Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

formálny príd.

1. týkajúci sa (vonkajšej) formy, úpravy: f-a stránka žiadosti, f-e náležitosti

2. zachovávajúci ustálenú, vyžadovanú formu konania: f. postup; práv. f. protest

3. vyhovujúci iba forme, nie podstate: f-a rovnosť; f-e prijatie, pozvanie odmerane zdvorilé

4. odb. vyjadrovaný, vyjadrený symbolmi, (graf.) znakmi: f. prostriedok;

formálne prísl.;

formálnosť -i ž.

formálnosť -ti -tí ž.

formálnosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ vlastnosť toho, čo je formálne, vonkajškové al. predstierané: f. agitácie; činnosť poznačená formálnosťou; upozorniť na f. verejného prísľubu; odstrániť f. zo vzdelávania
2. ▶ vyžadovaná, predpísaná forma konania; syn. formalita: neskrývaná f.; administratívne formálnosti; odzneli nevyhnutné formálnosti; vyhnúť sa požadovanej formálnosti; nemal rád formálnosti

formálnosť -ti ž.

1. vlastnosť toho, čo je formálne: f. správania

2. formalita: zbaviť sa zbytočných f-tí

formalita 1. ustálená vonkajšia podoba úkonu: pasové formality • forma: to je len forma bez akéhokoľvek obsahu • formálnosť • konvencia (ustálený spôsob niečoho): spoločenské konvencie • zvyklosť • návyk • zvyčaj • obyčaj

2. p. formalizmus

formalizmus prepiate lipnutie na forme bez ohľadu na jej funkciu • formalita: urobiť niečo bez formalizmu, formalít • formálnosť • obradnosť • strojenosť

formálnosť p. formalizmus, formalita 1

formálny príd.

1. týkajúci sa vonkajšej podoby, úpravy, tvaru, vzhľadu, súvisiaci s formou: f-a stránka, f-e znaky; filoz. f-a logika skúmajúca zákony a formy správneho myslenia;

2. vyžadovaný z hľadiska zachovávania vonkajšej formy; zachovávajúci ustálený spôsob, ustálenú formu konania: f. postup, f. dôvod; f. nedostatok;

3. vyhovujúci len forme, netýkajúci sa podstaty; predstieraný: f-a žiadosť, f-e vyhlásenie, f-a rovnosť, f-a správnosť; f-e prijatie odmerané, zdvorilé, chladné;

formálne prísl.

1. pokiaľ ide o formu, čo sa týka formy: f. bezchybný;

2. navonok, naoko: f. prijať;

formálnosť, -ti ž.