vyše
I. predl. s G vyj.
1. miesto položené vyššie od niečoho al. smerovanie na také miesto, povyše, op. niže: v. dediny je hora; voda siaha v. kolien
2. vyššiu hodnotu ako udáva kvantitatívny výraz, viac ako, nad, op. niže: má už v. päťdesiatky, čakal v. hodiny
● mať roboty, starostí v. hlavy veľmi veľa
II. prísl. zastaráv. povyše, vyššie: je to neďaleko, hneď tu v.
III. čast. vyj., že údaj presahuje uvedenú hodnotu: pri v. polmiliónovej škode
vyše prísl. i predl. s G i čast.
navyše 1. nad normálnu, zvyčajnú, predpokladanú al. potrebnú mieru • nazvyš • hovor. nazvyšok: peňazí nikdy nemal navyše, nazvyš; času má teraz nazvyšok • na dôvažok • hovor. naradáš: trhovník jej pridal na dôvažok, naradáš dve jablká • nespis.: naviac • navrch • nazbyt • zbytkom
2. pripája aktuálny výraz • pritom • popritom • okrem toho: nič sa nenaučil a navyše, pritom stále vyrušuje; prišiel neskoro a popritom, okrem toho si zabudol kľúče • ešte • k tomu • ešte k tomu: je bezočivý a ešte, a k tomu, a ešte k tomu klame • zastar. nadto (Matuška, Smrek) • fraz. na dôvažok: spustil sa silný lejak a na dôvažok začali padať krúpy
3. (čoho) vyjadruje vyššiu mieru • vyše (čoho) • nad (koho, čo): navyše, vyše plánu, nad plán vyrobili päťdesiat práčok
povyše 1. ďalej smerom nahor, do polohy al. v polohe nachádzajúcej sa nad niekým al. niečím (op. poniže) • vyššie (op. nižšie): povyše, vyššie je malá horáreň • hore (op. dolu) • vyše (op. niže): kúsok hore, vyše vyviera studnička • zastar. pozvýš (Laskomerský)
2. (koho, čoho) vyjadruje miesto al. polohu nachádzajúcu sa vyššie od niekoho al. niečoho (op. poniže) • vyše (op. niže): voda im siahala povyše, vyše kolien
vyše 1. (koho, čoho) vyjadruje miesto položené vyššie od niečoho al. smerovanie na také miesto (op. niže) • povyše (koho, čoho; op. poniže): vyše, povyše domu vedie cesta; vyše, povyše cesty je studnička
2. (čoho) vyjadruje vyššiu hodnotu ako udáva kvantitatívny výraz (op. niže) • viac ako • viacej ako • nad (koho, čo): zarobil vyše, viac ako desaťtisíc korún; nazbieral vyše kila, viacej ako kilo jahôd; na zápase bolo nad päťtisíc divákov • nespis. cez
3. (čoho) vyjadruje vyššiu mieru • navyše (čoho) • nad (koho, čo): vyše, navyše plánu, nad plán dokončili sto bytov
4. p. povyše 1, 2
vyše I. predl s G vyj. 1. miesto, hore, vysoko, nad, ponad, povyše: zahrady, ktere su wyze wsy (L. JÁN 1480 SČL); od Michala Ssuwady kupyl wysse Bukowyny geden kus (MARTIN 1650); wisse kwassowskeho mlina geden kusek w poli (KVAŠOV 1711); že pomimo toho brodu wjsse haty a njže luk, asj na gedno zahodenja nikdy wjceg brodou nepamata (ŽILINA 1721); ked som ga hussy pasala, wisoko sem sa kasala, eg wisse kolena, bola tam lučka zelena (KC 1791) 2. vyššiu hodnotu, viac ako, viac ako treba: gemu to zadrzal bez prawa wysse czasu (ŽK 1473); kdo wisse driečneg sumy užery widyera, ne zweritel, ale užernik (KoB 1666); swedek tu až do člowečenstwa zrastol a wisse dwacjaty rokou ustawične tu biwal (ŽILINA 1721); preco sa wisse možnosti starass, bídi k bídám wždi pridáwáss (BR 1785); zawistliwy ďabel čloweku raddu dáwá, aby se wysse syli postil; nepráwosti mé rozmnožili sa wysse wlasúw hlawi még (BlR 18. st); x. pren widim, že ge wečnost wisse meg wtipnosti (GŠ 1758) L. v. toho ba čo viac, naviac, okrem toho: to pak, wisse toho a krome tochto, co pozustawa hory aneb drewa, tie luky dostaly se Matthiassowy (ZVOLEN 1567); do pol woza bilo tekwycz a krem toho do pol woza kapusti a wisse toho y we wreczyach bilo kapusti mnoho (KRUPINA 1694) F. ktery sluha swoge pysky wisse nosa nosy, temu pán nesmi rozkázať, ale prosiť mosy (GV 1755) je nafúkaný, pyšný II. prísl 1. hore, vyššie: k tomu wssecki hrýchi gine, genž společne slugu nemé, zawrhnuť máss, yak o tom wýsse gedným slowem: nezesmilňýss (CC 1655) 2. viac: ssedesat, y wisse dobitka muže se wichowat (LIETAVA 1740); gačmen tež po zlatem, po dwa grossj y wisseg (RAKOVICE 1747) III. čast vyj., že údaj presahuje uvedenú hodnotu: (Telemachos) hrube a wisse sto ročnj gedle gednu ruku uchopiwsse (PT 1796); Martin sa ponosuge, že geho brat Iano wzal sena wisse dewet wozow (PONIKY 1797)