prebudiť dok.
1. prebrať zo spánku, z mdlôb, zobudiť: p. spiace dieťa
2. vymaniť z nejakého duš. stavu: p. niekoho z rojčenia, zo zadumania
3. spôsobiť vznik niečoho, vzbudiť: p. v deťoch lásku k vlasti;
nedok. prebúdzať -a
// prebudiť sa:
1. p-l som sa veľmi neskoro
2. p. sa z očarenia
3. p-lo sa v ňom svedomie;
nedok. prebúdzať sa