Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

prút -a m.

1. dlhý tenký (a ohybný) výhonok, konár: vŕbový, brezový, lieskový p.; tenký ako p.

2. niečo podobné prútu: železné, oceľové p-y; p-y zlata; rybársky p.;

prútový príd.: p-é železo;

prútik -a m. zdrob.

prútik -ka pl. N -ky m. zdrob.

prút, -a m.

1. dlhý, tenký a ohybný výhonok, konárik niektorých rastlín, najmä stromov al. kríkov: vŕbový p., brezový p.; viničný p. (Žáry); holý p. (Botto); Odlomil lieskový prút. (Jil.) Otec lámal suché prúty. (Žáry) Začali ho šibať prútmi. (Fr. Kráľ) Roniačka sťala syna prútom. (Urb.) Učilo sa (v školách) nie metódou, ale prútom (Vlč.) používali sa telesné tresty; hovor. žart. Dnes bude mať tento prút robotu (Ráz.-Mart.) dostane ním niekto. To sme pochopili pri výdatnej pomoci prúta (Taj.) keď nás šibali, bili; tenký, ohybný, pružný ako p. (obyč. o štíhlom chlapcovi al. dievčati); triasť sa, chvieť sa ako p.; čarovný p. rozprávkový predmet robiaci divy; šibnúť niekoho čarovným p-om začarovať; Chveje sa ako čarovným prútom dotknutá. (Tim.) O dva dni, ani čo by bol šibol prútom z rozprávky, premenila sa chalupa na krčmu. (Krno)

2. niečo tenké ako prút, podobné prútu: rybársky p. nástroj na chytanie rýb na udicu; železný, oceľový p. tenká tyč zo železa, ocele; p-y zlata, zlaté p-y forma, v ktorej sa ukladá zlato;

prútový príd.: p-á koliba (Záb.) z prútov; p-é kreslo (Vaj.) prútené; p-é železo vo forme prútov; stav. p-á konštrukcia s použitím železných prútov;

prútik, -a i prútok, -tka m. zdrob.: Nájde zlatý prútik, tým aby pošibal zvery. (Dobš.) Prítomnosť veliteľa bola čarovným prútikom: všetko sa hneď lepšie darilo. (Sev.); prútok trsti (Hviezd.)

prútik p. prút

prútik i prútok m.
1. dlhý tenký ohybný (nerozvetvený) výhonok niektorých rastlín, najmä stromov a kríkov: Struom sa zospodu najprv očisťí, abi nám prútki a chaväžďina ňezavadzäla (Nižná TRS); Na posekaňich prúťikach, keď boľi suchie, sa dobre varelo (Pukanec LVI); Dones prúčiki, uplečiamo koša̋r! (Kameňany REV); Vezňi si vrboví prúťig, hrubí jak prst, odres_si rovní kúsok, obúchaj ho a píšťalka buďe hotová! (Návojovce TOP); Tento prúcig prevľečeš popod henten krajní a takto stáľe dokola (Rajec ŽIL); Neveríl son, že bi móhel jeďen prútek prútkárovi ukázad vodu a ešče aj húpku (Dol. Súča TRČ); Na Velkí páteg zme chodzili dicki na prúciki (Bzince p. Jav. NMV); Mám dva prútki, ket jedním číchnem, to zaklnem, ked druhím číchnem, to otklnem (Jablonové MAL); Kec prutog odlame vichor, abo octrihňe, kedz verchu ňima, s pazuchi vibije novi prut (Trnava p. Lab. MCH); Dajce mi, tato, dreveňačeg, bo idzem na prutki! (Torysa SAB)
L. čarovní prútek (Skalica) - ktorému sa pripisuje schopnosť robiť zázraky; na prútek (Brestovec MYJ) - detská hra; na prutki (Hor. Vadičov KNM) - druh výšivky
F. je jako prúťik (Chocholná TRČ) - štíhly; za Janka Prúcika sa bude vidávat (Červeník HLO) - dostane prútom; (na Mikolaja) pošľi s prucikom (Kokšov-Bakša KOŠ) - robili obradovú mikulášsku obchôdzku
2. vin. výhonok viniča (niekedy už s koreňmi) pripravený na výsadbu: Vopchal prucik, priduśil gu koľiku z nohu, žebi śe skorej chopil źemi, budze skoro koreňe puščac (Trnava p. Lab. MCH)
L. dzivi prutok (Trnava p. Lab. MCH) - podpník z planého viniča
3. prútu podobná
a. odnímateľná časť zadného návoja krosien slúžiaca na pripevnenie osnovy do návoja: Prúťig drží osnovu na návoji (Lipt. Hrádok LM)
b. časť brda ako rám, do ktorého sa upevňujú tŕstky: prútke (Hostišovce RS)
4. výšiv. jednoduchá vyšívacia technika, pri ktorej sa stehy zaraďujú šikmo na os šitia, stonkový steh: pruťik (Závadka n. Hron. BRE)

prútok p. prútik