bárka -y -rok ž. veslový al. plachtový čln: rybárska b.
bárka -ky bárok ž.
bárka -ky bárok ž. ⟨román. ‹ gr. ‹ egypt.⟩ 1. ▶ menší veslový čln, niekedy s pomocnou plachtou: V prvom desaťročí prvej republiky bolo na Dunaji vidieť sem-tam rybársku bárku a vojenské člny. [V. Feglová]; pren. Závratnou rýchlosťou letí bárka spomienok v Pebeho mysli. [J. Lenčo] 2. námor., lod. ▶ prístavná pilóta (kôl) al. skupina pilót slúžiaca na uväzovanie lodí 3. stav. ▶ drevená, oceľová al. železobetónová podpora mostov, zložená z viacerých pilót
bárka -y ž. ‹román < g < eg›
1. lod. menší veslový čln, niekedy s pomocnou plachtou: rybárska b.
2. stav. drevená, oceľová al. železobetónová podpora mostov, zložená z viacerých pilót
3. námor., lod. prístavná pilóta al. skupina pilót slúžiaca na uväzovanie lodí;
bárkový príd.
bárka p. čln
čln druh menšieho plavidla • člnok: rybársky čln, člnok • loďka: plaviť sa na loďke • bárka (čln s veslami al. plachtami): veslica (čln s veslami) • gondola (benátsky čln) • hovor. šlep (vlečný čln) • nár. hajov (Rázus, Jégé)
bárka, -y, -rok ž. menšia plachtová al. veslová loď; pren. bás. bárka jeho života pristála do prístavu večného pokoja (Kuk.) zomrel
barka ž. 1. obyč. mn. č. jahňada rakyty al. osiky, bahniatko: F kostole posviacajú barke (Pečenice LVI); barki (V. Straciny LUČ) 2. tyčinkový kvet orecha al. liesky: barka (Príboj MK) 3. v dvojslovných názvoch liečivá rastlina, bot. hrdobarka (Teucrium): hrdá barka (Mošovce MAR); hrbatá barka (Bobot BÁN) 4. garb. vzorka na vyrobenej koži: Barka sa ťi ukáže, keť kožu trocha pokrčíš (Pukanec LVI)
bárka ž. 1. zried. veslový čln: Na barkoch śe precahuju ľudze na druhu stranu (Smižany SNV) 2. zastar. sádka, priechovnica na ryby: bárka (Nitr. Hrádok NZ)
bárka ž egypt/tal 1. menšia veslová al. plachtová loďka, čln: kteryž spj na wrchu slaupu w barce (SP 1696); dzvere bárki Noéovej (HPS 1752); barka po wysokém mori cestu činicy daleg spatrit se nemóhla (PT 1778) 2. drevená sádka na ryby: kupila se zamka na barku, kde se riby ziwe drzia (L. HRÁDOK 1663)