Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

drať derie derú nedok.

1. používaním znehodnocovať, opotrebúvať: d. šaty, kosu

2. zbavovať kože, odierať: d. králika, jahňa;

pren. expr. d. robotníkov vykorisťovať

3. odstraňovať z povrchu: d. kožu zo zvieraťa; expr. d. šaty z človeka

4. expr. biť, tĺcť: d. nezbedníkov

d. si jazyk, ústa, nohy nadarmo bezvýsledne hovoriť, chodiť; d. školské lavice, d. nohavice v školských laviciach chodiť do školy; expr.: d. kožu z niekoho, d. niekoho z kože bezohľadne okrádať; kričí, akoby ho z kože d-l(i) veľmi

// drať sa

1. používaním sa znehodnocovať, opotrebúvať sa: obal sa d-ie

2. prenikať (cez prekážky), predierať sa, pretláčať sa: d. sa pomedzi dav; slová sa mu d-li na jazyk

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
drať derie derú dral nedok.; drať sa

drať derie derú der! dral derúc derúci draný/dratý dranie/dratie nedok.


drať sa derie sa derú sa (ne)der sa! dral sa derúc sa derúci sa dranie sa/dratie sa nedok.

drať derie derú der! dral derúc derúci draný/dratý dranie/dratie nedok. 1. (čo) ▶ častým používaním znehodnocovať, opotrebúvať; syn. ničiť, zodierať: d. šaty, topánky, podrážky; d. koberec, poťah; Víno tieklo, cigáni drali bez oddychu sláky, pilo sa, spomínalo, spievalo. [L. Ballek]
2. (čo) ▶ zbavovať mŕtve zvieratá kože; syn. sťahovať (z kože), odierať: d. králika, zajaca, ovcu; d. kožu zo zvieraťa; expr. d. z niekoho šaty trhať
3. expr. (koho) ▶ bezohľadne využívať vo svoj prospech (obyč. výsledky niečej práce), vykorisťovať, bezohľadne o všetko oberať; syn. zdierať: d. človeka, zamestnancov, svojich podriadených
4. expr. (koho) ▶ silnými údermi zasahovať a spôsobovať bolesť, biť; syn. mlátiť, tĺcť, ťať: d. nezbedníkov, výtržníkov; nemilosrdne, surovo ho dral; Mňa drali každý boží deň. [E. Dzvoník]
5. expr. (čo) ▶ násilím brať majetok, tým spôsobovať skazu, drancovať, plieniť: Turci v dedine drancujú, derú, plienia. [K. Horák]
fraz. kričí/reve/vreští, akoby ho z kože dral(i) veľmi; drať niekoho ako financ kozu veľmi, silno biť; drať niekoho z [poslednej] kože al. drať [poslednú] kožu z niekoho bezohľadne brať niekomu; vykorisťovať niekoho; drať niekomu pásy z chrbta al. pásy drať z niekoho mučiť, týrať, trápiť; drať si jazyk/ústa/hrdlo nadarmo bezúčelne al. bezvýsledne hovoriť, dohovárať niekomu; drať si nohy nadarmo zbytočne chodiť niekam; drať školské lavice al. drať nohavice v školských laviciach byť žiakom, študentom, chodiť do školy; škoda nohy/topánky drať nehodno sa unúvať, je zbytočné niekam chodiť
opak. drávať -va -vajú -val; dok. k 1zodrať, k 2odrať, zodrať, zdrať, k 3zodrať, k 4zdrať


drať sa derie sa derú sa der sa! dral sa derúc sa derúci sa nedok. 1. ▶ používaním sa znehodnocovať, opotrebúvať; syn. ničiť sa, zodierať sa: poťah sa derie; najviac sa derú rukávy a goliere
2. (kam) ▶ ťažko, s námahou al. násilím sa dostávať cez niečo (obyč. ťažko priechodné); syn. predierať sa, pretláčať sa: d. sa k dverám, k východu; d. sa pomedzi dav; d. sa dopredu, za niečím i pren. usilovať sa dosiahnuť úspech; prach sa derie všade; voda sa drala do všetkých škár; Drali sme sa húštinou k miestu, kde padol hlucháň. [R. Moric]; V tichu bolo počuť steblá trávy, čo sa drali na svetlo. [A. Devečková]; pren. slová sa mu drali na jazyk, na pery; slová sa mu ťažko derú z úst; do očí sa jej drali slzy; ďalší problém sa derie do popredia; Z hrdla sa jej drali vzlyky, premáhala plač. [E. Dzvoník]; Cez hmlu sa úporne, ale márne dralo slnko. [M. Komorová]
dok. k 1zodrať sa, k 2predrať sa


odrať oderie oderú oder! odral oderúc/odrúc odraný/odratý odranie/odratie dok. 1. (čo) ▶ (o veci tesne priliehajúcej k telu) drením, trením spôsobiť poranenie na povrchu tela, zraniť; syn. odrieť, oškrieť, poškriabať si: nosidlá im odrali chrbát; remeň harmoniky mu odral plece; topánky mu odrali celú pätu
2. (čo (o čo)) ▶ silným tlakom, trením poškodiť (v prípade človeka neúmyselne, z nepozornosti) povrch niečoho, obdrať: o. bok motorky o stenu; niekto mi nacúval na parkovisku do auta a odral ho
3. (čo (o čo)) ▶ (o človeku) neúmyselným drením, trením o niečo poškodiť nejakú časť tela, zraniť: odral si lakeť o betón; odral si kolená, ruky do krvi
4. (čo (z čoho)) ▶ silným tlakom odstrániť z niečoho vrchnú vrstvu, olúpať, zodrať: o. kožu z ulovenej zveri; medveď si svoje územie značkuje tak, že zo stromov škrabaním oderie kôru
5. (čo (z čoho)) ▶ zbaviť mŕtve zviera kože, stiahnuť z kože; syn. zodrať: o. zajaca; pytliak na mieste odral jeleňa z kože; kožky odratých králikov; Pomocníci [lovca] zvieratá vyvrhnú, oderú, rozporciujú, mrazia, konzervujú. [Poľ 2007]; pren. [Čln] bol stromom, ktorý sme odrali z kože. [J. Buzássy]
6. expr. (koho (o čo)) ▶ nečestným, bezohľadným spôsobom pripraviť niekoho o majetok, okradnúť; syn. ošklbať: o. zákazníkov o peniaze; o. spotrebiteľa, kde sa len dá; každý deň preratúva, o koľko odral iných; Berú, čo im nepatrí, oderú človeka, kde len môžu. [A. Habovštiak]
fraz. odrať niekoho o posledný cent pripraviť niekoho o všetok majetok; odrať niekoho z kože bezohľadne niekoho okradnúť, vykoristiť
nedok.odierať, k 5 i drať

biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udierať tĺcť mlátiť búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepať báchať búšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskať cápať drúzgať rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekať rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: prať ráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiť tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskať cápať drúzgať rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látať drať drviť degviť ťať lomiť sekať rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiť obšívať maľovať mastiť mydliť česať mangľovať hasiť: hluší, obšíva psa metloušľahať šibať švihať plieskať práskať korbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackať fackovaťexpr.: oflinkovať páckať čapcovať čiapať fliaskať flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovať buchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapať chlomaždiť šústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiť tentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacať bicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkať lupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopať búchať búšiť buchotať tĺcť tlkotať trepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepať tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

4. spôsobovať smrť • zabíjať usmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiť kántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


drancovať spôsobovať skazu a násilím pripravovať o majetok • plieniť pustošiť: vojská drancovali, plienili naše dedinyničiťexpr. nivočiť (vo veľkej miere): krajina nivočená cudzími nájazdmiokrádať vykorisťovať (spôsobom, ktorý umožňuje spoločenský systém): páni okrádali chudobulúpiť zbíjať (lúpežne): bandy zbíjali na cestáchhovor. brakovaťexpr.: drať zdierať rabovaťhovor. expr. pľundrovať: vojaci rabovali po domoch


drať 1. častým používaním znehodnocovať • zodierať opotrebúvať ničiť: rýchlo dral, zodieral šaty, obuv; opotrebúval, ničil novú kosu

2. zbavovať zvieratá kože • odierať zdierať sťahovať: dral, sťahoval králika

3. p. biť 2 4. p. drancovať


hrnúť sa 1. vo väčšom množstve sa posúvať (o neživých veciach) • valiť sa rútiť sa: skálie sa hrnulo, valilo, rútilo na nás; voda sa hrnula, valila; pren. expr.: udalosti sa hrnuli, valili, rútiliexpr. kydať sa sypať sa (o niečom sypkom): sneh sa sype; múka sa hrnie, sype z vreca; pren. expr. otázky sa sypalichrliť sa: oheň sa chrlí zo sopky, krv sa chrlí z ranyhnať sa (o vode)

2. expr. vo veľkom množstve al. náhlivo ísť (o živých tvoroch) • expr.: valiť sa rútiť sa sypať sa rojiť sa: ľudia sa hrnuli, valili, sypali, rojili z kinahnať sa ponáhľať sa (o dave): všetci sa kamsi ženú, ponáhľajútlačiť sa tisnúť sa pchať sa drať sa: tlačiť sa do dverí; drať sa, pchať sa k východu, pomedzi dav


predierať sa ťažko, s námahou sa dostávať cez niečo tesné, cez prekážky • drať sa: predierať sa, drať sa pomedzi dav; slová sa predierajú, derú na jazykkliesniť si cestu: museli sme si kliesniť cestu mačetamiprenikať: už pol dňa prenikáme cez hustý pralespretláčať sa pretískať sa prepchávať sa (úzkym priestorom): pretláčať sa, predierať sa cez dieru v plote; prepchávať sa oblôčikomexpr.: prepletať sa preplietať sa: prepl(i)etať sa pomedzi konáre, úzkou cestičkou


trhať 1. prerušovane prudko a krátko ťahať • mykať šklbať: trhať, mykať povrazom; neos. šklbe, trhá mu v okunár.: škubať (Smrek, Rázus)skubať (Kukučín)expr.: drmať trmať drmotať drmancovať: drme, drmoce ho za kabátsekať: posmešne seká rukami, plecomexpr.: myksovať myksľovať mykcovať hegať: myks(ľ)uje konáre, hegá kľučkoupotŕhať potrhávať potrhovať pomykávať pošklbávať (prerušovane al. opakovane): pes potŕha, pomykáva reťazou; neos. pošklbáva mu sval

p. aj mykať, triasť

2. násilne deliť na kusy • šklbať: trhá papier, šklbe zošitnár.: rusať ruskať (trhať na drobné kúsky): rusať plachtu na obväzydriapať: driape mäso z koristi, kožu z tváreexpr. kmásať: kmáše všetko, čo mu príde pod rukuexpr. capartiť (na kusy) • roztrhávať pretrhávať pretŕhať spretrhávať: vlk roztrhával ovce; pretŕhať nitedrať (nosením): derie pančuchy, šaty

3. s úsilím vyberať (obyč. niečo pevne zasadené) • vytŕhať vytrhávať: trhať, vytrhávať repu zo zeme; trhať, vytŕhať si vlasyvyšklbávať šklbať: vyšklbáva trávu; šklbe perielek. extrahovať (zuby)

4. prudko odstraňovať (obyč. z povrchu niečoho) • stŕhať strhávať strhúvaťexpr.: kmásať rafať šklbať: trhá, stŕha, šklbe z neho šaty; vietor kmáše, rafá lístie zo stromudriapaťexpr. šarpať: driape, šarpe z nej kabát

5. p. oberať 1


vykorisťovať (bezohľadne) vo svoj prospech využívať obyč. výsledky cudzej práce • exploatovať: vykorisťovanie, exploatovanie detízbedačovať ožobračovaťfraz. prinášať na mizinu (oberať o majetok): zbedačovať, ožobračovať chudobný ľudexpr.: zdierať žmýkať vyciciavať: banky zdierajú, žmýkajú veriteľovokrádaťexpr.: obdierať drať: okrádať, obdierať bezmocných; derú nás z ostatnéhoúžerníčiť (vykorisťovať úžerou)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

drať, derie, derú nedok.

1. (čo) používaním ničiť, kaziť, opotrebúvať: d. topánky, šaty, nástroje

hovor. d. si jazyk, ústa (rozum, nohy ap.) nadarmo bezúčelne hovoriť, dohovárať (rozmýšľať, chodiť ap.); hovor. d. školské lavice (školský prah) chodiť do školy;

2. (čo) sťahovať kožu zo zvieraťa, odierať: d. ovcu, zajaca

hovor.: pásy d. z niekoho mučiť; kričí, akoby ho z kože drali veľmi; d. kožu z niekoho, d. niekoho z kože okrádať, zdierať do krajnosti;

3. expr. (koho) vykorisťovať, okrádať, zdierať: Zo všetkých strán nás len derú. (Jégé)

4. expr. (koho) biť, tĺcť: Ešte vystretého na dereši drať, to hej! (Ráz.-Mart.);

opak. drávať, -a, -ajú;

dok. k 1 zodrať, k 2, 3 odrať, k 4 vydrať, zdrať

|| drať sa

1. používaním sa ničiť, kaziť, opotrebúvať sa: stroj sa derie, topánky sa derú;

2. predierať sa, pretláčať sa, tlačiť sa, prenikať niekam (odniekiaľ): Slzy sa jej drali do očí. (Tat.) Mimovoľne derie sa jej z hrudi vzdych. (Kuk.)

3. expr. biť sa, tĺcť sa, zápasiť: V Pešti drali sa s Kollárom a obťažovali mu život. (Škul.);

dok. k 1 zodrať sa, k 2 predrať sa

drať nedok.
1. csl používaním ničiť, opotrebúvať: Najvädz opcese drem (Rochovce ROŽ); Strašne sa ti štrinfle dzerú (V. Rovné BYT); topanki drec (Studenec LVO)
F. škoda nám je ta topánki drať (Košťany n. Tur. MAR), nebudem si nohi darmo drad do vás (Štítnik ROŽ) - chodiť; darmo si hubu dereš (Brestovany TRN) - neverím tvojim rečiam; veru son ja veľa ňedrau̯ školskie lavice (Pukanec LVI) - nechodil som veľa do školy; ňebuďem darmo draď jazik (Mošovce MAR) - hovoriť: ňeďer si jazik! (Rim. Píla RS) - nehovor
2. sťahovať kožu z mŕtveho zvieraťa: Škopa zavesili a počali ho draťi hňetka za ťepla (Čelovce MK); Zabili zme zajaca, Jano ho ďere (Návojovce TOP); Dral zajaca s kože (Prosné PB)
F. čože plačeš, ako bi ťa s kože drau̯? (Košťany n. Tur. MAR), vrieskala, aňi čuo bi hu s kože drau̯ (Žaškov DK) - veľmi vrieskala; kriší, ako bi ho draľi (Rim. Píla RS) - veľmi kričí; ten aj s kože odere človeka (Brestovany TRN) - využije, oklame
3. olupovať kôru z dreva: Každéj jari sa dralo drevo horách (Dol. Súča TRČ)
L. najvaččá drina je, ket ca robá drané sáhi (Dol. Súča TRČ) - olúpané z kôry
4. vytŕhať, vyberať: Konope zme zašaľi a vedz zme ih v julu draľi (Kokšov-Bakša KOŠ)
5. vsl trhať, ničiť: Darla sebe krasti (Žakarovce GEL); Ten papir śe dobre dre (Dl. Lúka BAR)
6. tlačiť (o nových topánkach): drat (Lamač BRA)
7. expr. ťažko pracovať
F. toho meśaca mi drau̯ jak somar a iśče mi starhľi peňeźi (M. Zalužice MCH), drala mi jak kuň (Sobrance) - veľmi ťažko pracoval(a)
8. expr. využívať, vykorisťovať, zdierať: Tot bi vedel drač šloveka (Kameňany REV); Žid ma dral za tú iscinu (Prosné PB)
9. expr. biť, tĺcť: Každí ďeň ho ďere a preccaj ňeňí lepší (Bošáca TRČ); Jag me bi, tag me dri, šicko mi na jedno (Studenec LVO)
F. dreľi ho ako psa (Mošovce MAR), ňeraz ma dral jako hada (Prosné PB) - veľmi silno; drávať opak. k 2: Z uhinutéj lichvi drávali kožu cigáni (Brestovany TRN) k 9:
F. od mladi ho drával jako kona (Brezová p. Brad. MYJ) - veľmi silno ho bíjaval


drať sa nedok.
1. csl používaním sa ničiť: Pri viazaňí sa veľmi ďerú nohavice (Košťany n. Tur. MAR); Us sa mi aj dno dere (Dol. Súča TRČ); Toto stare platno śe už dre (Dl. Lúka BAR)
F. mi (starí) sa dereme ot spotku, proto sú tí mlaďí tací visocí (Skalica) - starnutím chradneme, krčíme sa; čo sa nosí, drat sa mosí (Bošáca TRČ) - všetko sa používaním ničí
2. ničiť sa v robote: Nebola bich sa takto drala, kebich sa bola dobre mala (Dol. Krupá TRN)
3. trhať sa: Ked dobre zaplataš, ta śe ňebudze daľi drec (Dl. Lúka BAR)
4. s námahou sa niekam dostávať: Kone sa aš tag drali hore horú, us son, že šetko na sebe dotrhajú (Dol. Súča TRČ)
5. vnikať do niečoho: Poton sa tá pila drala do dreva (Dol. Súča TRČ)
6. škriabať sa na mieste, kde svrbí: drať sa (Bobrov NÁM)
7. expr. nedať pokoj niekomu: Co śe z ňim teľo dreš?! (M. Zalužice MCH)
8. expr. naťahovať sa, robiť nezbedu: Dzeciska, ňedrice śe, ale šumňe śe bafce! (Dl. Lúka BAR)


drávať p. drať

drať ndk
1. čo sťahovať kožu (zo zvieraťa): decorio: odjrám, kozu, kúru derem (KS 1763)
2. koho odierať (z kože): kacyry ginych za žiwota s kože draly (COB 17. st); že si krivak nakupi, že nas tak bude drat (BANKA 1779 LP)
3. expr biť, tĺcť: z wolkj budem orat, zenu drat doma (KC 1791)
4. expr vykorisťovať, okrádať, zdierať: každy do mnie zawadj, každj mnie dere (MK 18. st)
L. (dvorský) mnohe biršagy s nas dolu dere (DRIENČANY 1683 LP)


drať sa ndk používaním sa kaziť, ničiť sa, opotrebúvať sa: co se nosi, to se dere (PG 1656); aby se gjm knižečky nedrali (BZ 1749)

drať drať

Zvukové nahrávky niektorých slov

čo ich pomaly derie qui les use lentement
pomaly derie na prach use lentement en poussière
sa derie o iné frotte contre d'autres

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu