné