Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

lán -u m. veľká plocha poľa: obilné, úrodné l-y, l-y pšenice

lán lánu pl. N lány m.

lán lánu pl. N lány m. ⟨nem.⟩ ▶ veľká plocha poľa: pšeničný, kukuričný l.; široké, šíre obilné lány; úrodné, žírne lány slovenského juhu; rozorávať, obrábať, kosiť obrovské lány polí; vlniace sa lány raže; pren. Riskantnejšie je vydať sa za rodné lány. [V. Mikula] do cudziny

pole 1. obrábaný pozemok • roľa: orať, hnojiť polia, role • hon (časť poľa): ďatelinový hon • lán (veľké pole): obilné lány • tabuľa • tabla • tablica (menšie pole): tabuľa, tabla pšenice, tablica kukurice • záhon (časť poľa istým spôsobom vymedzená): záhon pod ľan • ostredok (malý záhon) • grapa (neúrodné kamenisté pole, obyč. na svahu): kysucké grapy • zem: namáhali sa, aby mali zeme (Tajovský) • pôda (poľnohospodársky pozemok): výmera pôdy • zastaráv. grunt (gazdovské pozemky): byť na vlastnom grunte pánom

2. p. chotár 3. p. oblasť 2

lán, -u m.

1. veľká plocha poľa, záhon, hon: obilné, rozorané, družstevné, rodné, šíre l-y;

2. zastar. plošná miera pozemkov

lánček p. lán

lán m. strsl, zsl veľký kus poľa, role v chotári: Ešťe dočilku vidno, ako boli starie láňe (Prochot NB); Naši žiďé majú celé láni (Bošáca TRČ); lánček m. zdrob. expr.: lánček (Prievidza)

lánček, lánčok p. lán¹

lánoček p. lán¹

lán¹ m lat/nem
1. pole, rozloha sedliackej usadlosti (s rozlohou podľa obdobia a oblasti 30-60 jutár, asi 25 ha): miel trzy lany (ŽK 1573); bud ma jednu cztwrt, bud czely lan (TRENČÍN 1598); sedia na dwu laniech sedlackych (ORAVA 1625); na lane podwornyem (P. LEHOTA 1641) patriacom k usadlosti
2. väčší kus poľa al. lúky: luku w lane panskem (BUDATÍN 1478); rychtary na swych laniech wysiewawagj zbožia (VASILOV 1624); tri kuski zeme proti zemiam w laniech (KVAŠOV 1711); -ček [-ek, -ok], lánoček dem expr k 1: lančok w zaloze mela držetj (S. ĽUPČA 1603); sedlak zo žiadnej veci turak nedostane, len z toho lančeku; když sedlakovi lanočku Pan Buch nepožehna, nič nema (PEKELNÍK 1775 LP)
P. tpn in terra ad alterum diuidium Laan (pri Krompachoch 1358)

lán² m nem kovová súčasť voza al. koča, lievč: na skleny hyntow Geho Oswiczenosty pana vdelal dwa pasy remene na kyssy a na dwa lany; na hyntow malycky sprawyl wssecky pasy nowe, remene na lany dal No 4; pry hyntowe malem sprawil (kováč) gednu obrucz, lany dwa (zo) sweho zeleza d 50 (SOBLAHOV 1651); osy okolo kterjch behagj kolá (:kolesa:) pred ktere se wbigagj kliny, lany (:leyče:); lán ginače leyč, lewča (OP 1685)