Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odčleniť dok. vyčleniť: o. beletriu;

nedok. odčleňovať

odčleniť -ní -nia odčleň! -nil -niac -nený -nenie dok.

odčleniť sa -ní sa -nia sa odčleň sa! -nil sa -niac sa -nený -nenie sa dok.

odčleniť -ní -nia odčleň! -nil -niac -nený -nenie dok. 1. (čo, koho (od čoho, od koho/z čoho; do čoho)) ▶ vyňať z istého celku a dať, presunúť inam, preč, osamostatniť: o. v knižnici detektívky od ostatnej literatúry; agendu sociálnych vecí odčlenia z tohto odboru do samostatného odboru; o. závody na výrobu komponentov z koncernu; odčlenili sme 400 zamestnancov do dcérskej spoločnosti; [...] zákon prikázal odčleniť od mestskej polície obsluhu pultu centrálnej ochrany objektov. [Pc 1999]
2. (čo (od čoho)) ▶ členením, delením utvoriť samostatné časti, vydeliť (v priestore) ako samostatnú časť: architekt odčlenil kuchyňu a jedáleň od ostatného priestoru; priečkou o. časť chodby; akusticky odčlenený celok; o. od väčšej parcely menší pozemok; obidva výbežky odčlenila roklina
3. (koho, čo od koho, od čoho) ▶ vymedziť, určiť rozdielnosť v porovnaní s niekým, s niečím iným; syn. odlíšiť, rozlíšiť: hackeri robia aj záslužné veci, treba ich o. od kriminálnikov; až moderná esejistika 19. a 20. storočia definitívne odčlenila esej od úvahy; odčlenil klady politikov od ich záporných stránok
4. (čo (čím; od čoho)) ▶ (v písanom, tlačenom texte a pod.) graficky al. inak oddeliť, vyčleniť: o. čiarkou časť vety obsahujúcu doplnenie výpovede; o. text pomlčkou, zátvorkami, fotografiou, dvoma voľnými riadkami; optické zobrazenie čísla účtu odčlení predčíslie od základného čísla
▷ nedok. ↗ odčleňovať

odčleniť sa -ní sa -nia sa odčleň sa! -nil sa -niac sa -nený -nenie sa dok. 1. (od koho, od čoho/z čoho; do čoho) ▶ priestorovo al. inak sa oddeliť od istého celku a osamostatniť sa, vyčleniť sa: niekoľko pracovníkov sa odčlenilo od družstva a založilo nový podnik; jedna mestská časť sa odčlení od mesta; z materskej firmy sa odčlenili dve dcérske spoločnosti; V minulosti k turistom patrili aj vysokohorskí turisti, vodáci, lyžiari, horolezci, neskôr, najmä po roku 1989 sa tieto športové odvetvia odčlenili do samostatných klubov a oddielov. [Sme 2010]
2. (od koho, od čoho/z čoho; ø) ▶ oddeliť sa od skupiny a odísť, odpojiť sa: o. sa od skupiny spolužiakov; o. sa z davu; krava sa odčlenila od stáda; manželský pár sa na výlete od nás odčlenil; viaceré páry sa pri tanci odčlenili
3. (od koho, od čoho) ▶ nadobudnúť rozdielne znaky v porovnaní s niekým, s niečím iným, odlíšiť sa: makak sa od línie ľudoopov odčlenil asi pred 25 miliónmi rokov; od ostatných sa výraznejšie odčlenil získanou zlatou medailou; Bola to príležitosť [účasť na olympiáde] vyprofilovať sa ako výrobca športových potrieb a zreteľne sa odčleniť od módnych firiem. [Pt 2000]
▷ nedok. ↗ odčleňovať sa

odčleňovať -ňuje -ňujú -ňuj! -ňoval -ňujúc -ňujúci -ňovaný -ňovanie nedok. 1. (čo, koho (od čoho, od koho/z čoho; do čoho)) ▶ vynímať z istého celku a dávať, presúvať inam, preč, osamostatňovať: o. IT služby; o. servisné, obslužné a doplnkové činnosti; o. voľnočasové aktivity od práce; o. časť z rodinného majetku pre vlastnú potrebu; neodčleňovať rómske deti od iných detí; Parlamentná forma vlády je usporiadanie, ktoré prezidenta jednoznačne odčleňuje od výkonnej moci. [Sme 1998]
2. (čo (od čoho)) ▶ členením, rozdeľovaním utvárať samostatné časti, vydeľovať (v priestore) ako samostatnú časť: klenuté okná na prízemí odčleňujú úzke medzi­okenné piliere; reštaurácie a bary musia o. fajčiarske časti od nefajčiarskych; Rieka Hron odčleňuje Kremnické vrchy z južnej strany od Štiavnických vrchov a z východnej od Poľany. [Cs 2008]
3. (koho, čo od koho, od čoho) ▶ vymedzovať, určovať rozdielnosť v porovnaní s niekým, s niečím iným; syn. odlišovať, rozlišovať: autora odčleňujú od ostatných súčasníkov na základe tvorby; jazykové odčleňovanie slovenských nárečí od ostatných slovanských nárečí sa začalo už v 6. storočí; staršie deti vedia o. rozprávky od reality odlišovať
4. (čo (čím; od čoho)) ▶ (v písanom, tlačenom texte a pod.) graficky al. inak oddeľovať, vyčleňovať: k dispozícii máme 9 interpunkčných znamienok, ktorými sa odčleňujú syntaktické celky; publikácii by prospela grafická úprava odčleňujúca memoárové pasáže od rozličných dokumentov
▷ dok. ↗ odčleniť

odčleňovať sa -ňuje sa -ňujú sa -ňuj sa! -ňoval sa -ňujúc sa -ňujúci sa -ňovaný -ňovanie sa nedok. 1. (od čoho, od koho/z čoho; do čoho; ø) ▶ priestorovo al. inak sa oddeľovať od istého celku a osamostatňovať sa, vyčleňovať sa: pracovné právo sa začalo o. od občianskeho; od tesárov sa už okolo 12. storočia začali o. stolári; z prakontinentu Pangea sa odčleňovali jednotlivé kontinenty; Biela voda sa odčleňuje zo Šúrskeho kanála tesne pred haťou pri Zálesí; daňové poradenstvo sa odčleňuje do novej firmy
2. (od koho, od čoho/z čoho; ø) ▶ oddeľovať sa od skupiny a odchádzať, odpájať sa: zopár ľudí sa odčleňuje od zástupu a mieri inam; neodčleňuj sa od nás!; z homogénneho davu sa začali o. jednotlivci; Po ceste sa tiahla nekonečná kolóna. Po čase sa viaceré skupiny odčleňovali, so slzami v očiach sa lúčili so známymi i menej známymi. [N. Baráthová]
3. (od koho, od čoho) ▶ nadobúdať, mať rozdielne znaky v porovnaní s niekým, s niečím iným, líšiť sa, odlišovať sa: čoraz viac sa odčleňuje od spolužiakov; autor sa zreteľne odčleňoval od tvorby iných súdobých básnikov; všetky izbičky sú ladené dožlta, a tak sa odčleňujú od celkového interiéru i farebne; zelené strechy misie saleziánov sa jasne odčleňujú od ostatného okolia
▷ dok. ↗ odčleniť sa

izolovať zamedziť styk, dať do izolácie • oddeliť • odčleniť: chorých izolovali, oddelili • separovať: separovať jednotlivé zložky • odrezať • odlúčiť • osamotiť • osihotiť (zabrániť spojenie s niekým, niečím): odrezať dedinu od sveta; odlúčiť dieťa od matky

odčleniť p. oddeliť 1

odčleniť sa p. odlúčiť sa

oddeliť 1. dať preč, odňať (obyč. ako časť) od niečoho, čo bolo spojené al. spolu; navzájom sa osamostatniť • odčleniť • vyčleniť • vydeliť: oddeliť, vydeliť chybné kusy; odčleniť, vyčleniť z knižnice odbornú literatúru • odlúčiť • rozlúčiť (obyč. ľudí od seba): smrť ich navždy odlúčila • odtrhnúť • expr. odorvať (násilím): nemohol súperov od seba odtrhnúť; odtrhli, odorvali ho od rodiny • hovor. žart. rozsobášiť: bijúcich sa chlapcov museli rozsobášiť • expr. odkriačiť: odkriačiť pevne spojené ruky • odrezať (znemožniť spojenie): dedina odrezaná od sveta • izolovať • separovať (zamedziť styk): nakazených izolovali, separovali • kniž. segregovať (oddeliť vylúčením niekoho odniekiaľ): rasové segregovanie • osamotiť (nechať osamote) • detašovať: detašované pracovisko • pooddeľovať (postupne, viac vecí): pooddeľovať kabíny závesmi

2. dať niekomu určenú časť, podiel • vydeliť: oddelila, vydelila mu jedlo na tanier • prideliť: prideliť niekomu kus zeme na obrábanie

odlúčiť sa vzdialiť sa al. osamostatniť sa od niekoho blízkeho, od celku a pod. (obyč. s pozdravom) • rozlúčiť sa: odlúčila sa od rodičov, rozlúčila sa s rodičmi • odobrať sa: návšteva sa odobrala zavčasu domov • odporučiť sa (odlúčiť sa s pozdravom) • oddeliť sa • odpojiť sa: oddelili, odpojili sme sa od skupiny na rohu • opustiť • zanechať (niekoho na istom mieste): opustil, zanechal spoločnosť o piatej • expr.: odtrhnúť sa • odštiepiť sa: odtrhli sa, odštiepili sa od nás zavčasu • odčleniť sa: odčlenili sa a šli po svojom

vyčleniť vziať z väčšej časti, z celku a dať niekam inam, niekomu inému • vydeliť: vyčleniť, vydeliť samostatné zložky • oddeliť • odčleniť: nesúrodé prvky treba oddeliť, odčleniť • vyradiť (niečo nepotrebné, chybné): vyradiť nepodarky • vytriediť (triedením): vytriediť zlé kusy • detašovať: detašované pracovisko • izolovať • separovať (zamedziť styk): chorých treba izolovať, separovať

odčleniť, -í, -ia dok. zried. (čo) oddeliť z celku: o. čiastku z parcely;

nedok. odčleňovať, -uje, -ujú

|| odčleniť sa oddeliť sa: Ty sa chytro odčleníš od pouličného telesa. (Fig.)