poď2, poďho cit. v expr. vetných konštrukciách má funkciu prísudku s význ. dať sa, pustiť sa, vychytiť sa; hybaj: a on p. dolu dedinou
poď, poďho cit.
hybaj 1. naznačuje obyč. rázny, rýchly pohyb preč • hybáj • poď • poďho: a on hybaj, poďho dolu vŕškom na saniach • hajde • hajdy • zried. hajda: nasadol na bicykel a hajdy • šup • šups: šup, šups, a už jej nebolo
2. vyjadruje pokyn, rozkaz na odchod z nejakého miesta, pokyn na priblíženie, pokyn na začatie niečoho • hajde • hajdy • zried. hajda: hybaj, hajde, nech ťa tu už nevidím • poďho • poďme: poďho, poďme, tam nemáš čo robiť • hybajme • hybajte: hybajme, hybajte do roboty • šup • šups • šup-šup: šup, šups, to nie je pre vás
poďho p. hybaj 1, 2
poďho p. poď, poď ho
poď, poď ho, pís. i poďho cit. vyjadruje pohyb preč, pričom zastupuje obyč. tvary slovies ísť, odísť, ujsť ap., hybaj: Miesto do školy ušiel za humná a poď do hory. (Zgur.) Ale keď sa to mať dozvedela, poď ho rovno za tesármi. (Janč.) pobrala sa. Obliekol si rýchlo košeľu a poďho na ulicu. (Zúb.)
poďho p. poď
poď i poďho cit. 1. čiast. strsl a zsl v expresívnych vetných konštrukciách má funkciu prísudku vo význame dať sa, pustiť sa, ísť preč; hybaj: V noci stala, sadla na tú truhlu, na tú skriňu a poďho vnohi od oca (Kvačany LM); Jožo už veďeu̯, že je zle, tak poď dole z lipi! (Žarnovica NB); A ako ten chlapec počuu̯, poďho vnohe! (Hont. Moravce KRU); Ag me viďel, poďho vnohi druhó ulicó! (Revúca); A ten podho vnohi! (Lukáčovce HLO); Šklbal mi marhule na humne, a ked ma zbadal, podho trapom ottál! (Brestovany TRN) 2. podj vo význame hľa, pozri sa: Mislel som, že to bude dobre, a to pot! (Bzince p. Jav. NMV)