Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

lúpež -e ž. násilné odňatie cudzej veci; zbojstvo: trestný čin l-e, dopustiť sa l-e;

lúpežný príd.: l-á vražda; l-á výprava;

lúpežne prísl.

lúpež -že -ží ž.

lúpež -že -ží ž. ▶ neoprávnené prisvojenie si cudzej veci, cudzieho majetku s použitím násilia, pod hrozbou násilia al. so zbraňou: banková, vlaková l.; nevydarená, fingovaná l.; ozbrojená l. s použitím zbraní; l. vo vlaku, v zmenárni; trestný čin lúpeže; l. storočia nápadito vykonaná krádež mimoriadne veľkého rozsahu, ↗ i fraz.; príprava lúpeže; spáchať, uskutočniť l.; dopustiť sa lúpeže; vyšetrovať, objasniť l.; odhaliť páchateľa série lúpeží; je trestne stíhaný za l.; mladíkovi hrozí za l. až osemročné väzenie ◘ fraz. lúpež storočia šikovne premyslený podvod väčších rozmerov

krádež neoprávnené privlastnenie si cudzieho majetku: dopustiť sa krádeže • lúpež (násilné odňatie cudzej veci): trestný čin lúpeže • kniž. lup (Jesenský) • oslab. odcudzenie • zlodejstvo • hovor. expr. zlodejčina • rozkrádanie: rozmohla sa zlodejčina • svätokrádež (krádež al. znesvätenie posvätnej veci) • hovor. expr. zbojstvo: jeho nečestný postup možno pokladať za zbojstvo

lúpež násilné odňatie cudzej veci • zbojstvo: páchať lúpeže, zbojstvá • zastar. zboj • hovor. pejor. lup: zboj, lup nazývali hrdinstvom • hovor. expr.: rabovačka • rabovka (hromadné lúpenie) • hovor. drancovačka

zbojstvo 1. prepadávanie a násilné branie: žiť zo zbojstva • lúpež: dopustiť sa lúpeže • zastar. zboj: chodiť po zboji • lupičstvo • banditizmus • banditstvo • zastar. lúpežníctvo • pirátstvo • zlodejstvo • hovor. expr. zlodejčina: rozmohla sa zlodejčina • krádež

2. p. samopaš

lúpež, -e ž.

1. násilné, trestné, nedovolené odňatie cudzej veci, zbojstvo, lúpenie: páchať l-e;

2. zried. ukradnuté, ulúpené veci: hojná l.

lúpež ž. prepadnutie a okradnutie niekoho: Ag nebude mat ša žrat, dá se na lúpež (Rochovce ROŽ); Novinki píšú, ež zaz bula v dáké banke lúpež (Kameňany REV); A stále sa velké zbojnícké lúpeže robili (Hlohovec)

lúpež m, ž
1. zbojstvo, lúpenie: o kradez neb lupez, w niemz gest popaden (ŽK 1473); zbogstwa a lupeže spachat (ORAVA 1735)
L. hotowy gsu wssecky swe statky na lupež wydat (PP 1734); zeni geych dal sy na lúpež (KB 1757) dovolil si ich uniesť, zajať; na lúpež dati mesto dať plieniť; piraterium: lúpež morské pirátstvo (KS 1763); celi krag lúpežem wirabowali (VP 1764) vydrancovali
2. ulúpená korisť: wi-li, kde gest geho lupez (ŽK 1473); aeqvabiliter praedam dispertiri: zarowno lúpež rozdeliti (KS 1763); telo gest smrti lupež (MK 18. st)
L. slepice kuratka swa proti ptakum hltawym zastawa, aby lupež gegich nezustali (SP 1696) aby ich neulovili; za lupež budú tým, ktery byli gim služili (KB 1756) zmocnia sa ich tí, ktorí im slúžili; Komárno nikdy nepríteli v lúpež neupadlo (ASL 1763) nestalo sa korisťou, nebolo dobyté a vylúpené; -ský príd: o lupezskych kusech (ŽK 1473); kterych ziwot lupezkym zbogstwym plný byl (PP 1734); múg dum gste včinili geskynu lupežsku (WP 1768); -sky prísl k 1: czoz w swey moci miel, nebude gemv vkradeno nebo lupezsky wzato (ŽK 1473); -stvo [-o, -í] s
1. zbojstvo, lúpež: ktoz prawo przestupil lupezstwim (ŽK 1473); loupežství činili (ASL 1678)
L. raptus: lúpezstwi ženi (KS 1763) únos
2. nalúpené veci: delit bude lúpežstwa (KB 1757)