namojveru
I. čast. expr. veru, skutočne, naozaj: n., závidím mu
II. pís. i na moj veru cit. vyj. rozlič. citové hnutia: no n., ty vyzeráš!
namojveru čast.
namojveru, pís. i na moj veru cit.
namojveru1 čast. expr. ▶ zdôrazňuje potvrdenie výpovede, skutočne, naozaj2; syn. namojdušu1, namojpravdu1: n. sme ho nečakali; n. ničomu nerozumiem; n. sa ti nevysmievam; Namojveru neviem, čo vlastne tí ľudia proti vrabcom majú. [V. Šikula]; Tak to som ja ešte namojveru nevidel. [L. Ballek]
namojveru2, pís. i na moj veru cit. ▶ vyjadruje rozličné citové pohnutie; syn. namojdušu2, namojpravdu2: no n., ten nás prekvapil; Namojveru, aj on nás začal trápiť dejinami. [Š. Čepček]
namojveru p. naozaj, veru
naozaj vyjadruje potvrdenie obyč. známej skutočnosti, vyjadruje istotu o platnosti výpovede al. výrazu • skutočne • vskutku: naozaj, skutočne má pravdu; vskutku bol dobrý • rozhodne: rozhodne to nemá ľahké • ale: tí sú ale dobrí • naozajstne • hovor. naozajsky: vyzerá naozajstne, naozajsky ako jeho otec • ozaj • ozajstne • hovor. ozajsky • nár.: ozajst • naozajsto: je to ozaj, ozajstne dobrá práca • veru • expr.: veruže • verubože • verabože • verabohu • zried. hejveru • poet. ver' • nár. vera: veru, veruže, verabože, hejveru, nemá sa čím chváliť • fakticky • hovor. fakt: fakticky, fakt, už dávno sme ho nevideli • vôbec (pri zápore): naozaj, vôbec sa mu nečudujem • expr.: namojpravdu • namojveru • namojdušu • fraz. na moj hriešnu (dušu): namojpravdu, namojveru, namojdušu, bolo ich tam zo desať • expr.: prisámbohu • prisámboh • prisámfakt • prisámvačku • prisám • bohuprisahám • bohuprisám • bohuotcuprisahám • bohuotcuprisám • bohuotcu • otcuprisahám • otcuprisám • otcu-materi • expr. zried. bouprisám: prisámbohu, bohuprisahám, už je všetko v poriadku; to nám otcu-materi stačí • nár.: ačida • ačidali
veru dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; vyjadruje dôrazné prisvedčenie • naozaj • skutočne • vskutku • poet. ver': to nám veru, naozaj dávno chýbalo; to je skutočne, vskutku pravda • nuž • takveru: nuž, takveru, nemal sa na to ulakomiť • iste • isto • istotne • expr. isteže: iste(že), istotne, mal by sa nad tým zamyslieť • pochopiteľne • prirodzene • samozrejme: pochopiteľne, prirodzene, samozrejme, musí sa najprv zlepšiť • pravda • pravdaže: na to si, pravda, pravdaže, nemyslel • priam • priamo: niečo také povedať je priam, priamo bezočivosť • že • ale: že, ale ťa vyhodím; ten je veru, ale čudák • baže: môže, baže môže ešte deň zostať • expr.: veruže • verabohu • verabože • verubože • javeru • nár.: vera • veraže: veruže, verabože, javeru, nemal si s ním začínať • expr.: namojdušu • namojveru • namojpravdu: to sa mu namojdušu, namojveru, namojpravdu podarilo • zried.: čida • čidaže • čidali: čida(že), čidali viem, čo mám urobiť • expr.: bisťu • bisťubohu • bohuprisám • bohuprisahám • bohuotcuprisám • bohuotcuprisahám • otcuprisám • otcuprisahám • bohuotcu • expr. zried. bouprisám: bohuprisám, bohu(otcu)prisahám, otcuprisahám, to nie je špás • expr.: prisám • prisámboh • prisámbohu • prisámvačku: prisám(bohu), prisámvačku, nemyslel som, že vyhrá • hovor. expr. prisámfakt • fraz. na moj hriešnu (dušu)
namojveru, pís. i na moj veru cit. i čast. expr. vyjadruje citové vzrušenie rozličného druhu; zaverenie, dôrazné potvrdenie výpovede: Na to by som namojveru aj pristal. (Zgur.)
namojveru I. čast. expr. naozaj, veru: Namuojveru že ten Jano si našieu̯ daakú druhú, ke_ca doma ňeukazuje (Dol. Lehota DK); Namójveru sa tí vezmú, aj ked ím bráná (Bučany HLO) II. cit. csl vyjadruje citové hnutie: Namuveru, zme si, reku, dali, tak sa vikocit s fóru do vodi! (Brestovany TRN); Ked mi čerkalo koľeno o koľeno, ta namojveru, jag jabluka zamarznute! (Buglovce LVO)