matný príd.
1. kt. má iba slabý al. nijaký lesk, op. lesklý: m-é svetlo mesiaca mdlé; m. lesk, m. papier; m-é sklo
2. nejasný, nezreteľný, hmlistý: m. dojem, m-é tušenie
3. malátny (význ. 1), chabý: m. výkon;
matne, matno prísl.: m. svietiť; m. znieť;
matnosť -i ž.
matne, matno 2. st. -nejšie prísl.
matne, matno 2. st. -nejšie prísl. 1. ▶ vyznačujúc sa matným, slabým al. nijakým leskom, bez lesku: m. sivý kameň; m. hnedý dubový stôl; m. belasé bobuľky čučoriedok; prsteň na slnku sa m. ligotal; samička strnádky je matnejšie sfarbená ako samček; Patina kufra sa matne zaleskne. [M. Bátorová]; Povrch [samorastu] po vyhladení napustíme a matno vyleštíme ľanovým olejom. [KSl 1964] 2. ▶ so slabou intenzitou žiarenia: m. tlejúca pahreba; m. svietiace hviezdy; m. blikajúce lampy; ísť po m. osvetlenej chodbe; z diaľky m. žiarili reflektory 3. ▶ v nejasnej, nevýraznej, neurčitej podobe, hmlisto, nejasne; op. jasne, presne: m. si pamätať dej filmu; m. si spomínať na príhody z detstva; v tme len m. rozoznával predmety; m. tuším, kto to bol; m. vnímal okoloidúce postavy; v tej hmle som ju videla čoraz matnejšie
matný príd. ‹n < f›
1. majúci iba nepatrný lesk, malú priehľadnosť: m-é sklo
2. nevýrazný, nezreteľný, nejasný, mdlý: m. zvuk; m-é svetlo
3. mdlý, unavený, malátny: m. úsmev;
matne prísl.;
matnosť -ti ž.
1. nemajúci výrazného lesku (op. lesklý): m-é svetlo (napr. mesiaca); m. hodváb so zníženým leskom; m. fotografický papier; m-é sklo druh nepriehľadného skla;
2. nevýrazný, nejasný, hmlistý, nezreteľný: m-é predstavy; psych. m-é chcenie;
matnosť, -ti ž.