Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

lepiť nedok.

1. spájať, pripevňovať lepom al. inou lepkavou hmotou, zliepať; naliepať, priliepať: l. rozbitú vázu, l. obálku; vtáky si l-ia hniezdo; l. plagáty na stenu

2. expr. neobratne, s námahou robiť niečo, zliepať: l. správu, verše

// lepiť sa

1. prichytávať sa ako lep; byť lepkavý: cesto sa l-í (na ruky), mokrá košeľa sa l-í na telo, prsty sa mu l-ia;

pren. choroby sa naňho l-ia často chorie

2. expr. neodbytne, dotieravo sa domáhať pozornosti, vešať sa na niekoho: dieťa sa l-í na matku

● oči sa mu l-ia je ospanlivý; l. sa niekomu na päty a) vytrvalo sa zdržiavať v niečej blízkosti b) nadbiehať, vnucovať sa mu; → smola sa mu l-í na päty; všetko sa mu l-í na prsty kradne

lepiť -pí -pia lep! -pil -piac -piaci -pený -penie nedok.

lepiť sa -pí sa -pia sa (ne)lep sa! -pil sa -piac sa -piaci sa -penie sa nedok.

lepenie -nia s. ▶ spôsob trvalého spájania materiálov pomocou lepidla al. inej lepiacej hmoty, nanesených na dotykové plochy, prilepovanie: l. tapiet, podlahových krytín; l. za tepla, za studena; zariadenia na skladanie a l. kartónov ▷ ↗ i lepiť

lepiť -pí -pia lep! -pil -piac -piaci -pený -penie nedok. 1. (čo (kam)) ▶ pomocou lepidla, lepiacej hmoty trvalo spájať materiály, pripevňovať na plochu: l. obklady, podlahové krytiny, linoleum; l. drevo disperznými lepidlami; l. plagáty na povolené miesta; l. fotografie do albumu; l. náplasť na ranu
2. (čo) ▶ lepením, trvalým spájaním pomocou lepidla niečo vytvárať: l. vrecúška; l. modely lietadiel; Z ilustrovaných časopisov a strojových katalógov začal lepiť prvé koláže. [A. Marenčin]
3. expr. (čo) ▶ núdzovo, narýchlo niečo naprávať, riešiť, látať, zliepať: l. diery v štátnom rozpočte; pre zranených obrancov musel tréner opäť l. obranu
4. neos. mládež. slang. (komu) ▶ mať strach, báť sa: lepí ti?; lepilo mi, a poriadne
◘ fraz. lepia to ako lastovičky hniezdo robia viaceré dodatočné prístavby k základnej stavbe

lepiť sa -pí sa -pia sa lep sa! -pil sa -piac sa -piaci sa -penie sa nedok. 1. (na čo; ø) ▶ tesne sa spájať s niečím; prichytávať sa na niečo ako lep; byť lepkavý: ryža sa lepí; cesto sa lepí na prsty; vlasy sa jej lepili na čelo; špina sa lepí na ruky; tričko sa mi lepí na spotený chrbát; Kusy ílovitej kaše sa im lepili na ťažké lopaty. [O. Šulaj]; Cítil som, ako sa mi jazyk lepí na suché podnebie. [M. Zelinka]; pren. S pribúdajúcimi minútami sa na ich kopačky lepila nervozita. [VNK 2002]
2. expr. (na čo) ▶ byť v tesnej blízkosti: Jadro osady tvorili kravíny, na ktoré sa lepili nízke baraky a domčeky. [O. Šulaj]; Takmer každý šofér má nejaké zvláštne nutkanie lepiť sa na zadok auta pred ním. [InZ 2000]
◘ fraz. lepiť sa na niekoho ako muchy [na med] prejavovať intenzívny záujem o niekoho, byť žiadostivý; lepiť sa na niekoho byť dotieravý; lepiť sa niekomu na päty a) stále niekoho sledovať, držať sa v blízkosti niekoho b) vnucovať sa do priazne; oči sa mu lepia je ospalý; smola sa mu lepí na päty nedarí sa mu, nemá úspech; všetko sa mu lepí sa na prsty kradne

nalepiť sa -pí sa -pia sa -pil sa -piac sa -pený -penie sa dok. 1. (na koho, na čo) ▶ pevne sa na niečo prichytiť, pritlačiť; syn. prilepiť sa: sneh sa jej nalepil na čižmy; zmyl zo seba všetku špinu, čo sa naňho nalepila; Maťo sa skoro nalepil na okno, ale v rieke nevidel nič neobyčajné. [D. Kováč]; Nôžky sú skoro mokré čungále, na ktoré sa cestou nalepila ľahká vrstva prachu. [K. Jarunková]
2. expr. (na koho) ▶ dostať sa do tesnej blízkosti niekoho, vnútiť sa niekomu do priazne, prejaviť žiadostivosť: nalepil sa naňho strapec detí; nalepí sa na suseda a celou cestou sa ho drží; v tanci sa priveľmi na ňu nalepil; Luka som moc nepozýval. Vieš, naslope sa, nalepí sa na človeka. [V. F. Šikula]
3. iba v 3. os. expr. (na koho) ▶ (o vedomostiach, vlastnostiach a pod.) stať sa zrejmým, viditeľným bez predchádzajúceho úsilia nositeľa: A naňho sa odjakživa všetko nalepilo. [L. Ballek]; Pri hrách v kocky si daj pozor, rád švindľuje, to je tá francúzska mentalita, ktorá sa naňho nalepila v Paríži. [P. Karvaš]; Ešte aj trochu nemčiny sa na nás malo nalepiť podľa mienky našich učiteľov. [E. Chmelová]
▷ nedok. k 1 ↗ naliepať sa, lepiť sa

lepiť sa 1. držať sa na niečom ako lep al. sa tesne spájať s niečím • prichytávať sa: cesto sa lepí, prichytáva na prsty • chytať sa: prach sa chytá na záclony; blato sa chytá na topánky • lipnúť • priliepať sa • prilepovať sa: sneh lipne na čižmách; kožka sa mu priliepa na fúzy • naliepať sa • nalepovať sa: med sa jej naliepa na prsty • zliepať sa • zlepovať sa (lepiť sa navzájom): vlasy sa mi zlepujú; hlina sa zliepa do hrúd • expr. lipkať sa (slabo, mierne sa lepiť): cukor sa lipká na obrus

2. expr. dotieravo sa domáhať pozornosti • expr. vešať sa: dieťa sa stále lepí, vešia na matku • fraz. expr. lepiť sa na päty: lepí sa mu na päty už oddávna

lepiť 1. spájať, pripevňovať lepom al. inou hmotou • zliepať • zaliepať • zalepovať • zlepovať: lepil, zliepal rozbitú vázu; zlepoval papiere • naliepať • nalepovať • priliepať • prilepovať (lepiť niečo na niečo): nalepovali plagáty; priliepal známky na listy

2. p. robiť 1

robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovať • byť zamestnaný • mať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnosti • hovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbe • expr.: drieť • drhnúť • hrdlačiť • moriť sa • mordovať sa • lopotiť • lopotiť sa • chlopotiť sa • klopotiť sa • mozoliť • otročiť • nádenníčiť • plahočiť sa • hrdlovať • hlušiť • robotiť • robotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovať • potiť sa • šťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokov • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábať • subšt.: makať • fachať • hovor. porábať • expr.: robkať • šemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielni • šuchtať sa • ťahať sa • expr.: smoliť • potiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referát • expr.: lepiť • látať • vyrábať • dávať dokopy • pejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správu • expr.: sekať • súkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršom • babrať sa • expr.: piplať sa • šiplať sa • prplať sa • paprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárni • pejor. kašľať sa • niž. hovor.: ondiať sa • ondieť sa • vulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)

2. zaoberať sa istou činnosťou • konať • vykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosť • arch. činiť: činil dobré skutky • podnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadiel • uskutočňovať • realizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne

3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model stroja • zostrojovať • konštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastky • produkovať • vyrábať • dorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré víno • montovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovať • muštrovať • porábať (obyč. ručne): majstroval police • tvoriť • utvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány

4. byť príčinou niečoho • spôsobovať • zapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody

5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónom • kniž. činiť: výdavky činia tisíc korún

6. p. pokračovať 1

lepiť, -í, -ia nedok. (čo)

1. spájať lepkavou hmotou, lepidlom, lepom, zlepovať; nalepovať, prilepovať: vtáčky lepia hniezda; l. obrázky, plagáty, známky;

2. expr. klásť niečo tesne vedľa seba, na seba: Lepil skúpo riadok k riadku. (Jes-á)

3. pejor. neobratne, namáhavo, ťažko niečo robiť, vyrábať, dávať dokopy: l. úlohy, l. skúšky;

dok. k 1, 3 zlepiť, k 1, 2 i prilepiť, nalepiť

|| lepiť sa

1. (na čo i bezpredm.) (o dačom lepkavom) prichytávať sa na dačo: cesto sa lepí na prsty, sneh, blato sa lepí na topánky; Cesto sa mu naťahovalo, lepilo. (Zgur.); pren. expr. l. sa na tanečníka tlačiť sa (pri tanci)

● hovor. oči sa mi lepia chce sa mi spať; expr. všetko sa mu lepí na prsty kradne;

2. hovor. (na koho) lipnúť za dakým: ženy, dievčence sa naň lepia

● l. sa dakomu na päty za dakým stále, vytrvale, neodbytne chodiť;

dok. nalepiť sa, prilepiť sa;

opak. liepať sa

lepeť p. lepiť

lepiť nedok. (ľepeť)
1. csl spájať, pripevňovať niečo, obyčajne lepom al. lepkavou hmotou: To lepidlo ni dobre lepí (Rochovce ROŽ); To nechcem, bo je to už lepená stokorunáška (Kameňany REV); Dajednia cigaretle sú plano lepenia (Rochovce ROŽ); Maski sebe ľepiľi sami (V. Šariš PRE); ľepeť (Pukanec LVI); lepit (Lukáčovce HLO)
F. ňevié, čo má na seba lepit (Bošáca TRČ) - o parádnikovi
2. formovať plnené cestovinové kúsky stláčaním okrajov: Žena lepí pirohi (Bobrovec LM); Z nožom śe rozohnati cesto poreže na kusi a vecka śe položi na to ľekvar abo sir a ľepi śe tak, že śe križom kusok preloži a palcami śe kraje popriciskaju (Trhovište MCH)
3. šar natierať hlinou ap., vymazávať: Sceni ľepiľi s taku śivu hľinu (Dl. Lúka BAR); Natkladaľi zme i ľepeľi zme z blatom (Župčany PRE)
F. tluśňe, jak kebi ľepil (na seba) (Dl. Lúka BAR) - veľmi priberá na hmotnosti
4. hrnč. zhotovovať niečo lepením, tvarovaním: To je krúch, šo sa na ňen hrnce ľepej (V. Suchá RS)
5. spiš špiniť, znečisťovať: Dzeci veľo ľepia (Chrasť n. Horn. SNV); Hlape_če bavi z blatom a ľepi sebe nohavice (Spiš. Štvrtok LVO)

lepiť sa nedok.
1. csl prichytávať sa na niečo ako lep, byť lepkavý: Hrozno je ftedi dobré, ke_ca na ruki ľepí (Sebechleby KRU); Ľepiľi sä ťi hábi po chrpťe, po nohách, šetko sä priľiepälo (Žaškov DK); Hrube sa lepí na motiku, ňedá sa šintuvať, je mako (Lapáš NIT); Cesto śe ľepi na ruki (Studenec LVO)
F. smola sa mu ľepí na peťi (Pukanec LVI), jemu sa též len smou̯a lepí na pati (Kuchyňa MAL) - nemá šťastie; oči sa mu lepá (Trenč. Závada TRČ) - drieme sa mu, chce sa mu spať; hmla sa ľepí (Pribiš DK) - o opare nad krajinou, keď je teplo; jazig sa nám na podňebie lepeu̯ (Návojovce TOP) - mali sme sucho v ústach (od smädu)
2. expr. vnucovať sa, lipnúť na niekom: lepit sa (Bošáca TRČ)
F. lepili sa na ňu jako muchi na medovňík (Bošáca TRČ) - neodbytne vyhľadávali jej spoločnosť
3. špiniť sa, mazať sa: Biela košuľa śe chitro ľepi (Studenec LVO)
4. liezť, liepať sa: Tak som sa dal ľepidz za kvietkami, tak som ze skali spadol (Turie ŽIL)

lepiť ndk
1. spájať lepom: dalj sme na libru papiera, kedi sme lepili obloki d 17 (KRUPINA 1710); lutulo: lepjm, oblepugem (KS 1763); některí (liečitelia) všeliké smoli lepiti veďá (BR 1785)
2. vytvárať zliepaním: Ismael dita biwsse male z blata modli lepil, gim se klanal (MiK 18. st); l. sa kam prichytávať sa, prilepovať sa: chléb lepyl se na zuby (RPo 1790)