žičlivý príd.
1. žičiaci druhému, (dobro)prajný; svedčiaci o tom: ž. človek; ž. úsmev, pohľad
2. vyhovujúci, priaznivý, vhodný: ž-é pomery, prostredie
□ byť ž. žičiť;
žičlivo prísl.: ž. sa správať;
žičlivosť -i ž.