Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odčleniť dok. vyčleniť: o. beletriu;

nedok. odčleňovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odčleniť ‑í ‑ia dok.

odčleniť -ní -nia odčleň! -nil -niac -nený -nenie dok.


odčleniť sa -ní sa -nia sa odčleň sa! -nil sa -niac sa -nený -nenie sa dok.

odčleniť -ní -nia odčleň! -nil -niac -nený -nenie dok. 1. (čo, koho (od čoho, od koho/z čoho; do čoho)) ▶ vyňať z istého celku a dať, presunúť inam, preč, osamostatniť: o. v knižnici detektívky od ostatnej literatúry; agendu sociálnych vecí odčlenia z tohto odboru do samostatného odboru; o. závody na výrobu komponentov z koncernu; odčlenili sme 400 zamestnancov do dcérskej spoločnosti; [...] zákon prikázal odčleniť od mestskej polície obsluhu pultu centrálnej ochrany objektov. [Pc 1999]
2. (čo (od čoho)) ▶ členením, delením utvoriť samostatné časti, vydeliť (v priestore) ako samostatnú časť: architekt odčlenil kuchyňu a jedáleň od ostatného priestoru; priečkou o. časť chodby; akusticky odčlenený celok; o. od väčšej parcely menší pozemok; obidva výbežky odčlenila roklina
3. (koho, čo od koho, od čoho) ▶ vymedziť, určiť rozdielnosť v porovnaní s niekým, s niečím iným; syn. odlíšiť, rozlíšiť: hackeri robia aj záslužné veci, treba ich o. od kriminálnikov; až moderná esejistika 19. a 20. storočia definitívne odčlenila esej od úvahy; odčlenil klady politikov od ich záporných stránok
4. (čo (čím; od čoho)) ▶ (v písanom, tlačenom texte a pod.) graficky al. inak oddeliť, vyčleniť: o. čiarkou časť vety obsahujúcu doplnenie výpovede; o. text pomlčkou, zátvorkami, fotografiou, dvoma voľnými riadkami; optické zobrazenie čísla účtu odčlení predčíslie od základného čísla
nedok.odčleňovať


odčleniť sa -ní sa -nia sa odčleň sa! -nil sa -niac sa -nený -nenie sa dok. 1. (od koho, od čoho/z čoho; do čoho) ▶ priestorovo al. inak sa oddeliť od istého celku a osamostatniť sa, vyčleniť sa: niekoľko pracovníkov sa odčlenilo od družstva a založilo nový podnik; jedna mestská časť sa odčlení od mesta; z materskej firmy sa odčlenili dve dcérske spoločnosti; V minulosti k turistom patrili aj vysokohorskí turisti, vodáci, lyžiari, horolezci, neskôr, najmä po roku 1989 sa tieto športové odvetvia odčlenili do samostatných klubov a oddielov. [Sme 2010]
2. (od koho, od čoho/z čoho; ø) ▶ oddeliť sa od skupiny a odísť, odpojiť sa: o. sa od skupiny spolužiakov; o. sa z davu; krava sa odčlenila od stáda; manželský pár sa na výlete od nás odčlenil; viaceré páry sa pri tanci odčlenili
3. (od koho, od čoho) ▶ nadobudnúť rozdielne znaky v porovnaní s niekým, s niečím iným, odlíšiť sa: makak sa od línie ľudoopov odčlenil asi pred 25 miliónmi rokov; od ostatných sa výraznejšie odčlenil získanou zlatou medailou; Bola to príležitosť [účasť na olympiáde] vyprofilovať sa ako výrobca športových potrieb a zreteľne sa odčleniť od módnych firiem. [Pt 2000]
nedok.odčleňovať sa


odčleňovať -ňuje -ňujú -ňuj! -ňoval -ňujúc -ňujúci -ňovaný -ňovanie nedok. 1. (čo, koho (od čoho, od koho/z čoho; do čoho)) ▶ vynímať z istého celku a dávať, presúvať inam, preč, osamostatňovať: o. IT služby; o. servisné, obslužné a doplnkové činnosti; o. voľnočasové aktivity od práce; o. časť z rodinného majetku pre vlastnú potrebu; neodčleňovať rómske deti od iných detí; Parlamentná forma vlády je usporiadanie, ktoré prezidenta jednoznačne odčleňuje od výkonnej moci. [Sme 1998]
2. (čo (od čoho)) ▶ členením, rozdeľovaním utvárať samostatné časti, vydeľovať (v priestore) ako samostatnú časť: klenuté okná na prízemí odčleňujú úzke medzi­okenné piliere; reštaurácie a bary musia o. fajčiarske časti od nefajčiarskych; Rieka Hron odčleňuje Kremnické vrchy z južnej strany od Štiavnických vrchov a z východnej od Poľany. [Cs 2008]
3. (koho, čo od koho, od čoho) ▶ vymedzovať, určovať rozdielnosť v porovnaní s niekým, s niečím iným; syn. odlišovať, rozlišovať: autora odčleňujú od ostatných súčasníkov na základe tvorby; jazykové odčleňovanie slovenských nárečí od ostatných slovanských nárečí sa začalo už v 6. storočí; staršie deti vedia o. rozprávky od reality odlišovať
4. (čo (čím; od čoho)) ▶ (v písanom, tlačenom texte a pod.) graficky al. inak oddeľovať, vyčleňovať: k dispozícii máme 9 interpunkčných znamienok, ktorými sa odčleňujú syntaktické celky; publikácii by prospela grafická úprava odčleňujúca memoárové pasáže od rozličných dokumentov
dok.odčleniť


odčleňovať sa -ňuje sa -ňujú sa -ňuj sa! -ňoval sa -ňujúc sa -ňujúci sa -ňovaný -ňovanie sa nedok. 1. (od čoho, od koho/z čoho; do čoho; ø) ▶ priestorovo al. inak sa oddeľovať od istého celku a osamostatňovať sa, vyčleňovať sa: pracovné právo sa začalo o. od občianskeho; od tesárov sa už okolo 12. storočia začali o. stolári; z prakontinentu Pangea sa odčleňovali jednotlivé kontinenty; Biela voda sa odčleňuje zo Šúrskeho kanála tesne pred haťou pri Zálesí; daňové poradenstvo sa odčleňuje do novej firmy
2. (od koho, od čoho/z čoho; ø) ▶ oddeľovať sa od skupiny a odchádzať, odpájať sa: zopár ľudí sa odčleňuje od zástupu a mieri inam; neodčleňuj sa od nás!; z homogénneho davu sa začali o. jednotlivci; Po ceste sa tiahla nekonečná kolóna. Po čase sa viaceré skupiny odčleňovali, so slzami v očiach sa lúčili so známymi i menej známymi. [N. Baráthová]
3. (od koho, od čoho) ▶ nadobúdať, mať rozdielne znaky v porovnaní s niekým, s niečím iným, líšiť sa, odlišovať sa: čoraz viac sa odčleňuje od spolužiakov; autor sa zreteľne odčleňoval od tvorby iných súdobých básnikov; všetky izbičky sú ladené dožlta, a tak sa odčleňujú od celkového interiéru i farebne; zelené strechy misie saleziánov sa jasne odčleňujú od ostatného okolia
dok.odčleniť sa

izolovať zamedziť styk, dať do izolácie • oddeliť odčleniť: chorých izolovali, oddeliliseparovať: separovať jednotlivé zložkyodrezať odlúčiť osamotiť osihotiť (zabrániť spojenie s niekým, niečím): odrezať dedinu od sveta; odlúčiť dieťa od matky


odčleniť p. oddeliť 1


odčleniť sa p. odlúčiť sa


oddeliť 1. dať preč, odňať (obyč. ako časť) od niečoho, čo bolo spojené al. spolu; navzájom sa osamostatniť • odčleniť vyčleniť vydeliť: oddeliť, vydeliť chybné kusy; odčleniť, vyčleniť z knižnice odbornú literatúruodlúčiť rozlúčiť (obyč. ľudí od seba): smrť ich navždy odlúčilaodtrhnúťexpr. odorvať (násilím): nemohol súperov od seba odtrhnúť; odtrhli, odorvali ho od rodinyhovor. žart. rozsobášiť: bijúcich sa chlapcov museli rozsobášiťexpr. odkriačiť: odkriačiť pevne spojené rukyodrezať (znemožniť spojenie): dedina odrezaná od svetaizolovať separovať (zamedziť styk): nakazených izolovali, separovalikniž. segregovať (oddeliť vylúčením niekoho odniekiaľ): rasové segregovanieosamotiť (nechať osamote) • detašovať: detašované pracoviskopooddeľovať (postupne, viac vecí): pooddeľovať kabíny závesmi

2. dať niekomu určenú časť, podiel • vydeliť: oddelila, vydelila mu jedlo na tanierprideliť: prideliť niekomu kus zeme na obrábanie


odlúčiť sa vzdialiť sa al. osamostatniť sa od niekoho blízkeho, od celku a pod. (obyč. s pozdravom) • rozlúčiť sa: odlúčila sa od rodičov, rozlúčila sa s rodičmiodobrať sa: návšteva sa odobrala zavčasu domovodporučiť sa (odlúčiť sa s pozdravom) • oddeliť sa odpojiť sa: oddelili, odpojili sme sa od skupiny na rohuopustiť zanechať (niekoho na istom mieste): opustil, zanechal spoločnosť o piatejexpr.: odtrhnúť sa odštiepiť sa: odtrhli sa, odštiepili sa od nás zavčasuodčleniť sa: odčlenili sa a šli po svojom


vyčleniť vziať z väčšej časti, z celku a dať niekam inam, niekomu inému • vydeliť: vyčleniť, vydeliť samostatné zložkyoddeliť odčleniť: nesúrodé prvky treba oddeliť, odčleniťvyradiť (niečo nepotrebné, chybné): vyradiť nepodarkyvytriediť (triedením): vytriediť zlé kusydetašovať: detašované pracoviskoizolovať separovať (zamedziť styk): chorých treba izolovať, separovať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odčleniť, -í, -ia dok. zried. (čo) oddeliť z celku: o. čiastku z parcely;

nedok. odčleňovať, -uje, -ujú

|| odčleniť sa oddeliť sa: Ty sa chytro odčleníš od pouličného telesa. (Fig.)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu