gaval m. i gavala ž. (gavan) 1. strsl, zsl expr. veľký kus jedla, obyč. chleba: V jednej ruke gaval chľeba a v druhej klobási (Dol. Lehota DK); Odvalil si gaval slanini a šól do hvari (Nandraž REV); Otkrojí gaval chleba a poď ho vnohi (Návojovce TOP); Otkrojev si poránní gaval chleba (Trakovice HLO); Bó ždi hlanní, zedó takí gaval masného chleba a ňemav dosť (Lapáš NIT); Otkrojel gavalu chleba (Bošáca TRČ); gavan (Myjava) 2. expr. kus vyoranej zeme vcelku: gaval (Blažovce MAR)