Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pribrať -berie -berú -tý/-ný dok.

1. vziať a dodať k niečomu (ako zložku niečoho): p. si ryže (-u); p. nových zamestnancov

2. nadobudnúť viac istých vlastností: p. na sile, kráse; p. na váhe zvýšiť svoju váhu, stučnieť;

nedok. priberať

// pribrať sa začať niečo robiť, dať sa, pustiť sa do niečoho: p. sa do roboty; p-l sa písať;

nedok. priberať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
priberať ‑á ‑ajú nedok.; priberať sa

priberať -rá -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok.


priberať sa -rá sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

brať sa 1. uskutočňovať odchod • poberať sa zberať sa odchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoroodoberať sa odberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánokísť (preč) • expr.: pakovať sa pratať sa sypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už

p. aj ísť 1

2. začínať nejakú činnosť • dávať sa priberať sa púšťať sa chystať sa pripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestuzberať sahovor.: hotoviť sa hotovať sa vyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vodehovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtujechytať sahovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty

3. cirkevne al. úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie • uzatvárať/uzavierať manželstvo mať sobáš uzatvárať/uzavierať sobáš sobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martinamať svadbu svadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu) • fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltárkniž. vstupovať do stavu manželského


chcieť 1. mať vôľu, chuť, úmysel niečo robiť • hodlať mieniť: chce, hodlá zvíťaziť; Čo teraz chceš, mieniš robiť?zamýšľať pomýšľať mať v úmysle (zdôrazňuje sa úmysel niečo robiť): Kedy zamýšľate, pomýšľate odísť?plánovať mať plán (mať úmysel uskutočniť niečo v neskoršej budúcnosti): plánujeme, máme plán ísť na dovolenku do hôrchystať sa hotoviť sa strojiť sa priberať sa (mať úmysel niečo bezprostredne uskutočniť): chystám sa, hotovím sa ostať; priberal sa, strojil sa napísať listzastrájať sa (vystatovačne prejavovať úmysel niečo uskutočniť): zastrájal sa prestať fajčiť

2. mať pocit potreby niečoho • želať si priať si: chcem, želám si, prajem si, aby bol v dome pokojzastaráv. ráčiť: Ráčite ešte niečo?žiadať žiadať si vyžadovať požadovať (zdôrazňuje sa nástojčivosť al. nevyhnutnosť potreby niečoho): žiadam, vyžadujem poriadok na pracoviskutúžiť (mať pocit potreby prejavovaný túžbou): túži, chce sa zveriť matkepáčiť sa ľúbiť sa (obyč. v rozkazovacej, opytovacej al. podmieňovacej vete, často s neurčitkom): keby sa ti páčilo, ľúbilo, môžeš prísť; Bude sa vám páčiť vína?

3. porov. želať


chystať sa robiť prípravu na uskutočnenie niečoho • pripravovať sa strojiť sa: chystá sa, pripravuje sa, strojí sa na svadbuvystrájať sahovor.: hotoviť sa hotovať sa: vystrája sa, hotoví sa na cestuhovor. zastaráv. richtovať sasubšt. štelovať sa; priberať sabrať sazberať sadávať sa (začínať niečo robiť): priberá sa, zberá sa do upratovania; ženy sa veselo dávajú do robotyzastrájať sa (vystatovačne prejavovať svoj úmysel niečo urobiť): zastrája sa prestať fajčiťmať sa: mali sa už na odchodpoberať sa vyberať sa vydávať sa (chystať sa na cestu)


poberať sa 1. chystať sa odísť, chystať sa na cestu • zberať sa: poberá sa, zberá sa do Tatierbrať sa: berie sa od nás prečvydávať sa vystrájať sa chystať sa: lastovičky sa už vydávajú, chystajú do teplých krajovvypravovať sa: vypravuje sa na dlhú túruodoberať sa (odniekiaľ): odoberajú sa už domovuberať sa: nevedno, kam sa tak odrazu začali uberaťhovor.: hotoviť sa hotovať sa: už sa hotovia, hotujú na cestu

p. aj brať sa 1

2. pripravovať sa a začínať niečo robiť • zberať sa priberať sa: poberajú sa, zberajú sa rodine pomôcť; priberá sa do robotybrať sa: berie sa do praniachystať sahovor.: hotoviť sa hotovať sa: chystá sa, hotuje sa rúbať drevopúšťať sa dávať sa: púšťa sa, dáva sa písať úlohy, púšťa sa, dáva sa do písania úlohchytať sahovor. lapať sa: nevesta sa chytá, lapá každej roboty

3. p. ísť 1


priberať sa p. chystať sa, brať sa 2


priberať 1. porov. prijať 2. p. tučnieť


tučnieť stávať sa tučným (o ľuďoch i o zvieratách); (op. chudnúť) • tlstnúť: rada maškrtí a potom tučnie, tlstneguľatieť guľatiť sa zaokrúhľovať sa okrúhliť sa (nadobúdať okrúhle, oblé, obyč. pekné tvary): tvár sa mu guľatí, zaokrúhľuje; dievča dospieva, okrúhli saexpr. bucľatieť (o dieťati): líca mu bucľatejúzastaráv. tučiť sa: statok sa popráva a tučíbruchatieťexpr.: bachratieť pupkatieť (nadobúdať veľké brucho): bruchatel, bachratel od prejedania sahrubnúť (o ťarchavej žene) • priberať priberať na váhehovor. poprávať sa popravovať sa (zvyšovať svoju váhu): po chorobe začala priberať, poprávať sazried. správať sa (Kukučín)


zaokrúhľovať sa stávať sa okrúhlym, oblým (o tele a jeho častiach) • zaobľovať sa okrúhlieť okrúhliť sa: brucho, tvár sa mu zaokrúhľuje, zaobľuje, okrúhlie; vo štvrtom mesiaci ťarchavosti sa zaokrúhľuje, okrúhliguľatiť sa guľatieť zaguľacovať sa (nadobúdať guľatý tvar): boky sa jej akosi guľatia, akosi guľatejú; telo sa mu vekom zaguľacujeexpr. bucľatieť (stávať sa bucľatým): líčka dievčaťu bucľatejútučnieť priberať (stávať sa tučným) • expr. bachratieť: po tridsiatke začala tučnieť, priberať, bachratieťvypĺňať sa: postava sa jej vypĺňazried. zaokrúžľovať sa: zaokrúžlené líca (Šoltésová)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

priberať, -á, -ajú nedok.

1. (koho, čo) prijímať, brať (ako zložku, súčasť niečoho): p. nových členov, zamestnancov; lingv. kmeň priberá koncovku, príponu dostáva; geogr. rieka priberá prítoky z pravej, z ľavej strany;

2. (o telesnej váhe, vzraste, sile) narastať, mohutnieť, zväčšovať sa: Priberal na váhe (Karv.) tučnel. Sadlo priberáš (Min.) tučnieš;

dok. pribrať

|| priberať sa (do čoho, s neurč. i k čomu) začínať niečo robiť, chystať sa, púšťať sa, dávať sa do niečoho: Ženy sa priberali znova do práce. (Žáry) Horlivo sa priberá pomôcť Verone. (Laz.) Rezko sa priberalo k jeseni (Fig.) rýchle sa blížila jeseň. K dažďu sa priberá (Tim.) bude pršať;

dok. pribrať sa


pribrať, -berie, berú dok.

1. (koho, čo) prijať, vziať (ako zložku, súčasť niečoho): p. nových členov do strany, do družstva; p. nové sily, nových zamestnancov; Hneď sme ho pribrali do partie. (Hruš.) Keď strýko zunuje sám rúbať drevo na zimu, priberie do domu paholčeka. (Al.) K lýre pribral na obranu meč. (Fr. Kráľ); práv. p. tlmočníka, znalca;

2. (o telesnej váhe, vzraste, sile) narásť, zmohutnieť, zväčšiť sa: p. na váhe stučnieť; p. na vzraste narásť; p. na sile zosilnieť; hovor. dojča pribralo 20 dkg stučnelo o 20 dkg;

nedok. priberať

|| pribrať sa (do čoho, s neurč., zried. i k čomu) začať niečo robiť, pustiť sa, dať sa do niečoho: p. sa do roboty, do tanca; p. sa urobiť niečo; kým sa priberie k veci (Taj.) kým začne;

nedok. priberať sa

priberať i pribierať1 nedok. csl, miest. zried.
1. brať a pridávať k niečomu; brať k sebe navyše; nadobúdať: Ráno sa z múki priberalo, do kvasu domiesuvalo (V. Maňa VRB); Potom po čase sa pribieralo účašňíkuov (do spolku) (Podmanín PB); Rok čo rok som pribiéral do majetku (Trenč. Závada TRČ); Ke_ca na pánskích rolách robili prekopávki, pribiérali aj vaččé dzeci do roboti (Bučany HLO); Jag buľi žňiva, vekši gazdove sebe pribiraľi i Rusnakou na robotu (Ložín MCH)
2. získavať na hmotnosti, tučnieť: Každí brau jennako ňepriberá, volakerí ňesťe žrať (V. Maňa VRB); Miškárka dobre žrala a priberala na seba (Sebechleby KRU); Šva ti tia svine žerú, že tag dobre priberajú? (Lubeník REV); Z burgiňe prasa ako dobre pribiera (Zborov n. Bystr. KNM); Po ťaškéj ňemoci len pomali pribiérá na seba (Bošáca TRČ); Chlonce šecko do radu, ale aj pribiérá pekne to prasa (Brestovany TRN); Ňeznam, čom toto našo praśe ňepribira (Bracovce MCH)
F. priberá, jako kebi naň hádzav (V. Maňa VRB) - veľmi rýchlo


priberať sa i pribierať sa1 nedok.
1. i neos. strsl, čiast. zsl chystať sa niečo robiť, dávať sa, púšťať sa do niečoho: Gebroš si, ňepriberaj sa, do čeho sa ňerozumieš! (Pucov DK); Priberá sa na ďišť (Mur. Dl. Lúka REV); A v uterek sa u_ženi pribieraju chu̯apuou oblievať (Terchová ŽIL); priberať sa (Bobrovec LM)
F. priberá sa (do nejakej činnosti) ako lačňí srať (Pukanec LVI) - veľmi pomaly al. vôbec
2. útočne sa správať voči niekomu, zadrapovať sa: To chlapča sa do každého priberá (Košťany n. Tur. MAR)


pribierať sa1 p. priberať sa


pribierať1 p. priberať

priberať sa p. pribrať sa


pribrať dk koho prichystať, vystrojiť, vyparádiť: kun tež osedlanj do wognj pribranj hned nadhernegssj biwa (BV 1652); p. sa: dk
1. k čomu dať sa, pustiť sa, prichystať sa do niečoho: a kdis se priberess, w oblacich k nam pridess (PoP 1722-24); dokad gesste k žatu sa pribergeme (DÚBRAVA 1760); ponechage strjlenj, take k mečy swemu ochotne se pribral (PT 1796)
2. ku komu vychystať sa, vybrať sa niekam, k niekomu: králowe z svými dary k němu (Ježišovi) se pribrali (CC 1655)
3. vystrojiť sa, ustrojiť sa, vyparádiť sa: aby sy neobrazil očy swadebnikuw, budto požičass ssatj, len se peknegsse priberess (SJ 18. st)
4. (o hnise) nahnisať: prilož pokrautku z medu a bileg muki spolu stluczene a pribere se pod ni hnug (LR5 18. st); priberať sa [-bie-, -bí-] ndk k 1: kterj o nečem sauditi chce, znamostj tech wecj, k gegichžto rozsauzowanj se pribjra dosahnuti musj (PT 1796); k 2: abych y ya za ny (za manželkou) sstiastnu smrti se pribieral (P. ĽUPČA 1627)

sa priberá do modlitby s'emploie à la prière

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu