pánt m. (pant, bant)
1. vodorovne upevnená žŕdka v kuríne pre sliepky: Sľiepki išľi fčaz na pánti, buďe pršať (Mošovce MAR); Sliepke uš dávno boli na pantách, keť jej prišlo na rozum, že im ňedala ňišt žrať (Prochot NB); Sliepke sedia na pánte (St. Hory BB); Pánte sa uš odrapele (Kalinovo LUČ); Kuri u_seďia na pantoch (Zborov n. Bystr. KNM); Kohút spadou̯ s pántu, keď ho ochmalili (Bánovce n. Bebr.)
F. sedžíž aňi kura na pánte (Kameňany REV) - nepohodlne; spí jako sľiepka na pántoch (Kšinná BÁN) - čujno
2. tes. priečny spojovací trám krovu: Tu sä pánti zaprávaľi potom ešťe na ťie rohi (Párnica DK); A panti držali rohe dohromadi (Prochot NB); Na paláši, kod už bolo seno visoko, tej pánte zavadzale, tĺkou̯ sa človeg do ňich (V. Lom MK); Tan bolo aj dva tížňe, kín sä na padláš šetko vinosilo a klbási sä pokvaśkaľi na pánti (Kokava n. Rim. RS); Biu̯o nám treba moc pántú (Malacky); Tam sú ti običajné panti (Hlboké SEN); Na bantoh viśa mechi (Remeniny GIR); Dručki śe položa do pľeuňi na banti a śe suša (Dobrá n. Ond. VRN); Na pľevňi še baviľi, vichadzaľi hore na banti a tak skakaľi dolov jag labdi (Brezina TRB)
3. strsl, zsl, šar obyč. mn. č. záves, kovové zariadenie, na ktorom sú zavesené dvere, brána al. obloky: Pánti sa nakrivo, preto dvere ňezapadajú (Lipt. Hrádok LM); Dvere a oblokovie krídla vešiame na pánťi (Pukanec LVI); Aj dvere s pántou vivalev a bežav do zahradi (V. Maňa VRB); Hibaj, otkvašímo dvere s pántó! (Kameňany REV); Zhoďel dvere s pantoch, zavadzaľi mu (Zborov n. Bystr. KNM); Brána bola zavesená na pántoch (Bošáca TRČ); Kováč ukuval zelezné pánti (Vaďovce MYJ); Kapura viśela na bantoch (Janov PRE)
L. dverovie pánťi (Pukanec LVI) - na ktorých visia dvere; oblokoví pánt (Pukanec LVI) - na ktorom visí oblok; praví, ľaví pánt (Pukanec LVI) - na ktorom je zavesené pravé, ľavé krídlo; vrchovi pant (Kys. N. Mesto) - vonkajší záves na dverách; orechovi pant (Závadka n. Hron. BRE) - podlhovastý dvojdielny stolársky záves
F. jak ci jednu urvem, ta ci gemba s pantoh viskoči (Štefanovce SAB) - vymkne ti sánku
4. čiast. jzsl druh trávy používanej na priviazanie viniča k šteku; povrieslo z nej, bot. ostrica (Carex): Ked boli nožički malé a nevešli za ten pant, uvázali sa dve - tri spolu a privázali g vačému révu (Suchá n. Par. TRN); Do nemál oklepe, si ten pánd zadovážil, to rástlo pri ribníku (Budmerice MOD); Vázalo se s pantem, s tú trávu (Vinosady MOD); Pánt sem chodzila moči_do vodi (Bernolákovo BRA)
L. vázalo sa na jeden pant, nékedi aj na štiri panti (Dvorníky HLO), vázala som na trecí pant (Dol. Orešany TRN), vázalo sa na jeden pant, na dva, tri, štiri panti (Šintava ŠAĽ), prví ras sa váže na jeden pant (Pezinok MOD) - spôsob viazania viniča
5. čiast. jzsl obyč. mn. č. širší pás, popruh na upevnenie predmetu obyč. neseného na chrbte: Na putne boli panti - také dve gurtne, čo sa dali na plecá, ked nosili plnú putnu (Hor. Orešany TRN); Putna, f keréj sa nosili hrozne na vós, mala dva pánti (Čataj MOD); Šragle sa dali na chrbet, to malo panti a f tem sa neslo drevo (Dubová MOD); pant (Záh. Bystrica BRA)
L. pantová putna (Radošina NIT, Brestovany TRN) - putňa s popruhmi
6. časť hospodárskeho náradia
a. hrubšia a tupá časť kosy: pánt (Dol. Rykynčice KRU)
b. pluhu, na ktorom je upevnené krájadlo: Bant na čereslo na rohadľe je zo źeľeza (Spiš. Štvrtok LVO)
c. lisu, koncové oká na páse, obruči rebier: pant (Dražovce NIT)
7. spájacia časť nejakého mechanizmu:
a. obyč. mn. č. súčiastka voza, železné kovanie, ktoré sťahuje drevené časti ložiska osi: pánti (Rochovce ROŽ)
b. drevená latka na upevnenie dvoch do seba napojených trámov: drevenní pant (St. Turá NMV); dreviené pánti (Malacky)